Plán Bratislava (7. časť) – vysvetlenie výpočtu podielových daní

Najdôležitejším príjmom obce sú podielové dane, ktoré tvoria okolo 50% bežných príjmov.

Základnou požiadavkou pre odborné riadenie mesta je rozumieť čo a ako ovyplyvňuje tento najvýznamnejší príjem. Aj pár percent vo vzorci predstavuje milióny eur v rozpočte mesta.

Upozornil som Matúša Valla a jeho tím na chybu vo výpočte a predpokladal, že ju jeho odborný tím prizná a chybu opraví. Bohužiaľ, chybu nedokázali ani nájsť.

Pre tých, ktorí majú záujem porozumieť, ako to funguje, sa pokúsim o vysvetlenie.

Príklad:

Predstavte si štvorčlennú rodinu (otec, mama, syn Jano a syn Matúš). Táto rodina žije v spoločnej domácnosti a má dohodu, že každý z členov prispieva 25% svojho čistého mesačného príjmu do spoločného rozpočtu domácnosti. Otec zarába 2 000 eur, mama 1 000 eur, syn Jano 500 eur a syn Matúš 500 eur (všetko je v čistom).

Otec prispieva do spoločného rozpočtu 500 eur (25% z 2 000), mama 250 eur (25% z 1 000) a synovia 125 (25% z 500). Spoločný rozpočet domácnosti je teda 1 000 eur: 500 (otec) +250 (mama) +125 (Jano) +125 (Matúš).

Napriek tomu, že synovia Matúš a Jano prispeli každý 25% zo svojho čistého príjmu, tak ich podiel na spoločnom rozpočte nie je 25%, ale iba 12,5% (125 eur z 1 000 eur). Naopak, otec sa na spoločnom rozpočte podieľa až 50% napriek tomu, že tiež prispel 25% zo svojho čistého príjmu.

Pýtate sa, prečo tak jednoduchú a logickú vec píšem? Lebo skupina autorov, ktorí napísali v Pláne Bratislava kapitolu financovanie, to asi nevedia.

Ministerstvo financií na svojej webovej stránku tu každý rok zverejňuje východiskové štatistické údaje a rozpočtované podiely pre obce na výnose dani z príjmov FO tu. Tu sú údaje na rok 2017, z ktorého všetci vychádzali. Z neho sú pre Bratislavu dôležité dva riadky. Ten Bratislavský a ten SR celkom.

Uvedená tabuľka zobrazuje, koľko by dostali jednotlivé obce v roku 2017, ak by sa im na podielových daniach rozdeľovala suma 1 764 524 000 eur (suma v zelenom stĺpci, riadok SR celkom).

Údaje uvedené v tabuľke sú oficiálne údaje a výpočty štátu. Sú vypočítané správne, i keď podľa mňa majú nesprávne zadaný koeficient nadmorskej výšky pre obec Vysoké Tatry. To je ale drobnosť, ktorá v tomto momente nehrá rolu.

Na týchto vypočítaných číslach štátu si ukážeme to, o čom som písal v príklade na začiatku článku.

Štát celkovú sumu 1 764 524 000 eur (100%) rozdelí podľa vzorca (link na vzorec tu) na štyri časti:

405 840 520 (23%)

564 647 680 (32%)

705 809 600 (40%)

88 226 200 (5%)

To najdôležitejšie, čo si treba uvedomiť je to, že aj keď sa podľa obyvateľov nad 62 rokov rozdeľuje 5% celkovej sumy (v tomto prípade niečo ako príjem synov), tak na výslednej sume daní pre obec sa táto suma nebude podielať 5% (rovnako ako sa synovia nepodieľajú 25% na rodinnom rozpočte).

Najľahšie sú výpočty podľa obyvateľov nad 62 rokov (to je tých 5%) a podľa prepočítaných žiakov (to je tých 40%). Dôvodom je to, že tu nemusíte robiť žiadny medzivýpočet (vysvetlím neskôr), ale jednoducho sumu 5% (40%) vydelíte počtom všetkých obyvateľov nad 62 rokov (všetkými prepočítanými žiakmi) podľa tabuľky a vynásobite podľa počtu obyvateľov nad 62 rokov (prepočítaných žiakov) pre konkrétnu obec, v našom prípade Bratislavu.

Poďme teda k výpočtom:

88 226 200 eur (čo predstavuje 5% zo všetkých podielových daní pre obce) / 996 928 (čo predstavuje počet obyvateľov nad 62 rokov SR celkom) x 89 390 (čo predstavuje počet obyvateľov nad 62 rokov v Bratislave). Výsledok je 7 910 842 eur. Vieme, že celkový príjem Bratislavy bude 190 601 734 eur. Podľa výpočtov odborníkov z Plánu Bratislava táto suma tvorí 5% príjmov mesta. Urobme si teda overenie, koľko je 7 910 842 zo 190 601 734. Je to 4,150%. Hmm.

705 809 600 eur (čo predstavuje 40% zo všetkých podielových daní pre obce) / 8 948 638,6 (čo predstavuje počet prepočítaných žiakov SR celkom) x 730 331,8 (čo predstavuje počet prepočítaných žiakov v Bratislave). Výsledok je 57 603 756 eur. Vieme, že celkový príjem Bratislavy bude 190 601 734 eur. Podľa Plánu Bratislava táto suma tvorí 40% príjmov mesta. Urobme si opäť overenie, koľko je 57 603 756 zo 190 601 734. Je to 30,222%. Hmmmmmmmm.

A máme prvý problém odhalený. V Pláne Bratislava počítajú s tým, že 45% z príjmov mesta tvorí počet prepočítaných žiakov (40%) a obyvateľov nad 62 rokov (5%). Tu je článok, že to tak počítajú. V realite tieto dve kritériá predstavuje 34,372%. Logicky, súčet zvyšných dvoch kritérií, ktoré sa podieľajú na príjmoch mesta bude 65,628%.

Tu sa dostávame k môjmu tvrdeniu z článku 5 tu, že správne malo byť uvedené: “Vyše 65% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, …” a nie iba necelých 42% ako uvádza Plán Bratislava.

Teraz sa dostanem k druhej chybe, ktorú v tom istom vzorci odborníci z Plán Bratislava urobili. Tým je tvrdenie, že počet obyvateľov nemá priamy vplyv na 13%, ktoré sa počítajú podľa nadmorskej výšky (tvrdenie v článku tu). Pravda je taká, že majú. Dôvodom je, že obec nedostáva peniaze na základe svojej nadmorskej výšky, ako sa mylne domnievajú. Obec dostáva peniaze podľa počtu obyvateľov obce, ktorý je ale upravený váhou (vynásobený koeficientom) nadmorskej výšky obce. Rovnaký princíp je pri 32%, kde sa počet obyvateľov násobí veľkostným koeficientom obce. To znamená, že štát zohľadňuje obciam, že vo vyšších nadmorských výškach majú vyššie náklady. Táto suma ale nie je fixná a záleží od počtu obyvateľov žijúcich v danej obci.

Okrem reálneho výpočtu (ktorý nájdete v mojom vzorci tu) sa dá tento fakt vyvodiť aj zo samotného vzorca. Ak nie ste dobrý z matematiky, tak túto časť medzi predeľovníkmi (===) preskočte a pokračujte až za ňou.

================================================================================

Vo vzorci sa časť upravovaná koeficientom nadmorskej výšky označuje ako PDia2.

Prvá časť vzorca určuje váhu nadmorskej výšky danej obce k nadmorským výškam ostatných obcí (vysvetlím nižšie)

a tá je následne vynásobená sumou “x PDa2 zákl.”.

PDia2 zákl. predstavuje z 23% podielu daní (0,23 x VD) 57% sumy, na ktorú sa má uplatňovať táto váha (x 0,57) a toto celé sa násobí počtom obyvateľov danej obce (x Obi) a následne delí počtom všetkých obyvateľom SR (/ OB).

Stručne povedané, ak si za OBi (čo je vo vzorci počet obyvateľov obce) dosadíme číslo 0 (nula), tak “PDia2 zákl.” bude 0. Následne aj „PDia2“ bude 0, lebo “PDia2 zákl.” je súčasťou jeho vzorca. Konkrétne „PDia2“ = (0 „PDia2 zákl.“ / čokoľvek okrem nuly „∑ PDia2 zákl. x knvi“) x čokoľvek „PDa2 zákl.“ = 0

Ak by teda počet obyvateľov obce nemal vplyv na toto číslo, tak teoreticky obci s nulovým počtom obyvateľov by malo výjsť nejaké číslo (suma). Tu ale dostaneme číslo 0, lebo:

0,23 x 1 764 524 000 (suma podielových daní, ktoré su vo vzorci označené ako VD) x 0,57 x 0 (teoretický počet obyvateľov obce) / 5 426 002 (počet obyvateľov SR) = 0.

A myslím, že už na základnej škole nás učili, že nulu môžete deliť a násobiť ľubovolnými číslami, výsledok bude vždy 0. Môžete si to vyskúšať na mojom vzorci tu, kde keď dáte počet obyvateľov Bratislavy 0, uvidíte, ktoré časti vzorca to ovplyvní. Takisto, keď dáte počet obyvateľov na polovicu, tak sa suma na daniach tiež zníži na polovicu. V reáli by to tak samozrejme nebolo, lebo takýto veľký úbytok ľudí by zmenil aj samotný vzorec.

