Ako sa v OLO kradne na hulváta

V OLO si môžu nechať patentovať návod. Auto za 9 000 eur dokázali “výhodne“ požičať za 19 000 eur. A keďže takáto ponuka sa neodmieta, tak si ich požičali rovno 16. Sú do toho zapletení aj poslanci.

V mestskom podniku Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) usúdili, že treba zabezpečiť nové autá. Je to normálna vec, avšak posledná normálna v tomto príbehu. Včera to v hlavných správach vysielala aj televízia Markíza – 11 reportáž predražené autá.

Rozhodli sa pre 8 áut Škoda Fabia 1.0 MPI so 44 kW motorom v základnej výbave ACTIVE. Pri kúpe je cenníková cena takéhoto auta 9 110 eur (oficiálny cenník tu). Oni ich ale nekúpili. Radšej si ich požičali na 4 roky za 402 eur mesačne za jedno auto. Výsledok je, že po štyroch rokoch nebudú mať ani auto, ani 19 296 eur, ktoré zaplatia za požičanie každého jedného z nich. Pričom väčšina áut nebude mať najazdených ani 30 000 km.

Ďalej sa rozhodli, že potrebujú 8 áut Škoda Fabia 1.0 TSI so 70 kW motorom vo výbave AMBITION. Predajná cenníková cena je 11 610 eur (oficiálny cenník tu). Oni si ho však opäť radšej požičali na štyri roky za 474 eur mesačne za každé jedno auto. Výsledok je, že po štyroch rokoch nebudú mať ani auto, ani 22 752 eur, ktoré zaplatia za požičanie každého jedného auta. Pričom väčšina áut nebude mať najazdených ani 30 000 km.

Ak by ste chceli kúpiť týchto 16 áut, zaplatili by ste 165 760 eur. V OLO si povedali, že nie sú takí bohatí, aby si mohli kupovať lacné veci, a tak si ich radšej iba požičali na štyri roky za 336 384 eur. Čo na tom, že za rozdiel 170 624 eur, by si mohli kúpiť ďalších 16 áut.

Keďže ešte ostalo miesto do 500 000 eur, kedy je možné obstarávať menej prísnym spôsobom, pridali pre špeciálne potreby ďalšie tri autá. Škoda Superb, 2.0 TDI, 4×4 DSG so 140 kW motorom vo výbave L&K, Volkswagen Multivan so 150 kW motorom a Hyundai i40 v bežnej výbave (tu je nacenená predpokladaná zostava a tu sú podklady zo súťaže).

Neefektívnosť a nehospodárnosť celého tohto nákupu podtrhuje množstvo najazdených kilometrov. Za viac ako šesť mesiacov má 12 zo 16 áut najazdených menej ako 3600 km, z toho štyri okolo 1 500 km a jedno dokonca neuveriteľných 464 km.

Ako vysúťažiť prenájom so 100% maržou

OLO je 100% mestský podnik a preto musí veci obstarávať v zmysle zákona. Ako sa dá nevýhodne obstarať 19 áut a vysúťažiť pritom dopredu vybratú firmu? V obstarávacom spise nájdeme, že už aj samotní zamestnanci OLO vedeli, že operatívny leasing (forma prenájmu resp. požičania) na jedno auto Škoda Fabia pri 48 mesiacoch stojí 156 eur mesačne (tu je fotka z obstarávacieho spisu OLO). Z nepochopiteľných dôvodov si dali naceniť prenájom na omnoho kratšiu dobu – len na tri mesiace (opäť fotka zo spisu OLO). Kvôli krátkosti prenájmu je suma výrazne vyššia a na základe týchto podkladov sa vyhlásilo obstarávanie prenájmu áut na 48 mesiacov. Takto predpokladaná cena zákazky 19 áut vyskočila na sumu 498 000 eur (415 000 eur bez DPH – tu je fotka zo spisu).

A ako to už na Slovensku chodí, hlavne keď ide o verejné peniaze, oslovené boli tri vopred vybraté firmy. Ani jedna z nich si pravdepodobne preto nevšimla, že predpokladaná cena je takmer o 100% vyššia, než bežná trhová cena za požadované tovary. Paradoxne „renomovaná“ firma AUTO-LIVE s.r.o., ktorá naceňovala prenájom áut na 3 a viac mesiacov a na základe ktorej bola cena umelo navýšená o takmer 100%, sa do tejto ceny nedokázala zmestiť. Tu sú výsledné ponuky uchádzačov a tu je fotka z obstarávacieho spisu OLO:

B2B Rent s.r.o. – 412 272 eur (bez DPH)

LIMOUSINE SERVICE s.r.o. – 414 720 eur (bez DPH)

AUTO-LIVE s.r.o. – 433 872 eur (bez DPH)