================================================================================

Čo sa týka zvyšných dvoch kritérií, najskôr si pozrieme to, ktoré prepočítava obyvateľov podľa veľkostného koeficientu obce (32%). Je jednoduchšie, lebo sa neskladá z dvoch súm. Každá obec má podľa vyhlášky veľkostný koeficient:

2,35 – Bratislava

1,50 – Košice

1,13 – obce nad 50 000 obyvateľov (Prešov, Žilina, Banská Bystrica, Nitra, …)

0,94 – obce medzi 10 000 až 50 000 obyvateľmi (Prievidza, Zvolen, Považská Bystrica, Michalovce, …)

0,91 – obce medzi 5 000 až 10 000 obyvateľmi (Šurany, Tvrdošín, Veľké Kapušany, Stará Turá, …)

0,90 – obce medzi 1 000 až 5 000 obyvateľmi (Sliač, Brezová pod Bradlom, Bojnice, …)

0,89 – obce do 1 000 obyvateľov (Stožok, Hrnčiarská Ves, Ludrová, …)

Z podielových daní sa 32% rozdelí medzi obce tak, že počet obyvateľov každej obce (OBi) sa vynásobí koeficientom obce (ki) a všetky tieto prenásobené (prevážené) sumy sa spočítajú. Podľa toho, aký má obec svoj pomer (OBi x ki) k sume všetkých ostatných obcí (∑ OBi x ki všetkých obcí), sa rozdelí 32% podielových daní.

Príklad:

Je to ako keby ste si v rodine delili potraviny podľa toho kto koľko váži v pomere k tomu, koľko vážite spolu ako rodina. Dôvodom je, že potraviny budete deliť podľa predpokladu, že ťažší člen rodiny zje viac ako ľahší členovia. Ak napríklad otec váži 100 kg, mama 50 kg a obaja synovia Matúš a Jano 75 kg, tak celá rodia spolu váži 300 kg (100 otec + 50 mama + 75 Jano + 75 Matúš). A teraz by si 30 kg potravín (napríklad na mesiac) delili v pomere otec 100/300, čiže 1/3, mama 50/300, čiže 1/6 a synovia 75/300, čiže 1/4. Úplne rovnako funguje aj princíp delenia peňazí medzi obce, kedy reálne číslo sa vynásobí stanovenou váhou (koeficientom). Jediný rozdiel je v tom, že sa tieto váhy neprepočítavajú medzi štyroch členov rodiny ako v našom príklade ale medzi 2 887 obcí a to je potom trošku väčší guláš.

Vypočítajme si to na konkrétnom príklade pre Bratislavu. Tá má 422 932 obyvateľov, ktorí sa vynásobia koeficientom 2,35. To sa rovná 993 890, čo znamená, že z 32% si Bratislava bude brať peniaze, ako keby mala 2,35 násobne viac obyvateľov.

Napríklad taká Prievidza, ktorá má 47 143 obyvateľov sa vynásobí koeficientom 0,94 (lebo má počet obyvateľov medzi 10 000 až 50 000). To sa rovná 44 314, čo znamená, že z 32% si Prievidza bude brať ako keby mala iba 44 314 obyvateľov, pričom má takmer o 3 000 obyvateľov viac.

Počet všetkých obyvateľov SR je 5 426 002 a Bratislavských 422 932 z nich predstavuje 7,79%. Súčet všetkých obyvateľov obcí prenásobených ich veľkostným koeficientom je 5 815 985, pričom bratislavských po vynásobení koeficientom 2,35 je 993 890, čo predstavuje 17,09%. To znamená, že Bratislava si z tohto balíka peňazí zoberie 2,19-krát viac, než by si zobrala iba na základe počtu obyvateľov. Naopak, v Prievidzi žije 0,87% všetkých obyvateľov SR. Po prepočítaní veľkostným koeficientom klesne ich váha na 0,76%, tzn. na 87% podielu podľa reálnych obyvateľov.

Preto na základe kritéria, ktoré rozdeľuje 32% podielových daní dostane Bratislava do rozpočtu 96 492 298 eur, čo predstavuje 50,6% a nie 32%.

Posledné je kritérium, ktoré delí 23% podielových daní a 57% z nich na základe nadmorskej výšky obce. Tento koeficient sa skladá z dvoch súm. Prvá, 43% sa rozdelí jednoduchým aritmetickým priemerom medzi všetky obce podľa počtu ich obyvateľov.

405 840 520 eur (čo predstavuje 23% zo všetkých podielových daní pre obce) sa rozdelí na dve sumy.

Prvá časť 174 511 424 eur (čo predstavuje 43%) sa vydelí / 5 426 002 (čo predstavuje počet obyvateľov SR celkom) a vynásobí x 422 932 (čo predstavuje počet obyvateľov v Bratislave). Výsledok je 13 602 366 eur (7,137%).

Druhá časť 231 329 096 eur (čo predstavuje 57%) sa rozdelí podobne ako pri veľkostnom koeficiente tak, že najskôr sa počet obyvateľov obce vynásobí koeficientom nadmorskej výšky. Následne sa suma 57% rozdelí podľa toho, aký podiel po prepočítaní (prevážení) na základe nadmorskej výšky majú obyvatelia jednotlivých obcí. Výsledok pre Bratislavu je 14 992 471 eur (7,866%). Spolu teda toto 23% kritérium sa podieľa na príjmoch Bratislavy 15,003% (7,137% + 7,866%). Váha nadmorskej výšky ponížila príjem mesta o cca 3 000 000 eur, lebo Bratislava má nižšiu nadmorskú výšku ako väčšina ostatných obcí Slovenska. Keby mala priemernú nadmorskú výšku alebo keby sa celá suma 23% delila iba podľa počtu obyvateľov a nezohľadňovala by sa nadmorská výška, dostala by 18 031 043 eur.

Kompletný vzorec (môj vlastný excelovský súbor) nájdete tu. Keď si v ňom vyplníte ktorúkoľvek z 2 887 obcí Slovenska, zistíte, koľko z podielových daní za ktoré kritérium dostáva.

A teraz poďme k tímu Vallo.

  1. Najdôležitejšie na celom vzorci je potrebné rozumieť, ako funguje. Na všetko ostatné stačí použiť tri matematické operácie (násobenie, delenie a sčítanie) a vedieť ako funguje funkcia suma. Preto netuším čo  v tomto článku myslel autor vetou že: „Z matematického hľadiska ide o rozdiel medzi priemerom a parciálnou prvou deriváciou.“
  2. Výpočet necelých 42% (125 eur pre hlavné mesto) nie je v žiadnom prípade minimálny (kozervatívny) odhad ako si opakovane uviedol. Je to  jednoducho zlý výpočet od ľudí, ktorí vzorcu nerozumejú.
  3. Ako som už napísal, magistrát robí PR kampaň. Skús sa, Matúš, svojich ľudí na PR spýtať, ktorú sumu by v obdobnej kampani promovali. Či 188 eur pre mesto alebo vyše 300 eur pre Bratislavu. Magistrát má na rozdiel od teba tú výhodu, že im stačí povedať, že mysleli príjem Bratislavy ako celok (tzn. vrátane mestských častí). Vtedy im tá suma sedí, kým z tvojich čísel sa správny výsledok dá získať možno iba ak parciálnou prvou deriváciou.
  4. Metóda „ceteris paribus“, podľa ktorej som postupoval ja a podľa tvojich vyjadrení aj vy, znamená, že všetky ostatné podmienky, ostávajú nezmenené. Preto tvoja otázka „aké predpoklady si spravil o počte dôchodcov či žiakov“ je nepochopením tejto metódy. Jej zmyslom je, že sa ostatné premenné (v našom prípade žiaci a dôchodcovia) ignorujú a má sa zato, že sa nezmenili.
  5. Mimochodom, môžem ti zo 100% istotou povedať, že ak by sa podľa uvedeného predpokladu nahlásilo úplne všetkých 369 000 obyvateľov (239 000 bývajúcich v Bratislave aj 130 000 dochádzajúcich za prácou, …), tak vplyv na 40% podiel žiakov by bol úplne presne 0 (slovom nula). Skús sa spýtať, či tvoj odborný tím bude vedieť vysvetliť aspoň toto.
  6. Čo sa týka obyvateľov nad 62 rokov, tak tých je na Slovensku 996 928 (18,37%) a v Bratislave 89 390 (21,14%). Za každého jedného dostane mesto (vrátane mestských častí) 88,5 eur. Je pravdepodobné, že podiel osôb nad 62 rokov by nerástol rovnomerne s počtom obyvateľov, tzn. každý piaty prihlásený na trvalý pobyt by nebola osoba staršia ako 62 rokov. Dôvod je jednoduchý. Za prácou a štúdiom mimo bydlisko chodia najmä mladí. Preto je možné predpokladať, že prírastok seniorov by bol 10% a menej. Môj odhad je, že by to bolo niekde okolo 5% zo všetkých novoprihlásených. Ak by pomer dôchodcov ostal zachovaný na cca 20%, znamenalo by to 88,5 eur na dôchodcu, ale iba 17,7 eur na prihlásenú osobu. Dôvod je ten, že sumu 88,5 eura treba „spriemerovať“ na 5 prihlásených ľudí. Ak by ich bolo iba 10% z novoprihlásených, tak by to bolo 8,85 eura na prihlásenú osobu (88,5 na 10 ľudí). A ak by bol správny môj odhad, že iba okolo 5%, tak by to bolo 4,43 eura na jednu prihlásenú osobu. Aj keby to bol ten optimistický scenár (20%), tak príjem mesta by bola nie 277 (čo je suma na jedného prihláseného, po zohľadnení zmien vo vzorci) ale 295 eur na osobu (277 + 17,7). To predstavuje nárast o cca 6,5% (3,25% a menej pri realistickom predpoklade). Toľko k teóriám a úvahám.

Ako som sľúbil, rozpísal som kompletný výpočet, vysvetlil som ho a uviedol príklady ako aj celý svoj vzorec. Som presvedčený, že moje výpočty sú správne. Myslím si, že tím Matúša Valla robí chyby vo východiskových úvahách a základných parametroch. To je zlý predpoklad pre každý plán tobôž pre Plán Bratislava, ktorý by ich vlastnými slovami mal byť fundovaným návodom a odborným východiskom pre Bratislavu budúcnosti.

Plán Bratislava (6. časť)

Spraviť chybu je úplne normálne. Mýli sa skôr jednotlivec, ale ani skupina nie je neomylná. Chybu dokonca môže spraviť aj skupina profesionálov, odborníkov v knihe Plán Bratislava, ktorá predkladá fundované návody. A to dokonca aj vtedy, keď na tom pracujú takmer dva roky. Čo by sa ale nemalo stať, ak ste skupina profesionálov a odborníkov a danej problematike naozaj rozumiete, je nasledujúce:

„Nemali by ste mať problém nájsť konkrétnu chybu vo vlastných výpočtoch a tvrdeniach, na ktorú vás niekto upozorní. Ak tákuto svoju chybu neviete nájsť, spochybňuje vás to ako profesionálov a odborníkov na oblasť o ktorej píšete.“

A to je dôvod, prečo som zatiaľ nenapísal, ako má vyzerať správny výpočet podielových daní.

Predstav si, Matúš, situáciu, že som sa rozhodol urobiť dieru do sveta v oblasti stavebnícta. Pod mojím vedením som vytvoril skupinu odborníkov (architektov, statikov, stavbyvedúcich, …) pracujúcich dva roky na knihe, ktorá má priniesť fundované návody a riešenia v tejto oblasti. Po dvoch rokoch tvrdej práce knihu vydám a zrazu tam ty pri prvom čítaní nájdeš chybu v statickom výpočte a to nie si statik a statickými výpočtami sa neživíš. Ok, ako som už napísal, chyba sa môže stať komukoľvek a kdekoľvek. Ak ale moja skupina odborníkov, v tomto prípade statikov, napriek tvojmu upozorneniu nenájdu chybu vo svojom vlastnom výpočte, zamestnal by si takých ľudí vo svojom projekte?

Týmto sa dostávame k môjmu výpočtu. Veľmi rád ho zverejním a tebe, Matúš, ako aj celému tvojmu tímu vysvetlím. Na to, že to máte v knihe vypočítané zle, som ochotný riskovať svoju reputáciu. Stačí, keď tvoj odborný tím pre oblasť financií vsadí tiež tú svoju na správnosť vášho výpočtu, ktorý si mi včera poslal.

Ak aspoň niekto z autorov naozaj rozumie tomu vzorcu, mal by vedieť nájsť chybu a vypočítať to správne. Odo mňa dokonca máte správny výsledok. Koľko času potrebuje tvoj tím, aby preveril svoj vlastný výpočet ohľadom podielových daní, ktorého výsledok uvádza v knihe?

Toto je jedna z možností, kde sa dá naozaj overiť, kto tomu rozumie a kto nie. Ak sa mýlim a váš výpočet je správny, prestanem riešiť ďalšie chyby v knihe a verejne uznám, že tomu nerozumiem a že sa jedná o odbornú knihu.

====================================================

Čo sa týka ostatných tebou uvádzaných vecí, o ktorých píšeš vo svojej odpovedi tu:

  1. mesto robí PR kampaň, lebo súčasný primátor Ivo Nesrovnal nič iné okrem PR robiť nevie. A keďže je to iba PR, tak aj keby uvádzali, že za novo priháseného dostane mesto 10 000 eur, vedia to ospravedlniť tým, že to robia, aby ľudí motivovali. Na druhej strane, oni píšu o meste a ak by mysleli mesto ako celok (tzn. vrátane mestských častí), tak by nimi uvádzaný údaj bol pardoxne pravdivý – pri prvých pár obyvateľoch, vysvetlenie je nižšie.
  2. podľa finančného riaditeľstva bolo v Bratislave za rok 2017 na daniach poukázaných 194 388 014,83 eur na 422 932 obyvateľov. To vychádza 459,62 eur na obyvateľa, čo sa v zmysle štatútu rozdelilo v pomere 68:32 pre mesto a mestské časti. Z toho vyplýva, že mesto dostalo v roku 2017 na jedného obyvateľa 312,54 eur a mestské časti ďalších 147,08 eur.
  3. údaje pre počty obyvateľov, dôchodcov a žiakov pre všetky obce je verejne dostupný, čiže nie je problém nasimulovať skutočný dopad pre ten ktorý rok. Napríklad, po simulácii roku 2017, pri zachovaní ceteris paribus (tzn. ostatných veličín nezmenených) ti môžem prezradiť, že ak by novoprihlásení obyvatelia kopírovali štruktúru obyvateľov Slovenska, tak pri 100 000 obyvateľoch sa bude príjem mesta (vrátane mestských častí) na jedného obyvateľa rovnať cca 277 eur. To znamená, že za všetkých 130-tisíc dochádzajúcich a pracujúcich chýba mestu cca 24 500 000 eur (68% z 277 eur). Včera uvedené číslo bolo o cca 2% nižšie, keďže som to počítal na predpokladaných príjmoch za roku 2017 a nie reálnych.
  4. jeden naviac prihlásený obyvateľ (prvý nasledujúci) by pri zachovaní ceteris paribus priniesol mestu (vrátane mestských častí) niečo vyše 300 eur (teoreticky magistrát môže myslieť toto číslo). Na základe simulácie môžme konštatovať, že pohyb vzorcov by spôsobil, že pri 130 000 obyvateľoch by táto suma klesla na približne 277 eur na jedného obyvateľa (vrátane mestských častí). Pre mesto samotné by to znamenolo extra príjem 188 eur na obyvateľa a už spomínaných 24 500 000 pri 130-tisícoch dochádzajúcich (váš príklad z knihy). Preto, násobiť väčší počet obyvateľov (stačí už samotných 10 000) podľa prvého vypočítaného obyvateľa je nepresné.
  5. Neviem, či ste sa bavili s ľudmi od Market Locator. Z toho čo viem, tak ich metodika výpočtu bola konzervatívna, a preto si uvedené čísla trúfajú obhájiť. Dôvodom je, že dátové SIM karty v tablete, alarme, GPS zariadení auta boli samozrejme odfiltrované. Tak isto filtrovali všetky karty firiem, ktoré majú viac ako 5 SIM kariet, čo sú najčastejší vlastníci dvojsimkových telefónov. Podľa dát s ktorými pracovali tvrdia, že v nich samozrejme bude duplicita, ale počet odfiltrovaných (nezapočítaných) SIM kariet (napríklad zahraničné, firemné na 5 SIM a iné) by mal byť vyšší, ako počet duplicít. Ohľadom detailov odporúčam kontaktovať priamo ich.
  6. To, že problém nepríhlasených obyvateľov nepovažujete za ten najkľúčovejší, lebo sama Bratislava ho dokáže zmeniť iba v obmedzenej miere, je presne to, s čím vôbec nesúhlasím. Prečo si to myslím, chcem vysvetliť práve v jednom z mnou navrhovaných riešení problému financovania Bratislavy a aj preto si teraz vyjasňujem tie vaše. Tam budete mať rovnako priestor hodnotiť (a kľudne aj kritizovať) moju logiku a reálnosť mnou navrhovaných riešení.

Plán Bratislava (5. časť)

Podľa môjho názoru, sa tím profesionálov, ktorí napísal fundované návody na riešenie problémov Bratislavy pomýlil pri výpočte jedného z najdôležitejších príjmov mesta (podielové dane) o viac ako 50% na jedného občana.

Údaje o tom, koľko by mestu priniesol zvýšený počet obyvateľov, sa v knihe nachádza na strane 130 a  v jej rozšírenej, elektornickej časti na strane 8 tu. V ňom sa uvádza:

“Iba necelých 42 % z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, každý ďalší občan by tak mestu priniesol okolo 125 eur (a mestským častiam dokopy ďalších 59 eur).”