Ako zabezpečiť, aby predraženú zákazku nevyhral niekto iný

Ak úmyselne obstarávate niečo, čo nepotrebujete a chcete za to zaplatiť omnoho viac, ako je potrebné, tak potrebujete vyriešiť posledný problém. Ako zariadiť, aby to nevyhral niekto “cudzí“. V OLO to vyriešili veľmi „elegantne“. Do obstarávania na 19 nových vozidiel, pričom najmä dve z nich boli vo veľmi špecifickej konfigurácii, dali súťažnú podmienku dodania vozidiel do dvoch týždňov (tu sú súťažné podklady). Do súťaže by sa, samozrejme, mohol prihlásiť iba ten, kto má všetky požadované autá skladom. Alebo ten, kto vedel, že ich OLO bude objednávať neskôr, keďže dodanie podľa súťaže malo byť do dvoch týždňov od podpisu zmluvy. A presne tak sa to aj stalo. Dňa 12.7.2017 po podpise zmluvy (zmluva tu) OLO vystavilo prvú objednávku na tri vozidlá. Tie mali byť do 14 dní dodané, ale keďže dodávateľ ich nemal na sklade, tak OLO objednávku zrušilo. Čo tam po tom, že to bola jedna z hlavných súťažných podmienok, ktorá vyradila všetkých normálnych uchádzačov. Následne OLO 25.7.2017 (tzn. takmer po dvoch týždňoch) vystavilo objednávku číslo 2 (tu). Tu už požadovali iba dve autá. Hyundai i40, bežne dostupný skladom, a Mercedes Benz V-class, ktorý ale nespĺňa požadované technické parametre zo súťaže. Podľa kritérií z obstarávania (obstarávanie tu), malo ísť o nové, nejazdené vozidlá. Mercedes s ŠPZ BL225MR má dátum prvej evidencie 9.8.2016 (obrázok tu), čiže takmer rok pred dodaním. Podľa preberacieho protokolu mal v čase odovzdania najazdených 26 000 km (obrázok tu). Auto preberal osobne riaditeľ úseku investícií a správy majetku pán Maroš Hrádela. Pán riaditeľ je podpísaný pod požiadavkou na obstaranie (tu), ako aj zadávacími podkladmi (tu), preto určite vedel, že autá sú požadované ako nové, nejazdené. Napriek tomu si to, že nebola dodržaná podmienka obstarávania, on ani nikto v OLO, až do nášho zistenia nevšimol. Veď išlo o auto za „iba“ 75 974 eur (63 312 eur bez DPH).

Maroš Hrádela

Maroš Hrádela

riaditeľ Úseku investícií a správy majetku

 

 

Ostatné autá boli požadované až v septembri objednávkami zo dňa 4.9.2017 (tu) 7.9.2017 (tu), 8.9.2017 (tu) a 25.9.2017 (tu). Keď som sa vedúceho oddelenia dopravy Petra Galajdu pýtal na dôvod takto divne vystavených objednávok, povedal, že telefonicky komunikovali s dodávateľom a vystavovali ich podľa toho, ako mu boli autá naskladňované. Keď som s touto informáciou konfrontoval už spomenutého riaditeľa Maroša Hrádela, povedal mi inú verziu. Vraj autá neobjednali skôr, lebo ešte nemali dostatok voľných parkovacích miest v areáli. Objednávanie sedemnástich áut postupne od 4.9 do 25.9.2017 zdôvodnil tým, že by mali logistické problémy prebrať 17 áut v kratšom časovom úseku. Zvláštne je, že Škoda Superb pre generálneho riaditeľa, ktorú si OLO objednalo 4.9.2017, bola zákonne poistená 30.8.2017 (obrázok tu). Dodávateľ už pravdepodobne týždeň pred vystavením objednávky vedel, že sa im uvoľnia parkovacie miesta.

Skorumpovaný bratislavský komunál

Je verejné tajomstvo, že bratislavský komunál je skorumpovaný a pred blížiacimi sa voľbami si to treba určite ešte niekoľkokrát pripomenúť.

To, že sa do podnikov nominujú ľudia podľa politickej príslušnosti, nie je najlepšie riešenie. Ak je ale aspoň verejne známe, kto koho nominoval, je možné vedieť, kto je za čo zodpovedný.

Pred tromi rokmi sa fingovanými konkurzmi podarilo Ivovi Nesrovnalovi ovládnuť mestské podniky. Potreboval na to mestských poslancov. V hre boli zaujímavé ponuky. Niektorí ich odmietli a niektorí prijali. Každopádne 27 poslancov získal. Všetko bolo v roku 2015 zverejnené a odvysielané v správach televízie Markíza (tu sú linky 18.9.201520.9.201522.9.2015 a 24.9.2015).

Takzvané výberové konania na obsadenie vedenia mestských podnikov zabezpečili, že sa oficiálne nevie, kto je čí nominant, aj keď som presvedčivo dokázal, že o víťazoch bolo rozhodnuté dávno pred výberovým konaním. Ostatní členovia predstavenstiev a dozorných rád boli obsadení podľa kľúča „ja tebe, ty mne“. Podľa toho aj vyzerá hospodárenie mestských podnikov a iluzórna kontrolná činnosť dozorných rád.

Zloženie dozornej rady OLO

Martin Kuruc

Martin Kuruc 

predseda dozornej rady – starosta Vrakune a opätovný kandidát na starostu Vrakune

 

 

Oliver Kríž

Oliver Kríž

podpredseda dozornej rady – miestny a mestský poslanec za Petržalku a kandidát na starostu Petržalky

 

 

Milan Černý

Milan Černý

člen dozornej rady – prvý námestník primátora, vicestarosta Podunajských Biskupíc, miestny a mestský poslanec za Podunajské Biskupice, bývalý predseda dozornej rady OLO, bývalý zamestnanec OLO a v neposlednom rade kandidát na starostu Podunajských Biskupíc

 

Iveta Hanulíková

Iveta Hanulíková

členka dozornej rady – miestna a mestská poslankyňa za Karlovu Ves, bývalá starostka Karlovej Vsi a pravdepodobná opätovná kandidátka na starostku Karlovej Vsi

 

 

Peter Pilinský

Peter Pilinský

člen dozornej rady – starosta Rače a mestský a župný poslanec za Raču a opätovný kandidát na starostu Rače

 

 

Radoslav Kasander

Radoslav Kasander

člen dozornej rady – riaditeľ finančnej sekcie na magistráte a zástupca riaditeľa magistrátu Martina Marušku a v praxi jeho pravá ruka

 

 

A aby sme nezabudli, v zmysle „rozdelenia sféry vplyvu“ patrí OLO strane SMER-SD, to znamená, že predsedu predstavenstva nominoval Martin Borguľa.

 

Martin Borguľa

Martin Borguľa

miestny, mestský a župný poslanec za Staré Mesto, dlhoročný komunálny poslanec a člen strany SMER-SD, predseda druhého najväčšieho mestského klubu, o ktorého podporu sa takmer celý čas opiera primátor Ivo Nesrovnal. Mimochodom, v posledných župných voľbách, kde kandidoval, si uviedol ako zamestnanie „občiansky aktivista“.

 

V dozornej rade OLO nemajú ani jedného zástupcu poslanci, ktorí hlasovali proti kúpenému obsadeniu mestských podnikov.

MLADÁ BRATISLAVA = MLADÁ PETRŽALKA

Kým reportáže z 18.9 a 20.9 sa týkajú pochybného výberového procesu na generálnych riaditeľov, tak v tých z 22.9 a 24.9 sú v hlavných rolách spoločnosť OLO, ponuka nominovať si “svojho človeka“ do predstavenstva a mestský poslanec Oliver Kríž. A presne toto sú hlavné postavy aj tejto kauzy, ak nepočítam primátora Iva Nesrovnala, bez ktorého by sa to celé nemohlo zrealizovať.

Tí, čo sa v komunálnej politike pohybujú dlhšie, vedia kto je Oliver Kríž a vedia tiež, že hlasoval za všetky kontroverzné predaje mestského majetku ako sú hotel Double Tree by Hilton, Kráľová hora, PKO a ďalšie.

Rodinná politická strana (dvaja bratia a bratranec) zľava Tibor Mikus, Oliver Kríž, Juraj Kríž

Už na zastupiteľstve pred hlasovaním v roku 2015 o mestských podnikoch som na neho osobitne upozornil, pretože zúfalo robil všetko preto, aby umiestnil „svojich“ ľudí. Oliver Kríž si na základe ponuky primátora Iva Nesrovnala (takú, ako som dostal a odmietol ja so starostkou Danou Čahojovou) nominoval do predstavenstva OLO svojho bratranca a spoluzakladateľa strany Tomáša Mikusa, ktorý je mimochodom aj petržalským miestnym poslancom (tu je link na predstavenstvo OLO, tu na politickú stranu MLADÁ BRATISLAVA (pôvodne MLADÁ PETRŽALKA) a tu na poslancov petržalského zastupiteľstva).

Tibor Mikus

Tomáš Mikus

bratranec Olivera Kríža, člen predstavenstva spoločnosti OLO, miestny poslanec v Petržalke a člen a spoluzakladateľ strany MLADÁ BRATISLAVA (MLADÁ PETRŽALKA)

 

Všetky zmluvy OLO podpisuje predseda predstavenstva s jedným členom predstavenstva. Spravidla s tým, ktorý sa na danej „operácii“ podieľa. No a na zmluve o „výhodnom“ prenájme áut je podpísaný práve Tomáš Mikus (link tu).

Keďže v dozornej rade, čiže orgáne, ktorý má kontrolovať predstavenstvo, sedí mestský poslanec Oliver Kríž, je to zjavný konflikt záujmov. Z pozície podpredsedu dozornej rady „kontroluje“ svojho rodinného príslušníka, spolustraníka a vlastného nominanta v spoločnosti.

A takéto prepojenia sú hlavným dôvodom, prečo elitné zloženie dozornej rady OLO nekontroluje, čo robí politicky nominované a dosadené predstavenstvo. A predstavenstvo spoločnosti si dokonca za takto dobre vykonanú prácu navrhlo odmeny za rok 2017 vo výške 10 000 eur pre každého člena predstavenstva. Členom dozornej rady, za dobre odvedené krytie 3000 eur pre každého člena a Oliverovi Krížovi, za jeho mimoriadne zásluhy podpredsedu dokonca 5000 eur.

Toxickí poslanci

Oliver Kríž patrí medzi skupinu poslancov, ktorí sa zvyknú označovať ako toxickí. To sú takí, vďaka ktorým toto mesto funguje podľa vyššie opísanej schémy. Takíto poslanci majú vždy dosť peňazí na drahú volebnú kampaň ako aj finančne nákladne aktivity počas volebného obdobia. Vynaloženú sumu peňazí nechcú nikdy prezradiť. Myslím si, že by nevedeli dôveryhodne zdokladovať pôvod peňazí ako ani ekonomickú logiku nákladov na kampaň niekoľkonásobne prevyšujúcu oficiálne príjmy zo získanej funkcie. Skúste si napríklad od Olivera Kríža vypýtať všetky faktúry a náklady na jeho volebné kampane, ako aj všetky marketingové činnosti, ktorými dlhodobo a systematicky oblbuje ľudí. Nedostanete nič, lebo to, čo by ste dostali, by sa veľmi ľahko a rýchlo preukázalo ako neúplné a nedôveryhodné. Avšak, vďaka takýmto peniazom, a samozrejme, aj jeho šikovnosti, ho stále volí dosť ľudí.

Záver

Podľa môjho názoru došlo v OLO pri obstarávaní 19 áut k spáchaniu trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majektu ako aj machinácie pri verejnom obstarávaní. Preto podávam v tejto veci trestné oznámenie. Tak isto podávam podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (UVO), lebo podľa môjho názoru bol viacnásobne porušený zákon o obstarávaní.