V minulej časti (v piatok tu) som napísal, že toto tvrdenie (výpočet) sa mi nepozdáva. Keďže nie je uvedený vzorec alebo výpočet ako k nemu odborníci z Plánu Bratislava prišli, tak som oň verejne požiadal. Tu som dostal odpoveď, ale výpočet v nej, bohužiaľ, stále nie je.

Samozrejme, na rozdiel od iných údajov v knihe, vzorec na počítanie podielových daní je verejne prístupný. Už pred napísaním minulého článku moje výpočty ukazovali o viac ako 50% vyššie čísla, než sú tie uvedené v knihe.

Ak teda vychádzame z údajov z roku 2017, z ktorých predpokladám vychádzali aj autori, tak v texte má byť podľa mňa namiesto:

„Iba necelých 42% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, každý ďalší občan by tak mestu priniesol okolo 125 eur (a mestským častiam dokopy ďalších 59 eur).”

napísané:

„Vyše 65% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, nasledujúci občan by tak mestu priniesol okolo 200 eur (a mestským častiam dokopy ďalších približne 100 eur).”

Viem, teraz to na prvý pohľad pre nezainteresovaných vyzerá, že sa tu hrám o nejaké „hlúpe“ číslo.

PROBLÉM JE, ŽE TOTO „HLÚPE“ ČÍSLO OVPLYVŇUJE KAŽDÝ ROK DESIATKY MILIÓNOV EUR V ROZPOČTE HLAVNÉHO MESTA A JEHO MESTSKÝCH ČASTÍ.

Podľa údajov z mobilných telefónov (článok na SME tu alebo aktuality.sk tu) z mája 2017, v Bratislave žije, resp. každý deň prespáva 666-tisíc obyvateľov SR. V tom istom mesiaci podľa štatistického úradu žilo v Bratislave 427 000 obyvateľov. Rozdiel teda predstavuje 239 000 obyvateľov. K týmto treba pripočítať ďalších približne 130 000 ľudí, ktorí sem podľa pohybu mobilov každý pracovný deň cestujú za prácou (viac ako 50% z nich), do škôl, na úrady, či za zábavou. Podľa môjho názoru je analýza pohybu mobilov zatiaľ najpresnejší spôsob, akým niekto vypočítal počet obyvateľov, ktorým Bratislava každodenne poskytuje služby (MHD, parkovanie, osvetlenie, čistota a poriadok, odhrnutné a posypané cesty v zime, …). Spolu by sa malo jednať o približne 369-tisíc obyvateľov (239-tisíc + 130-tisíc).

Koľko by priniesol ďalší občan sa dá vypočítať pomerne ľahko. Koľko by ich prinieslo 10 000, 130 000 či 369 000 sa presne vypočítať nedá. Dôvodom je to, že takáto veľká zmena pohne vzorcom a presné číslo záleží od toho na úkor ktorých miest a obcí by tento prírastok bol. Dá sa však konštatovať, že v roku 2017 by sa za každých ďalších 100 000 obyvateľov Bratislavy, zvýšil príjem mesta o približne 18 500 000 eur (tzn. cca 185 eur na osobu) a približne 8 700 000 eur mestským častiam spolu (tzn. cca 87 eur na osobu). To znamená, že za 130 000 dochádzajúcich obyvateľov podľa mojích výpočtov chýba mestu približne 24 000 000 eur a nie 16 000 000 eur ako uvádza Plán Bratislava na strane 130 v knihe a na strane 7 v elektornickej časti.

V prípade, že by si všetkých 369-tisíc obyvateľov, ktorí tu bývajú a nemajú trvalí pobyt (239-tisíc), a ktorí sem každodenne prichádzajú (130-tisíc) prehlásilo trvalý pobyt, hlavné mesto by v roku 2017 dostalo naviac cca 68 000 000 eur a mestské časti spolu ďalších cca 32 000 000 eur. Spolu by tak do rozpočtu Bratislavy prišlo približne 100 000 000 eur. Toto číslo je úmyselne zaokrúhlené, napriek tomu by malo sedieť s presnosťou na približne 98%.

Všetky navrhované opatrenia v Pláne Bratislava kapitole financie spolu, ktoré môže mesto ovplyvniť, predstavujú ledva polovicu z tejto sumy pre rozpočet hlavného mesta (pod hlavným mestom myslím rozpočet magistrátu, bez rozpočtov mestských častí). A to sú niektoré opatrenia absolútne nerálne (viď napríklad navýšenie príjmov mesta cez spaľovanie odpadu okolitým obciam) alebo v navrhovanej forme nepresaditeľné (navýšenie dane z nehnuteľnosti o 100%).

Teraz sa ale vrátim k druhej, nemenej dôležitej veci. Ak ste kolektív autorov (profesionálov, odborníkov) a predkladáte fundovaný návod (takto je kniha prezentovaná), nemali by ste urobiť veľa zásadných chýb. Ale určite by ste mali vedieť ako vyzerá správny vypočet podielových daní, ktoré sú hlavným a najvyšším príjmom mesta a ktoré veličiny majú najvýraznejší vplyv na ich výšku. Ja som napísal, aký má byť podľa mňa správny výsledok, i keď tiež iba zaokrúhlený. Buď som to zle vypočítal ja (dúfam že nie), alebo ste to zle vypočítali vy (dúfam že áno). K vyriešeniu rébusu, kto z nás zle počíta podielové dane sú potrebné vaše výpočty. Ja si teda aspoň v otázkach skúsim tipnúť, ako ste to počítali.

Odborníkom z Plánu Bratislava by som rád položil nasledujúce otázky:

1. Ako ste vypočítali, že necelých 42% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov? Je to vypočítané ako 23% podľa počtu obyvateľov (znížené o 57% kvôli nadmorskej výške, čiže 9,89%) + 32% podľa počtu obyvateľov prepočítaného koeficientom čo spolu predstavuje 41,89% (9,89% + 32%)?

2. Ako ste vypočítali, že za všetkých dochádzajúcich pracujúcich a študentov tak mestu chýba 16 mil. eur (13% z dnešných príjmov z podielových daní)? Bolo to vypočítané ako 125 eur (za každého ďalšieho občana) x 130 000 (denne dochádzajúcich) = 16 250 000 eur?

3. Viete uviesť vaše kompletné výpočty k vyššie uvedeným číslam a faktom? To čo ste zverejnili včera bohužiaľ žiadne výpočty neobsahuje.

4. Vzhľadom k uvedeným číslam, nepovažujete problém neprihlásených obyvateľov ako jeden z najkľúčovejších dôvodov nedostatku financií Bratislavy?

Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovedí na moje otázky budem môcť odborne podiskutovať na tému, koľko každý ďalší občan prinesie mestu na podielových daniach a ako to riešiť.

Táto séria článkov je reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.

Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.

Plán Bratislava (4. časť)

„Mesto dostáva v prepočte z podielových daní okolo 300 eur na obyvateľa (mestské časti ďalších cca. 140 eur).

Každý ďalší prihlásený trvalý pobyt však prinesie menej ako 300 eur.

Výpočet podielových daní totiž okrem počtu obyvateľov zohľadňuje aj nadmorskú výšku, počet žiakov a dôchodcov. Iba necelých 42 % z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, každý ďalší občan by tak mestu priniesol okolo 125 eur (a mestským častiam dokopy ďalších 59 eur).“

Pôvodne som dnes chcel dať iný článok, ale zmenil sa mi program. Tak o tých podstatnejších veciach z Plánu Bratislava budem písať až budúci týždeň. Aj keď môj dnešný problém nápadne pripomína ten včerajší, rozhodol som sa, že tento týždeň radšej ukončím vyjasňovaním výpočtov. Chápem, že niektorí môžu mať pocit, že riešim detaily, ale v odbornej knihe, ktorá má byť fundovaným návodom, by mali byť podľa mňa uvedené výpočty, alebo zdroj odkiaľ autor a kolektív tieto údaje čerpali. Predišlo by sa tak zbytočným nejasnostiam.

V knihe na strane 130 a v elektronickej forme na strane 7 tu sú uvedené čísla, koľko mesto dostáva v prepočte z podielových daní. To, čomu nerozumiem je, ako autor a kolektív prišli na to, že:

Iba necelých 42 % z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, každý ďalší občan by tak mestu priniesol okolo 125 eur (a mestským častiam dokopy ďalších 59 eur).

Opäť sa priznávam bez mučenia, ale ani tento výpočet mi nesedí. Nechcem ostatných zbytočne zaťažovať detailami ale potom nesedí ani výpočet, ktorý je urobený na jeho základe:

„Za všetkých dochádzajúcich pracujúcich a študentov tak mestu chýba približne 16 miliónov eur (13 % dnešných príjmov z podielových daní).“

Odborníkom z Plánu Bratislava by som rád položil nasledujúce otázky:

  1. Ako vyzerá celý výpočet, pri ktorom iba necelých 42% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov?
  2. Prečo je vo vete pred tým napísané: Každý ďalší prihlásený trvalý pobyt však prinesie menej ako 300 eur, keď 125 eur pre mesto a 59 eur pre mestské časti je spolu 184 eur. Nemalo v tej vete byť správne uvedené „menej ako 200 eur“?

Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovede na moju otázku budem môcť odborne podiskutovať na tému, koľko každý ďalší občan prinesie mestu na podielových daniach.