Všetky fotografie z dokumentácie OLO, ktoré tu uvádzam, boli získané počas poslaneckej kontroly vykonávanej mnou a kolegom poslancom Richardom Mikulcom. Kontrolu sme iniciovali z dôvodu zverejnenej fotografie spoločnej dovolenky generálneho riaditeľa OLO a majiteľa skládky Vassal Eko v Podunajských Biskupiciach (viac informácií v článku tu). Počas tejto kontroly, ktorá ešte nie je uzatvorená, sme preverovali spoluprácu firmy Vassal Eko a OLO. Dôvodom bolo, že v rokoch 2013 až 2015 Vassal Eko nedodával pre OLO žiadne služby a po nástupe nového vedenia (21.11.2015) sa v rokoch 2016 a 2017 stal jedným z najväčších dodávateľov OLO.

Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku, podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Tak isto ho kľudne občas môžete nakopírovať na FB MLADÁ PETRŽALKA alebo FB Olivera Kríža. Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.

STRANA ZELENÝCH s.r.o. v likvidácii

Čo dokáže spojiť ľavicového liberála a konzervatívnu pravičiarku? No predsa láska k peniazom. V nasledujúcom článku si podrobne ukážeme, ako dokážu niektorí komunálni poslanci „vycuciavať“ verejné peniaze a ako sa neštítia zneužívať zelenú značku pre svoje ekonomické záujmy.

So zelenými stranami na Slovensku to vyzerá hrozne. O Strane zelených Slovenska ako Trójskom koňovi SMERu som písal pred dvomi rokmi (článok tu). Dnes si rozoberieme druhú zelenú stranu, ktorá je na tom minimálne rovnako zle.

Zhruba pred rokom vylúčila Európska strana zelených našu Stranu zelených zo svojich štruktúr. Dôvody boli nasledovné:

  • ide o jednočlovekovú stranu Martina Jónu bez akýchkoľvek oficiálnych štruktúr, vnútorných volieb, stretnutí členov alebo straníckych kongresov,
  • stranu nepovažujú za dôveryhodnú a zastávajú názor, že strana neexistuje ako politicky zelená strana, a že podľa nich ide iba o zneužívanie zelenej značky,
  • strana medzi voľbami nevykonáva žiadne aktivity a nemá žiadnu zelenú agendu alebo činnosti v oblasti životného prostredia,
  • strana nedodržiava pravidlá Európskej strany zelených o prehľadnom a transparentom financovaní,
  • strana nedodržiava množstvo ďalších kritérií členstva (bližšie informácie nájdete tu).

Originálne dokumenty nájdete tu (ich slovenský preklad skúsim doplniť neskôr). Strana zelených ani Slovenská republika nemá podľa zoznamu z marca 2017 zastúpenie v štruktúrach Európskej strany zelených (link tu – na strane 22 aktuálny zoznam členov).

Fungovanie a financovanie strany

Strana zelených kedysi fungovala ako štandardná strana so štruktúrami a zelenou agendou. V roku 2005 vymyslela skupina ľudí v okrese Bratislava II, ako stranu až ukradnúť. V krátkom čase tu pribudlo 600 nových členov vďaka čomu si táto skupina ľudí nominovala na zjazd strany prakticky polovicu všetkých delegátov a tak ovládla celú stranu (bližšie tu alebo tiež tu).

Následne Strana zelených postupne pod vedením Pavla Petríka, Martina Jónu a Petra Pilinského (starosta MČ Bratislava–Rača) rozpredala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a dlží Martinovi Jónovi 428 000 eur a jeho firmám Timonity s.r.o. a PELITAS s.r.o. ďalších 128 000 eur. To postupne spôsobilo “redukciu” členov strany zo 712 v roku 2011 na aktuálne desať členov (výročné správy z Ministerstva vnútra SR z rokov 2016 a 2015, 2011, 2010, 2009).

Zaujímavosťou je rok 2011, kedy sa 712 “riadne platiacich členov” strany vyskladalo na neuveriteľných 328 eur členského, čiže priemerne menej ako 0,5 eur na člena. V roku 2007 audítor ešte upozorňoval, že tento ekonomický “Titanic” má krátkodobé dlžoby (záväzky) o 64 000 eur vyššie ako krátkodobý majetok a celkové dlžoby (záväzky) o 24 000 eur vyššie ako celkový majetok (výročná správa 2007). Teraz pri zápornej hodnote (imaní) strany -452 000 eur to už nikoho neprekvapuje a na túto skutčonosť už radšej neupozorňujú ani audítori.

Zaujímavosti z výročných a audítorských správ by boli na samostatný článok. O ekonomických problémoch a stave likvidácie strany svedčí aj neexistencia webovej stránky stranazelenych.sk a jej aktuálne presmerovanie na konkurenčnú stránku stranazelenychslovenska.sk.

Martin Jóna a Strana zelených

Martin Jóna je podľa môjho názoru buď úplný ekonomický diletant alebo tunelár. Vystupuje ako bohatý človek. Ktorá fyzická osoba by požičala strane v ktorej je “iba” ústredným tajomníkom postupne sumu prevyšujúcu 428 000 eur. Firmy v jeho vlastníctve, ktoré začiatkom tohto roka previedol na Jána Kabinu, tiež dlhodobo “tolerovali” Strane zelených neuhradené faktúry spolu vo výške 128 000 eur (viď výročné správy). Podľa vyjadrení admina Strany zelených na facebooku Martin Jóna ovláda túto stranu cez jej dlh.

Keď v tomto roku ohlasoval kandidatúru na župana Daniel Krajcer, tak jeho kampaň mala byť, na rozdiel od iných, financovaná transparentne. Platená mala byť zo súkromných peňazí Juraja Miškova (SKOK), Lászla Sólymosa (Most-Híd) a Martina Jónu (Strana zelených). Tu je video z tlačovky a tu sa o tom píše na sme.sk tu na pravda.sk, tu na webnoviny.sk, tu na zoznam.sk, … .

Neskôr nejaký anonym napísal do viacerých redakcií upozornenie, že ako môže Martin Jóna platiť kampaň Krajcerovi, keď dlhuje štátu na daniach a odvodoch. Transparentné financovanie kampane bolo jednou z hlavných predvolebných tém a je preto zvláštne, že si redakcie túto informáciu nevšimli. Jediný, kto o tom napísal bol Plus JEDEN DEŇ tu (keby to zmazali alebo zmenili, tak tu je prinstscreen a tu celý článok). Avšak aj oni zverejnili túto správu so zlým dátumom 1.8.2017. Nechcem konšpirovať, či to bol zámer alebo náhoda, ale už som sa stretol s tým, že takto sa zvykne zverejňovať niečo, čo nechcete, aby ľudia videli. Touto chybou sa z októbrovej horúcej bulvárnej novinky stala správa stará 3 mesiace. To malo za následok, že sa to nikomu nezobrazilo, a preto má tento článok na facebooku 0 zdieľaní, 0 lajkov aj 0 komentárov. Autorovi článku, ktorý je za svoju prácu platený a tiež sa nejakou náhodou jeho meno zabudlo pod článkom uviesť, vôbec neprekážalo, že na jeho článok nie sú absolútne žiadne reakcie a podľa štatistík si takúto novinku nikto nevšimol 🙂 .

Na žiadosť Daniela Krajcera uvádzam, že nakoniec Martin Jóna na jeho kampaň neprispel ani jedno jediné euro (tu je link na transparentný účet). Táto informácia je uvedená aj v „stratenom“ článku pre Plus JEDEN DEŇ. Kto si ale neprečíta tento článok alebo nepozrie pohyby na transparentnom účte, môže si urobiť mylný záver, že mu na volebnú kampaň prispieval.

Stranu zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského môžeme definovať ako predajnú značku bez akýchkoľvek zelených princípov. Svedčí o tom aj správa Európskych zelených tu. Preskakovali a spájali sa v rôznych koalíciách podľa toho, kde bola lepšia ponuka. Napríklad v roku 2006 boli koaličným partnerom strán SMER, HZDS, SNS a Slobodného fóra. V roku 2013 podporovali župana Freša v koalícii SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SaS, SMK a OKS. Teraz naposledy boli v koalícii SMER, Most-Híd, SDKÚ-DS a SKOK.

2006

2013

2017

Spolubývajúca Zuzana Rattajová

Je verejným tajomstvom, že ľavicový liberál Martin Jóna a pravicová konzervatívka (členka strany KDH) Zuzana Rattajová spolu dlhodobo žijú. Srdcu človek neprikáže, takže si musia vzájomne tolerovať nezlučiteľné politicko-ideologické názory. Pre konzervatívnych členov KDH je problémom, ak slobodná žena žije so ženatým (resp. možno už rozvedeným) mužom pod jednou strechou. Iným prekáža, že slečna Rattajová za Stranu zelených komunikuje a zúčastňuje sa na oficiálnych rokovaniach tejto politickej strany (viď protokol o vylúčení Strany zelených ako aj o návšteve na Slovensku). Ja osobne vidím najväčší problém v tom, že nemá problém akceptovať a pomáhať svojmu priateľovi, Martinovi Jónovi, k veľmi podivnému fungovaniu Strany zelených. Otázka znie, ako sa zachová, keď si bude musieť vybrať, ako volený zástupca, medzi ekonomickým profitom ich „spoločnej domácnosti“ a záujmami obyvateľov, ktorých vo verejnej funkcii zastupuje. Uveďme si niekoľko praktických príkladov.

Zuzane Rattajovej sa cez jej občianske združenie Art Design Project o.z. darí tam, kde sedí Martin Jóna. Od decembra 2013, odkedy je Martin Jóna ako jediný neposlanec členom dotačnej komisie na bratislavskej župe, získala najväčšie dotácie zo všetkých subjektov. Postupne v jednotlivých rokoch dostala 26 000 eur priamo pre svoje združenie a ďalších 52 197 eur v spoločnom projekte s iným subjektom.

Súpis jednotlivých dotácií pre Art Design Project:

V roku 2014

1 500 eur tu (čerpanie podľa záverečného účtu 2014)

V roku 2015 

52 197 eur tu (spolu so školským športovým klubom) (celé uznesenie tu)

2 000 eur (čerpanie podľa záverečného účtu 2015)

V roku 2016

5 000 eur tu (čerpanie podľa záverečného účtu 2016)

2 500 eur tu

V roku 2017

15 000 eur tu

V Petržalke Martin Jóna podľa oficiálnej zápisnice (tu) presadzoval navýšenie dotácie pre svoju priateľku, namiesto toho, aby v zmysle článku III. etického kódexu voleného zástupcu (tu) nahlásil osobný konflikt záujmov a nehlasoval. Rovnako Mestská časť Petržalka uzavrela s Art Design Project zmluvu bez súťaže na 7 000 eur (tu) na Marhuľové slávnosti, ktoré organizoval Martin Jóna (link tu).

Takto nejako si predstavujem spojenie príjemného s užitočným. Problém ale bude v tom, že je to ďaleko viac užitočné pre ich osobné záujmy a ich spoločný rozpočet, ako pre záujmy obyvateľov, ktorých zastupujú ako volení zástupcovia.