Táto séria článkov je reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.

Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.

Plán Bratislava (3. časť)

“Dopravný podnik Bratislava stojí každá sekunda, ktorú električky stratia pri čakaní na križovatkách,

1 416 eur ročne.”

Dnešná časť bude skôr o probléme preverovania údajov, pri ktorých môžu vzniknúť rôzne komplikácie. Tvrdenie o 1 416 eurách nájdete na strane 134 v knihe a v elektronickej forme tu na strane 17 tu.

Ak každá sekunda stojí 1 416 eur ročne, tak každá minúta stojí 60x toľko, čiže 84 960 eur ročne.

Ak každá minúta stojí 84 960 eur ročne, tak každá hodina stojí 60x toľko, čiže 5 097 600 eur ročne.

Ak každá hodina stojí 5 097 600 eur ročne, tak každý deň stojí 24x toľko, čiže 122 342 400 eur ročne.

Z výpočtu vyššie vyplýva, že ak by električky “stratili” pri čakaní na križovatkách celý deň, nie len jednu sekundu ako uvádza príklad v knihe, malo by to DPB stáť ročne 122 342 400 eur.

Celoročný rozpočet DPB je približne 110 000 000 eur (rok 2016). To je ale o viac ako 12 000 000 eur menej, než suma, ktorú by podľa údaju v knihe stáli DPB celodenné prestoje električiek na križovatkách.

V sume 110 000 000 eur sú okrem električiek zahrnuté aj celoročné náklady na autobusy, trolejbusy, administratívnych pracovníkov, strážnu službu, prevádzku budov (teplo, elektrina, upratovanie, …) a množstvo iných nákladov.

Tento výpočet spomínam hlavne preto, lebo vstupuje do príkladu, o ktorom by som sa chcel s autorom a jeho kolektívom odborne pobaviť (tiež na tej istej strane o vetu ďalej):

“Ak úprava jednej križovatky za 20-tisíc eur ušetrí električkám aspoň 5 sekúnd času, táto investícia sa mestu vráti za necelé tri roky. Zrýchlenie celej električkovej radiály o dve minúty (či už preferenciou alebo rekonštrukciou) ušetrí mestu 170-tis. eur ročne (čo sa rovná nákladom na úpravu ôsmich križovatiek).”

Priznávam bez mučenia, že sa mi tento výpočet nepozdáva. A dôvodom nie je prepočet jednej sekundy na celý deň. Pri prepočte som, samozrejme, uviedol maximálny možný čas, čiže 24 hodín a preto existuje niekoľko možných vysvetlení. V knihe nemuseli počítať deň ako 24 hodín, ale ako pracovný deň 8 hodín, čo by predstavovalo 40 780 800 eur ročne. Ale aj to je podľa mňa stále viac než reálne náklady DPB na električky ročne. Môže to byť ale prepočítané na časový fond všetkých vodičov električiek, kedy by to bolo ešte menej.

Toto číslo uvádzam najmä ako príklad, že keď nikde v odbornej knihe ani v jej rozšírenej elektronickej časti nie je uvedený výpočet, je ťažké skontrolovať jeho správnosť. Pri jednoduchom prepočte, ktorý som uviedol vyššie, dostaneme číslo zjavne nezmyselné. V elektronickej časti je síce uvedená štruktúra, z ktorej táto suma pozostáva, ale ani podľa nej si nie som istý výpočtom, ktorým sa dospelo k tejto sume. A bez toho neviem posúdiť, čo všetko je v ňom zohľadnené.

K výpočtu mám ešte jednu otázku. Pri šetrení času električiek na križovatke sa nepočíta so zvýšeným časom a teda aj nákladmi pri autobusoch a trolejbusoch, ktoré tou istou križovatkou budú prechádzať. Mne sa zdá logické, že ak prestavením križovatky ušetríte čas električkám, tak ostatným účastníkom tejto križovatky čas navýšite. Náklady ostatných účastníkov by nás nemuseli trápiť, keby sa zároveň nejednalo o autobusy a trolejbusy DPB. Jedine, že by ich autori považovali za nulové alebo zanedbateľné.

V žiadnom prípade nespochybňujem ekonomickú snahu o úsporu v tomto príklade. Treba ale priznať, že navrhované riešenie má aj negatívny ekologický dopad. Určite električka stojaca na križovatke vyprodukuje menej škodlivín, ako všetky osobné a náklade autá, autobusy, … , za ten istý čas. V žiadnom prípade nejdem spochybňovať preferovanie hromadnej dopravy, ale v predchádzajúcich častiach tu sa riešil aj enviromentálny rozmer spaľovania voči skládkovaniu. Tam sa niektorí diskutéri ohradili, že vyššia cena (v prípade likvidácie odpadu viac ako dvojnásobná) nie je problém, ak je to ekologickejšie riešenie. Tak si kladiem otázku, či všetky riešenia majú mať ekologický rozmer nadradený tomu ekonomickému. A ak len vybrané, tak podľa akého kľúča by odborníci vyberali.

Odborníkom z Plánu Bratislava by som preto rád položil niekoľko otázok:

1. Ako vyzerá celý výpočet, na základe ktorého autor knihy a kolektív dospeli k záveru, že “každá sekunda, ktorú električky stratia pri čakaní na križovatkách, stojí Dopravný podnik Bratislava 1 416 eur?

2. Koľko stojí DPB každá sekunda, ktorú autobusy stratia pri čakaní na križovatkách ročne?

3. Koľko stojí DPB každá sekunda, ktorú trolejbusy stratia pri čakaní na križovatkách ročne?

4. Jedna sekunda ročne je myslená ako jedna sekunda každý deň v roku, čiže 365 sekúnd za rok?

5. Ak sa úpravou križovatky ušetrí električkám 5 sekúnd, bude autobusom a trolejbusom jazdiacim cez túto križovatku trvať cesta dlhšie? Ak áno, o koľko?

6. Koľko električkových radiál je v Bratislave a o ktorej z nich sa v príklade bavíme?

Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovedí na moje otázky budem môcť odborne podiskutovať na tému návratnosti 20-tisíc eur do troch rokov za úpravu jednej križovatky, ak sa touto úpravou ušetrí električkám 5 sekúnd, ako aj ušetrenia 170-tisíc eur ročne pri zrýchlení celej električkovej radiály o 2 minúty.

Táto séria článkov je reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.

Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.

Plán Bratislava (2. časť)

“Ak by v bratislavskej spaľovni pálili odpad aj okolité obce Bratislavského či Trnavského kraja, okrem vyšších príjmov pre mesto by sa zároveň znížila miera skládkovania a environmentálnej záťaže vytvoreného odpadu.”

Text je v knihe na strane 135 a v elektronickej forme na strane 21 tu.

V meste ako je Bratislava je ekologický rozmer dôležitý. Všetci o tom vedia, zodpovední o tom hovoria, ale nikto to poriadne nerieši.  A tu sa zrazu dočítam, že profesionáli z Plánu Bratislava majú riešenie. A je úplne jednoduché. Od zajtra všetci Bratislavčania budú jazdiť v elektromobile.

Áno, priznávam, prehnal som to. Ale v odbornej knihe by som očakával reálne riešenia. Návrh vyšších príjmov spaľovaním odpadu okolitých obcí v spaľovni považujem za rovnako nereálny ako ten, ktorý som uviedol ja. A na uvedenom príklade ľudia, dúfam, pochopia, prečo je nereálny.

To, že spaľovna OLO v posledných rokoch beží takmer na 100% svojej kapacity som písal v minulom článku tu. Otestujme ale teoretickú situáciu, že by OLO malo dostatočnú kapacitu pre odpad okolitých obcí.

Bratislavská spaľovňa energeticky zhodnocuje odpad za 80 eur bez DPH tonu (tretia odrážka tu je cenník). Likvidácia odpadu skládkovaním sa oproti tomu pohybuje približne na 35 eurách za tonu bez DPH, čo predstavuje menej ako 45% ceny v spaľovni (tu sú aktuálne cenníky niektorých skládok Dubová tu (Pezinok), Čukarská Paka tu (Šamorín), Trnava tu, (informačne ceny skládok Topoľčany tu, Liptovský Hrádok tu). A to ešte nepočítam zvýšené náklady obcí spojené s dopravou do bratislavskej spaľovne. K cenám skládok existuje analýza z roku 2014 tu, kedy bola priemerná cena 30 eur/tona.

Ak by mala bratislavská spaľovňa teoreticky voľnú kapacitu, už by stačilo “iba” málo. Prehovoriť starostov a poslancov okolitých obcí Bratislavského a Trnavského kraja, aby vozili svoj odpad do bratislavskej spaľovne za viac ako dvojnásobné ceny. Tu je tá analógia z úvodu článku o elektroautách. Keby všetci od zajtra začali používať elektroautá, tak by to vyriešilo veľa problémov. Každému je ale jasné, že sa to nestane. Väčšina z ľudí, ktorí v obchode zistia, že porovnateľné elektroauto stojí viac ako dvojnásobok bežného, si ho jednoducho nekúpia. Dôvod je ekonomický, lebo väčšina si ho nemôže dovoliť kúpiť. Ani vo výrazne bohatších krajinách alebo mestách nejazdí viac ako 1% elektromobilov. Ekologické riešenia sú, bohužiaľ, výrazne drahšie.