Prepisovanie zadlžených firiem

Ešte jedno majú Rattajová a Jóna spoločné. Je to prepisovanie firiem na rovnakú osobu menom Ján Kabina. Kým Rattajová prepisovala na Kabinu svoju časť podielu vo firme Josef Konrad Gallery s.r.o. (link tu) ešte v čase, kedy oficiálne nemala dlhy voči štátu

tak Martin Jóna na Kabinu prevádzal firmu začiatkom roku 2017 (link tu), v čase keď jeho firma Timonity s.r.o. dlžila na daniach a odvodoch štátu viac ako 65 000 eur.

Zadlžovanie a súdenie akosi prenasleduje Zuzanu Rattajovú aj v jej novom, na dotácie veľmi úspešnom, občianskom združení. Možno to bude tým, že aj keď dostala najväčšiu sumu na dotáciách zo všetkých subjektov, tak je to stále málo na platenie iným subjektom.

Môžem sa iba domnievať, prečo Martin Jóna predáva svoju firmu Timonity s.r.o., ktorá má nedoplatok na daniach a odvodoch vyše 65 000 eur. Keďže v zbierke listín nie je súvaha ani výkaz ziskov a strát od roku 2010(!!!), neviem povedať, aký majetok firma oficiálne má. Ale ak v nej hospodáril rovnako ako v Strane zelených, ktorá k 31.12.2016 má vlastné imanie -452 000 eur, tak si myslím, že to bude kvôli snahe vyhnúť sa plateniu.

Zelení v Moste

V posledných voľbách kandidovali Zelení na kandidátke Most-Híd (píše sa o tom aj v správe Európskych zelených tu).

Išlo o štyroch kandidátov na obrázku Jakub Kuruc, Rastislav Žitný, Ján Buocik a Martin Jóna. Paradoxne jediný, kto z nich naozaj niečo robí v zelenej oblasti je Jakub Kuruc. Je to mladý a naivný chalan, ktorému sa už podarilo viackrát v komunálno-politickej oblasti popáliť. Toto je jeden z príkladov, kedy obyčajný človek skončí v partii s ostrieľanými vlkmi, kde je iba za ovcu.

O Martinovi Jónovi som popísal v tomto článku dosť, takže sa budem venovať zvyšným dvom menám. U Jónu iba upozorním na to, že pravdepodobne ako nominant strany Most-Híd sedí v dozornej rade Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorej akcionárom je Ministerstvo financií (link tu). Za zelené minimum vo voľbách pre Most-Híd sa treba nejako odvďačiť.

Ján Buocik je bývalý člen SDKÚ-DS a kandidát za túto stranu v roku 2014 na starostu Ružinova. V meste pôsobí ako člen klubu strany Most-Híd. Písal som o ňom a Martinovi Jónovi pred voľbami (link tu). Vo voľbách skončil na peknom treťom mieste a to aj napriek tomu, že do volieb nedal ani jedno jediné euro. Teda ak verím údajom na jeho transparentnom účte.

Ďalší na zozname je Rastislav Žitný. Tento multifunkcionár je súčasne vicestarosta v Rači u Petra Pilinského (Strana zelených), popritom stíha robiť člena predstavenstva v Bratislavskej teplárenskej a.s. (BAT), je predseda dozornej rady Dopravného podniku Bratislava a.s. (DPB) ako aj predseda dozornej rady Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. A ešte stíha sedieť aj na mieste člena dozornej rady Národného tenisového centra a.s. (NTC) (tu výpis z orsr.sk).

Popritom je mestským poslancom, predsedom poslaneckého klubu Most-Híd, predsedom komisie pre školstvo, vzdelávanie a šport a samozrejme, sedí v dotačnej komisii, kade tečú peniaze ľuďom ako Zuzana Rattajová. Toto všetko nerobí z lásky k vlasti, voličom ani strane Most-Híd. V sumáre za tieto funkcie, kde prakticky nemá žiadnu zodpovednosť, dostane odhadom mesačne sumu prevyšujúcu 6 000 eur. Ešte je o ňom známe, že ak vám dal slovo, tak ho určite nedodrží. Zahlasuje vždy tak, ako mu prikáže ten, kto ho dostal do týchto funkcií a kto ho de facto drží – veď viete za čo.

Strana zelených Slovenska

Ak by ste náhodou na základe tohto článku plánovali skĺznuť k preferencii druhej zelenej strany, prosím prečítajte si ešte raz môj starší článok o Trójskom koňovi SMERu tu. Podľa personálneho obsadenia tejto strany som si 100% istý, že aj v ich prípade ide rovnako iba o zneužívanie zelenej značky. Klamal by som, keby som tvrdil, že sa možno medzi nimi nenájde pár naozaj zelených. Ale vedenie strany a uvedené mená v článku sú presne dôkazom, že nie sú na popredných miestach a nijako neriadia túto stranu. Veď iba vďaka zelenej značke, napriek svojmu hroznému personálnemu obsadeniu vo voľbách, získali viac hlasov ako strany SDKÚ-DS či ŠANCA alebo porovnateľne ako strana SKOK alebo TIP. Všetky uvedené strany dali na volebnú kampaň a zviditeľnenie svojej značky niekoľko stotisícové sumy peňazí. Niekedy správny názov strany je lepší ako drahá kampaň.