Súhlasím, že v dlhodobom horizonte nás tieto lacné riešenia dobehnú. Ale pokiaľ sa nezmení legislatíva alebo ceny nezačnú byť porovnateľné (ani na jedno nemá mesto dosah), tak ľudia nebudú jazdiť elektromobilmi, jesť biopotraviny, … a dobrovoľne likvidovať odpad za viac ako dvojnásobné ceny.

Navrhované riešenie môže znieť ako dobrý nápad, ale nemá s realitou nič spoločné. Určite nie v našich končinách.

Odborníkom z Plánu Bratislava by som preto rád položil otázku:

Ako by ste chceli presvedčiť okolité obce Bratislavského či Trnavského kraja, aby v bratislavskej spaľovni pálili odpad, keďže je to pre nich viac ako dvojnásobne drahšie?

Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovede budem môcť odborne podiskutovať na tému spaľovania odpadu z okolitých obcí, čím sa zvýšia príjmy mesta a súčasne sa zníži enviromentálna záťaž.

Táto séria článkov je reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.

Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.

Plán Bratislava (1. časť)

DOKÁŽE BRATISLAVSKÁ SPAĽOVŇA BEŽAŤ VIAC AKO 24 HODÍN DENNE?

 

 

Najväčším problémom Bratislavy a jej mestských častí je nedostatok finančných prostriedkov. Vždy ma zaujme, keď niekto príde s nápadom, ako to vyriešiť. Jedno z riešení navrhujú odborníci z knihy Plán Bratislava – zvýšiť príjmy mesta cez navýšenie spaľovania odpadu aj pre okolité obce.

“Ak by v bratislavskej spaľovni pálili odpad aj okolité obce Bratislavského či Trnavského kraja, okrem vyšších príjmov pre mesto by sa zároveň znížila miera skládkovania a environmentálnej záťaže vytvoreného odpadu.”

Nájdete ho na strane 135 alebo v elektronickej forme (na strane 21) tu.

Odborníci možno opomenuli kapacitu bratislavskej spaľovne. Tá činí podľa dostupných informácií 135 000 ton odpadu ročne. Tento údaj sa nachádza na stránke spaľovne tu, v histórii podniku OLO tuna stránke hlavného mesta tu, alebo v tlačovej správe z roku 2012 tu.

Podľa výročných správ OLO, ktoré sa nachádzajú tu, sa dozvieme, že v spaľovni boli v posledných rokoch zhodnotené nasledujúce množstvá odpadu:

rok 2014 – 131 214 ton odpadu (tzn. 97,20% maximálnej kapacity) – výročná správa (strana 14) tu

rok 2015 – 131 031 ton odpadu (tzn. 97,06% maximálnej kapacity) – výročná správa (strana 20) tu

rok 2016 – 130 466 ton odpadu (tzn. 96,64% maximálnej kapacity) – výročná správa (strana 47) tu

rok 2017 – 136 895 ton odpadu (tzn. 101,40% maximálnej kapacity) – výročná správa (strana 83) tu

Pre úplnosť informácií, v spaľovni OLO dnes nekončí všetok odpad, ktorý vygeneruje hlavné mesto a jeho mestské časti. Dôvodom je, že niektorí dodávatelia magistrátu ako aj niektoré mestské časti uprednostňujú lacnejšie formy likvidácie odpadu (článok z roku 2012 tu). Dôvod je ekonomický. Kým OLO pýta za zneškodnenie (energetické zhodnotenie) odpadu 80 eur za tonu bez DPH, tak skládky (ktoré likvidujú odpad) alebo recyklačné dvory (ktoré podľa zákona zhodnocujú odpad) sa pohybujú niekde na úrovni 35 eur a menej na tonu bez DPH.

Podľa výkazov o odpadoch hlavné mesto a jeho mestské časti vygenerujú ročne väčšie množstvo rôznych druhov odpadov, ako dokáže spaľovňa momentálne spáliť.

Odborníkom z Plánu Bratislava by som preto rád položil otázku:

Ako chcete získať vyššie príjmy pre mesto cez spaľovanie odpadu pre okolité obce Bratislavského a Trnavského kraja, keď súčasná kapacita spaľovne je využitá takmer na 100% a pritom v spaľovni ani nekončí všetok odpad z hlavného mesta?

Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovede budem môcť odborne podiskutovať na tému vyšších príjmov pre mesto vďaka spaľovaniu odpadu pre okolité obce Bratislavského a Trnavského kraja.

Táto séria článkov začína ako reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.

Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.

Ako sa v OLO kradne na hulváta – druhá časť

Pred tromi týždňami som v článku opísal, ako si OLO požičalo na 48 mesiacov:

8 nových aút po 19 000 eur za jedno, pričom nové stojí 9 000 eur a

8 nových áut po 22 500 eur za jedno, pričom nové stojí 11 000 eur.

Toto tunelovanie určite nie je najväčšie, o akom ste kedy počuli. Pri 500 000 -eurovej zakázke sa čistá “krádež” pohybuje niečo cez 200 000 eur. Je ale výnimočná tým, ako je to celé zjavné, ľahko pochopiteľné a preukázateľné. A to nielen pri porovnaní s kúpou, ale aj pri porovnaní dlhodobých prenájmov s porovnateľnými podmienkami od iných spoločností. Ak chcete vidieť celú schému tunelovania, tak ju nájdete vysvetlenú nižšie.

Dvojnásobné predraženie

Spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), aj niektorí ľudia, ktorí nevedia, koľko stojí dlhodobý nájom, namietali pri mojom prvom článku, že nemôžem porovnať kúpu a prenájom. Dôvodom je, že pri prenájme je v cene zahrnuté povinné zmluvné poistenie (PZP), havarijné poistenie (HP), cestná daň, dialničná známka, údržba a servis, zimné a letné pneumatiky, … . Už v čase prvého článku som mal od niektorých firiem cenovú ponuku na dlhodobé prenájmy. Z nich bolo jasne vidieť, že nájomná cena za 48 mesiacov so všetkými uvedenými službami sa približne rovná kúpnej cene. Oslovil som preto najväčšie spoločnosti na Slovensku v oblasti dlhodobého prenájmu (takzvaného operatívneho leasingu) LeasePlan, ARVAL Slovakia, Business Lease, VOLKSWAGEN Finančné služby (po kliknutí na ich meno sa otvoria ich ponuky). Dal som si vypracovať, koľko by u nich stálo to, čo si “vysúťažilo” OLO.

Ak má niekto záujem o detailnejšie informácie, viac cenových ponúk, počet najazdených kilometrov nájde tieto informácie v samostatnom súbore po kliknutí sem.

Ako môžete vidieť, OLO platí za autá takmer raz toľko, ako je bežná cena. Ponuky poskytli firmy bez súťaže a niektoré priznali, že ešte majú rezervu na prípadnú dohodu o znížení ceny.

Zamestnanci OLO o tomto predražení veľmi dobre vedeli, keďže mali v spise k obstarávaniu vytlačené informácie z RAI LEASE (fotka tu). Cenu umelo navýšili na základe jednotkových cien z trojmesačného nájmu (bez dátumu a podpisu) od úplne neznámej firmy. Podľa cenovej ponuky, dnes už neexistujúcej firmy AUTO-LIVE s.r.o., stanovili predpokladanú cenu zakázky (fotka tu).

Ak by OLO zobralo cenovú ponuku na 19 áut od spoločnosti LeasePlan, mimochodom najväčšej firmy pre poskytovanie dlhodobých nájmov áut na Slovensku, tak by vrátane všetkých služieb platilo:

– mesačne 4 289,2 eur bez DPH a za 48 mesiacov by za všetky autá zaplatilo 205 881,6 eur bez DPH

Takto OLO platí za týchto 19 áut spoločnosti B2B RENT s.r.o., ktorá v dlhodobých prenájmoch nepatrí ani medzi 10 najväčších na Slovensku a dokonca ani nie je členom asociácie leasingových spoločností:

– mesačne 8 557 eur bez DPH a za 48 mesiacov zaplatí za všetky autá 410 736 eur bez DPH, čiže raz toľko.

Netransparentná súťaž

Ako sa v OLO podarilo vysúťažiť takéto predražené sumy som čiastočne opísal už v predchádzajúcom článku, tu si urobíme krátke zhrnutie.

V súťaži bolo požadovaných 19 áut, pričom niektoré vo veľmi špecifickej výbave. Rozhodujúce kritériá na autá v požadovanej konfigurácii boli (fotka zo súťažných podkladov tu):

1. vek dodávaných vozidiel: nové vozidlá

2. vozidlá sú vo vlastníctve uchádzača

3. dodanie požadovaného predmetu zakázky (áut) do 2 týždňov od podpisu zmluvy

Samozrejme, tieto podmienky nevedel splniť nikto, napriek tomu, že všetci uchádzači podpísali čestné prehlásenie, že vedia dodať predmet zakázky v plnom rozsahu do 14 dní ako aj to, že sa nezúčastňujú na iných predkladaných ponukách (AUTO-LIVE tu, B2B RENT tu a Limousine Service tu).