Banánová republika

Samozrejme, všetko, čo je vyššie popísané, sú holé fakty. Je absurdné, keď si Strana zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského ako štatutárov, neplní svoje zákonné povinnosti a v rokoch 2012, 2013, 2014 neodovzdá výročnú správu politickej strany a za rok 2015 ju odovzdá ako súčasť tej v roku 2016.

Podobný problém má Martin Jóna aj pri svojich firmách, kde nemá problém s neodovzdávaním oficiálnych účtovných výkazov a posledné sú z roku 2010. Opäť sa môžem iba domnievať, aký má dôvod neodovzdávať oficiálne dokumenty (súvahu a výkaz ziskov a strát). Pravdepodobne vie, že preňho pravidlá neplatia a vždy sa to nejako vybaví.

Aj vďaka Martinovi Jónovi a jeho Strane zelených vyzeráme ako banánová republika. To iba utvrdzuje ľudí v zahraničí, že v našej krajine nie je niečo v poriadku, a dáva odpoveď prečo sa Slovensko v rebríčkoch korupcie pohybuje na najhorších miestach v rámci Európy. Podobne na oko u nás zvyknú fungovať aj niektoré projekty informatizácie, školy, zdravotné zariadenia, kultúrne a športové spolky a podobne. Netreba sa preto čudovať, že v tejto krajine stále nie je dôležité čo viete a čo robíte, ale iba to, koho poznáte.

Mladá Bratislava (predtým Mladá Petržalka)

Samozrejme, Strana zelených nie je prvá ani posledná s takouto filozofiou na Slovensku. Slušní ľudia pohybujúci sa v komunále viacero z uvedených informácií vedia, alebo minimálne tušia. Málokto je ale ochotný písať o tom verejne pod svojim menom a ísť s takýmito ľuďmi do otvorenej konfrontácie. Spôsobuje to totiž koncentráciu nenávisti voči vašej osobe. Písal som o tom aj v minulosti, píšem o tom aj dnes.

Vďaka mojej otvorenosti riskujem, že v mestskom alebo petržalskom zastupiteľstve neprejdú žiadne moje návrhy, lebo tí, ktorých sa to týka, majú všade svojich ľudí a navzájom chránia svoje záujmy. Jediné čo ich ohrozuje je to, že sa ľudia dozvedia pravdu. O Martinovi Jónovi som písal ešte v roku 2014 (link tu). Takisto som už dávno opisoval, ako si niektorí robia z komunálnej politiky trafiky (link tu). Už vtedy som upozorňoval na Martina Jónu ako aj na ďalší podobný projekt Mladá Petržalka (v súčasnosti vystupujúci pod názvom Mladá Bratislava) pod vedením Olivera Kríža.

Oliver Kríž aj Martin Jóna sú v Petržalke v spoločnom poslaneckom klube a veľmi dobre si rozumejú. Oliver Kríž pod značkou Mladá Bratislava, pred tým Mladá Petržalka, kandiduje a kampaňuje od roku 2010 a podľa hrubých odhadov ho to muselo za 8 rokov stáť viac ako 250 000 eur. Je alergický na slovo transparentnosť a nikde sa nedozviete, koľko ho stojí kampaň a kto mu ju platí. Na rozdiel od Strany zelených ale nie je v žiadnych európskych štruktúrach, preto naňho nikto netlačí, aby ako politická strana mal prehľadné a transparentné financovanie. Mladá Bratislava funguje ako politická personálna agentúra. Oliver Kríž pri “transparentnom výbere v meste” presadil do predstavenstva OLO svojho bratranca Tomáša Mikusa a on sám je v tej istej spoločnosti ako člen dozornej rady. V Petržalke si nominoval svojho človeka na post konateľa Bytového podniku Petržalka, s ktorým sú veľké problémy a vybavil miesto v Petržalskej VPS-ke pre svojho člena/sympatizanta Mareka Kovačiča.

Podľa výročnej správy má strana 5 členov, z toho dvaja sú bratia a jeden je ich bratranec. Takéto množstvo dôkazov ako na Martina Jónu a Stranu zelených sa preto na Olivera Kríža a jeho Mladú Bratislavu pravdepodobne nepodarí zozbierať, ale filozofia fungovania v jeho príprade a v prípade Strany zelených je identická. A to, samozrejme, nie sú jediní v Petržalke, tobôž na Slovensku.

Článok na objednávku

Posledný víkend pred odovzdaním kandidačných listín do župných volieb som stretol Martina Jónu a Jana Buocika zbierať spolu podpisy. Písal som o tom tu v tomto článku. Okrem už spomínanej podivnej spolupráce, keďže obaja oficiálne kandidovali proti sebe, ma Martin Jóna požiadal, aby som o ňom napísal celý článok. Zmyslom jeho požiadavky bol marketingový slogan, že aj zlá reklama je reklama. Povedal som mu, že nie je pre mňa dostatočne zaujímavý na to, aby som mu venoval celý článok. Po voľbách, kedy sa Martin Jóna na rozdiel od svojej priateľky Zuzany Rattajovej nedostal do župy, mi na Petržalskom zastupiteľstve povedal, že je škoda, že som o ňom ten článok nenapísal, lebo už mohol byť poslancom.

Súhlasím, že je to škoda, že som jeho “úprimnej” žiadosti nevenoval viac pozornosti. Keby som bol našiel tieto informácie pred župnými voľbami, nebola by sa Zuzana Rattajová stala župnou poslankyňou a aj Michal Vlček by bol pravdepodobne predbehol Petra Pilinského, keďže bol medzi nimi rozdiel iba 120 hlasov. Na nezvolenie Jana Buocika by to v Ružinove pravdepodobne nestačilo, ale určite by mal horší výsledok, keďže teraz skončil tretí. Aspoň od pána Jónu nebude počuť sťažnosti na tento článok, keďže plním iba jeho výslovné želanie.

Ak má záujem, tak za zmenu môjho postoja sa môže poďakovať kolegyni z Petržalského zastupiteľstva Mirke Makovníkovej Mosnej. Tá, ako členka už spomenutej dotačnej komisie v Petržalke, niekoľko mesiacov poctivo zbierala informácie o Zuzane Rattajovej, keďže z dotačnej komisie si odniesla veľmi zlý zážitok. Mala veľa zaujímavých materiálov a na základe našich dobrých vzťahov ma poprosila, či by som jej s tým nepomohol. K určitým informáciám sa nevedela dostať a poprosila ma či nemám nejaký nápad alebo radu. Opäť raz sa mi potvrdilo, že robiť veci principiálne a pomáhať slušným ľuďom sa vyplatí. Pri snahe pomôcť jej vo výbornej práci som sa postupne dostal k väčšine tu zhrnutých faktov. Takže, Mirka, ak by sa ti náhodou Martin Jóna zabudol poďakovať, tak ja ti veľmi pekne ďakujem za super tému. Mne umožnila na vzorovom príklade vysvetliť fungovanie a motivácie niektorých komunálnych poslancov a tebe určite pomôže v tvojej záslužnej činnosti odhaľovania platenia fiktívnych alebo neoveriteľných služieb z verejných zdrojov.

Skutoční zelení

Som si vedomý, že po týchto dvoch článkoch o slovenských zelených stranách, si veľa ľudí povie, že už zelenej agende neverí, lebo sa na Slovensku iba zneužíva. Áno, je to pravda, že obe “zelené” politické strany na Slovensku to tak robia. Na druhej strane ale existuje naozaj veľa skutočne zelene rozmýšľajúcich ľudí, ktorých sa určite oplatí podporiť.

Sú to napríklad:

Mikuláš Huba – jeden z najznámejších skutočných ochranárov životného prostredia

Erik Baláž – aktuálne ocenený ako Biela vrana

Katarína Šimončičová – v minulosti tiež ocenená ako Biela vrana

Jaromír Šíbl – SOS Záhorie

Zuzana Hudeková

Martin Vlačiky – OZ za lepšiu Kolibu

Jakub Mrva – Iniciatíva Naše Karpaty

Marek Páva – Iniciatíva Naše Karpaty

Michal Drotován – Zachráňme železnú studničku

Andrej Kovarik – Štátna ochrana prírody (SOP)

Sabina Barboriak – OZ hrad Slavin

a ďalší. Keďže táto agenda nie je moja najsilnejšia stránka, tak na ďalšie mená vám odporúčam sa opýtať týchto. Oni vám určite povedia aj o iných kvalitných ochranároch a skutočne zelene rozmýšľajúcich ľuďoch v politike.

Pikošky na záver

Na záver sa budem venovať niekoľkým pikoškám, na ktoré neostalo miesto v článku a už nechcem tento text extrémne ďalej predlžovať.

1. Zlodej kričí, chyťte zlodeja

Martin Jóna pred parlamentnými voľbami v roku 2016 propagoval môj článok o konkurenčnej strane zelených ako Trójskom koňovi SMERu. Vo svojom príspevku vykresľuje „svojich ľudí“ ako tých s reálnou agendou. V kontexte tohto článku to vyzerá ozaj otrasne, ale politici pre peniaze a politickú moc nemajú problém klamať o čomkoľvek.

 

2. Doba kešu

Kým Bašternák a Kaliňák mali dobu kešu v roku 2012, tak Strana zelených ju mala aj v roku 2014. Rodinný príslušník (pravdepodobne brat alebo bratranec) Martina Jónu, Daniel Jóna (tiež veľmi úspešný nominant v spoločnostiach ovládaných verejným sektorom – výpis z orsr tu), zaplatil v roku 2014 na koncile v Istanbule členský poplatok za tri roky spätne u Európskych zelených v hotovosti. Išlo o sumu 1200 eur (nájdete to tu v dokumente – Timeline – 7 a 9 November). Paradoxne podľa výročnej správy Strany zelených (v roku 2015 sú uvedené údaje aj za dva roky spätne 2014 a 2013), boli oficiálne náklady strany 44 eur. Takisto, podľa toho istého dokumentu, zaplatili členské 400 eur aj v roku 2015, kedy Strana zelených mala za celý rok dokonca nulové náklady. Keďže tieto náklady si Strana zelených neuvádza v žiadnom z rokov v nákladoch, ide pravdepodobne o takzvané igelitkové alebo alobalové peniaze. Inak si neviem vysvetliť, prečo by som zaplatil 1600 eur v hotovosti ako regulérny náklad strany a nikde to oficiálne neuviedol.

3. Výhovorka hodná prváka na základnej škole

Na stretnutí v reštaurácii UFO (nad Mostom SNP) sa vedenie Európskych zelených pýtalo Martina Jónu a Zuzany Rattajovej, prečo na webovej stránke nemajú žiadne náznaky aktivity (link tu). Za odpoveď by sa nemusel hanbiť ani prvák na základnej škole, ktorý vysvetľuje učiteľovi, prečo si nenapísal domácu úlohu. Odpoveď bola, lebo si pripravovali kampaň na voľby. Strana zelených je asi jediná, ktorá sa pripravuje na voľby tak, že o sebe na svojej webovej stránke radšej ani nedáva vedieť  🙂 🙂 🙂 .

 

Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku (ideálne s komentárom „dlhý článok ale oplatí sa prečítať celé“) a podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.