Vyhraj voľby a môžeš všetko

Zmluva bola podpísaná a zverejnená 12.07.2017 (tu je zmluvatu potvrdenie o zverejnení a tu možnosť vyhľadať na webe OLO). Dodávka áut prebiehala postupne a prvé dve autá boli dodané až 01.08.2017 (tu preberací protokol) to znamená po viac ako 14 dňoch. Zvyšných 17 áut bolo dodaných v priebehu septembra 2017 po približne dvoch mesiacoch (tu sú všetky objednávky). Väčšina áut, ktoré boli dodané, a ktoré firma deklarovala, že vie dodať do 14 dní od podpisu zmluvy, neboli v čase podpisu ešte ani vyrobené.

Jedno auto nakoniec nemuselo byť ani nové a nejazdené, lebo firma B2B RENT nevedela splniť súťažnú podmienku a svoje čestné prehlásenie a dodať ho do 14 dní (čestné prehlásenie tu). Šéf OLO Cimerman na dozornej rade potvrdil, že firma nevedela dodať auto v rozumnom čase a preto súhlasili s dodaním jazdeného auta, napriek tomu, že je to v rozpore so zákonom. V neposlednom rade, ani jedno z dodaných áut nie je vo vlastníctve uchádzača, ako bolo požadované v súťažných podmienkach (tu), ale sú vo vlastníctve už spomenutých spoločností VOLKSWAGEN Finančné služby, VÚB leasing, … (tu sú niekoré technické preukazy). Firma B2B RENT je iba držiteľ osvedčenia.

Spoločnosť OLO pôvodne plánovala obstarať Volkswagen Multivan a tomu prispôsobila aj celú špecifikáciu v obstarávaní. A keďže medzičasom došlo k zámene VW Multivanu za Mercedes V-class, tak dodaný Mercedes nespĺňa v súťaži požadované parametre (tu) a údaje z technického preukazu (tu):

a pravdepodobne kopec ďalších vecí, keďže súťaž bola pripravená na dodávku iného auta. Skrátka a dobre, vyhraj voľby a môžeš všetko. Dokonca niekoľkokrát hrubo porušiť zákon a nedodržať takmer všetky súťažné podmienky.

Súťažili obchodní partneri

Spoločnosť OLO spravila harmonogram celej súťaže (tu je). Z neho sa dozviete, že okrem troch nimi oslovených spoločností AUTO-LIVE, Limousine Service a B2B RENT si podklady do súťaže vyžiadali ešte ďalšie tri spoločnosti. Jedna z nich, Effective managemnet SK s.r.o. dokonca zaplatila kauciu a poslala do súťaže svoju cenovú ponuku. 24 minút pred otváraním obálok ale svoju ponuku stiahli (pozrite si čas pri harmonograme). V ten istý deň bola spoločnosť B2B RENT ako jediná zo všetkých troch, dopredu oslovených uchádzačov vyzvaná, aby doplnila špecifikáciu dodávaných áut. A ako na potvoru, jedno z dodávaných áut bolo práve auto spoločnosti Effective Managemnet SK, ktoré svoju ponuku stiahlo. Tu je faktúra s VIN číslom auta zo súťažných podkladov víťaznej firmy B2B RENT, tu je preberací protokol a tu technický preukaz dodaného auta OLO, kde držiteľom vozidla je spoločnosť Effective Management SK. Jedná sa o to jediné auto, ktoré bolo dodané jazdené.

Kto je zodpovedný za tunelovanie

v minulom článku som označil aj osoby, ktoré majú najväčšiu politickú a rozhodovaciu zodpovednosť za toto tunelovanie.

Oliver Kríž

Sú nimi Oliver Kríž, miestny a mestský poslanec za Petržalku a podpredseda dozornej rady OLO, ktorý nominoval do predstavenstva OLO Tomáša Mikusa, svojho bratranca a spolustraníka zo strany MLADÁ BRATISLAVA.

 

 

Tomáš Mikus

Tomáš Mikus, člen predstavenstva OLO a miestny poslanec za Petržalku je pod touto nevýhodnou zmluvou aj podpísaný (link tu). Jedine Oliver Kríž a Tomáš Mikus majú ako rodina a súčasne členovia jednej politickej strany zastúpenie v riadení (predstavenstve) ako aj kontrole (dozornej rade) spoločnosti OLO. Čo je síce zjavný konflikt záujmov, ale týmto chlapcom to vôbec neprekáža.

 

 

Martin Borguľa

Ďalšími zodpovedným je Martin Borguľa, miestny, mestský a župný poslanec za Staré Mesto, člen strany SMER-SD, ktorý je zodpovedný za nomináciu Branislava Cimermana, na post generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva OLO.

 

 

Ivo Nesrovnal

V neposlednom rade je za tento stav zodpovedný samotný primátor Ivo Nesrovnal. Ako hlavný akcionár by mal zastupovať a hájiť záujmy mesta. Hlavné mesto Bratislava je 100% vlastníkom spoločnosti OLO. Primátor ale nekoná, lebo on je autorom a garantom lúpežníckeho rozdelenia mestských podnikov „transparentnými“ výberovými konaniami medzi politické obchodné skupiny a poslancov.

 

Najlepšia obrana je útok

Keď na takéto zjavné a preukázateľné rozkrádanie verejne poukážem, tak za odmenu si vysúlžim trestné oznámenie zo strany OLO (link tu a keby ho zmazali tak tu). Ďalej ma Oliver Kríž na zastupiteľstve nazve “úbožiakom” a napíše o mne blog, kde ma označí za politickú špinu (link tu a keby to zmazal tak tu). Pár hodín na to vznikne webová stránka https://hrckoid.wordpress.com (keby bola zmazaná tak tu) a FB skupina https://www.facebook.com/hrckoid/,(keby bola zmazaná tak tu) ktorej jedinou úlohou je anonymné očierňovanie mojej osoby, bez doloženia akýchkoľvek dôkazov alebo podkladov. A ako na potvoru, prvá osoba, ktorej sa tento FB profil páči je Dušan Vnenčák, bývalý zástupca riaditeľa a opäť nominant Olivera Kríža v petržalskom Miestnom podniku verejnoprospešných služieb (link tu). Mimochodom osoba s rovnakým menom a trvalou adresou má viaceré developerské aktivity cez spoločnosti AHOJ DEVELOPMENT s.r.o., LÚČKY Development s.r.o. a STUDNIČKA DEVELOPMENT s.r.o. link tu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hlavným cieľom tejto aktivity, keďže nevedia dôveryhodne vyvrátiť dôkazy, je spochybniť mňa ako autora. Názov je Hrčkoid bratislavský a podnadpis je „žiadny politik nie je čistý …“.

Príspevky na facebooku sú výdatne platené (sponzorované). Vyzdielavajú ich aj opakovane, keďže k tým predchádzajúcim bola diskusia a všetky bludy sú v nej vysvetlené.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Záver

Netvrdím, že som svätý, že som nikdy neurobil chybu alebo že som vždy všetko robil vzorovo a ideálne. Za 8 rokov svojho pôsobenia vo verejných funkciách (8 rokov miestny poslanec, 6 rokov mestský poslanec a dva a pol roka prednosta v Karlovej Vsi) môžem kľudne a verejne povedať:

1. nikdy som úmyselne nehlasoval v neprospech mesta alebo mestskej časti

2. nikdy som za svoje hlasovanie nezískal pre seba alebo osobu mne blízku žiadnu výhodu

3. nikdy som neukradol ani jedno euro

4. nikdy som nikoho nekryl pri kradnutí

To sú dôvody, pre ktoré sa nebojím dlhodobo a verejne písať o takýchto veciach pod vlastným menom. Je to rovnako dôvod, pre ktorý nie som obľúbený u politických lúpežníkov a pijavíc napojených na verejné zdroje. Veľa ľudí, ktorí vidia alebo vedia o rozkrádaní verejných peňazí, sú radšej ticho. Rozumiem im, nechcú sa dostať do mojej situácie. Z vlastnej skúsenosti viem, že to nie je ľahké byť v prvom rade a vedieť, že čokoľvek budú môcť, použijú proti mne.

Vidím, že poslanci, ktorí kradnú alebo kradnutie kryjú, sú tí, ktorí potom majú dostatok peňazí na kvalitnú kampaň.

Vidím, že poslanci, ktorí chcú dať opraviť svoju lavičku alebo ihrisko prehliadajú veci mlčaním, aby nenahnevali spomínaných mocných. Dokonca niekedy radšej zahlasujú aj za zlé veci. Vedia, akí sú títo ľudia zákerní a pomstychtiví. Ak chcú aspoň niečo malé a smiešne spraviť z verejných peňazí, tak za to platia svojou hluchotou, slepotou a neraz aj hlasovaním.

Potom sa nečudujme, v akej krajine a spoločnosti to žijeme. Keď však vidím tú obrovskú ľudskú ľahostajnosť, tak si kladiem otázku, pre koho to robím?

V tejto veci som podal trestné oznámenie, podnet na prešetrenie Úradu pre verejné obstarávanie ako aj podnet Najvyššiemu kontrolnému úradu. Nerobím si ilúzie, keďže všetci vieme, ako tento štát (ne)funguje čo je hlavný dôvod rozsiahlej korupcie v štáte. Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku, podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.

Ako sa v OLO kradne na hulváta

V OLO si môžu nechať patentovať návod. Auto za 9 000 eur dokázali “výhodne“ požičať za 19 000 eur. A keďže takáto ponuka sa neodmieta, tak si ich požičali rovno 16. Sú do toho zapletení aj poslanci.

V mestskom podniku Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) usúdili, že treba zabezpečiť nové autá. Je to normálna vec, avšak posledná normálna v tomto príbehu. Včera to v hlavných správach vysielala aj televízia Markíza – 11 reportáž predražené autá.

Rozhodli sa pre 8 áut Škoda Fabia 1.0 MPI so 44 kW motorom v základnej výbave ACTIVE. Pri kúpe je cenníková cena takéhoto auta 9 110 eur (oficiálny cenník tu). Oni ich ale nekúpili. Radšej si ich požičali na 4 roky za 402 eur mesačne za jedno auto. Výsledok je, že po štyroch rokoch nebudú mať ani auto, ani 19 296 eur, ktoré zaplatia za požičanie každého jedného z nich. Pričom väčšina áut nebude mať najazdených ani 30 000 km.

Ďalej sa rozhodli, že potrebujú 8 áut Škoda Fabia 1.0 TSI so 70 kW motorom vo výbave AMBITION. Predajná cenníková cena je 11 610 eur (oficiálny cenník tu). Oni si ho však opäť radšej požičali na štyri roky za 474 eur mesačne za každé jedno auto. Výsledok je, že po štyroch rokoch nebudú mať ani auto, ani 22 752 eur, ktoré zaplatia za požičanie každého jedného auta. Pričom väčšina áut nebude mať najazdených ani 30 000 km.

Ak by ste chceli kúpiť týchto 16 áut, zaplatili by ste 165 760 eur. V OLO si povedali, že nie sú takí bohatí, aby si mohli kupovať lacné veci, a tak si ich radšej iba požičali na štyri roky za 336 384 eur. Čo na tom, že za rozdiel 170 624 eur, by si mohli kúpiť ďalších 16 áut.

Keďže ešte ostalo miesto do 500 000 eur, kedy je možné obstarávať menej prísnym spôsobom, pridali pre špeciálne potreby ďalšie tri autá. Škoda Superb, 2.0 TDI, 4×4 DSG so 140 kW motorom vo výbave L&K, Volkswagen Multivan so 150 kW motorom a Hyundai i40 v bežnej výbave (tu je nacenená predpokladaná zostava a tu sú podklady zo súťaže).

Neefektívnosť a nehospodárnosť celého tohto nákupu podtrhuje množstvo najazdených kilometrov. Za viac ako šesť mesiacov má 12 zo 16 áut najazdených menej ako 3600 km, z toho štyri okolo 1 500 km a jedno dokonca neuveriteľných 464 km.

Ako vysúťažiť prenájom so 100% maržou

OLO je 100% mestský podnik a preto musí veci obstarávať v zmysle zákona. Ako sa dá nevýhodne obstarať 19 áut a vysúťažiť pritom dopredu vybratú firmu? V obstarávacom spise nájdeme, že už aj samotní zamestnanci OLO vedeli, že operatívny leasing (forma prenájmu resp. požičania) na jedno auto Škoda Fabia pri 48 mesiacoch stojí 156 eur mesačne (tu je fotka z obstarávacieho spisu OLO). Z nepochopiteľných dôvodov si dali naceniť prenájom na omnoho kratšiu dobu – len na tri mesiace (opäť fotka zo spisu OLO). Kvôli krátkosti prenájmu je suma výrazne vyššia a na základe týchto podkladov sa vyhlásilo obstarávanie prenájmu áut na 48 mesiacov. Takto predpokladaná cena zákazky 19 áut vyskočila na sumu 498 000 eur (415 000 eur bez DPH – tu je fotka zo spisu).

A ako to už na Slovensku chodí, hlavne keď ide o verejné peniaze, oslovené boli tri vopred vybraté firmy. Ani jedna z nich si pravdepodobne preto nevšimla, že predpokladaná cena je takmer o 100% vyššia, než bežná trhová cena za požadované tovary. Paradoxne „renomovaná“ firma AUTO-LIVE s.r.o., ktorá naceňovala prenájom áut na 3 a viac mesiacov a na základe ktorej bola cena umelo navýšená o takmer 100%, sa do tejto ceny nedokázala zmestiť. Tu sú výsledné ponuky uchádzačov a tu je fotka z obstarávacieho spisu OLO:

B2B Rent s.r.o. – 412 272 eur (bez DPH)

LIMOUSINE SERVICE s.r.o. – 414 720 eur (bez DPH)

AUTO-LIVE s.r.o. – 433 872 eur (bez DPH)

Ako zabezpečiť, aby predraženú zákazku nevyhral niekto iný

Ak úmyselne obstarávate niečo, čo nepotrebujete a chcete za to zaplatiť omnoho viac, ako je potrebné, tak potrebujete vyriešiť posledný problém. Ako zariadiť, aby to nevyhral niekto “cudzí“. V OLO to vyriešili veľmi „elegantne“. Do obstarávania na 19 nových vozidiel, pričom najmä dve z nich boli vo veľmi špecifickej konfigurácii, dali súťažnú podmienku dodania vozidiel do dvoch týždňov (tu sú súťažné podklady). Do súťaže by sa, samozrejme, mohol prihlásiť iba ten, kto má všetky požadované autá skladom. Alebo ten, kto vedel, že ich OLO bude objednávať neskôr, keďže dodanie podľa súťaže malo byť do dvoch týždňov od podpisu zmluvy. A presne tak sa to aj stalo. Dňa 12.7.2017 po podpise zmluvy (zmluva tu) OLO vystavilo prvú objednávku na tri vozidlá. Tie mali byť do 14 dní dodané, ale keďže dodávateľ ich nemal na sklade, tak OLO objednávku zrušilo. Čo tam po tom, že to bola jedna z hlavných súťažných podmienok, ktorá vyradila všetkých normálnych uchádzačov. Následne OLO 25.7.2017 (tzn. takmer po dvoch týždňoch) vystavilo objednávku číslo 2 (tu). Tu už požadovali iba dve autá. Hyundai i40, bežne dostupný skladom, a Mercedes Benz V-class, ktorý ale nespĺňa požadované technické parametre zo súťaže. Podľa kritérií z obstarávania (obstarávanie tu), malo ísť o nové, nejazdené vozidlá. Mercedes s ŠPZ BL225MR má dátum prvej evidencie 9.8.2016 (obrázok tu), čiže takmer rok pred dodaním. Podľa preberacieho protokolu mal v čase odovzdania najazdených 26 000 km (obrázok tu). Auto preberal osobne riaditeľ úseku investícií a správy majetku pán Maroš Hrádela. Pán riaditeľ je podpísaný pod požiadavkou na obstaranie (tu), ako aj zadávacími podkladmi (tu), preto určite vedel, že autá sú požadované ako nové, nejazdené. Napriek tomu si to, že nebola dodržaná podmienka obstarávania, on ani nikto v OLO, až do nášho zistenia nevšimol. Veď išlo o auto za „iba“ 75 974 eur (63 312 eur bez DPH).

Maroš Hrádela

Maroš Hrádela

riaditeľ Úseku investícií a správy majetku

 

 

Ostatné autá boli požadované až v septembri objednávkami zo dňa 4.9.2017 (tu) 7.9.2017 (tu), 8.9.2017 (tu) a 25.9.2017 (tu). Keď som sa vedúceho oddelenia dopravy Petra Galajdu pýtal na dôvod takto divne vystavených objednávok, povedal, že telefonicky komunikovali s dodávateľom a vystavovali ich podľa toho, ako mu boli autá naskladňované. Keď som s touto informáciou konfrontoval už spomenutého riaditeľa Maroša Hrádela, povedal mi inú verziu. Vraj autá neobjednali skôr, lebo ešte nemali dostatok voľných parkovacích miest v areáli. Objednávanie sedemnástich áut postupne od 4.9 do 25.9.2017 zdôvodnil tým, že by mali logistické problémy prebrať 17 áut v kratšom časovom úseku. Zvláštne je, že Škoda Superb pre generálneho riaditeľa, ktorú si OLO objednalo 4.9.2017, bola zákonne poistená 30.8.2017 (obrázok tu). Dodávateľ už pravdepodobne týždeň pred vystavením objednávky vedel, že sa im uvoľnia parkovacie miesta.

Skorumpovaný bratislavský komunál

Je verejné tajomstvo, že bratislavský komunál je skorumpovaný a pred blížiacimi sa voľbami si to treba určite ešte niekoľkokrát pripomenúť.

To, že sa do podnikov nominujú ľudia podľa politickej príslušnosti, nie je najlepšie riešenie. Ak je ale aspoň verejne známe, kto koho nominoval, je možné vedieť, kto je za čo zodpovedný.

Pred tromi rokmi sa fingovanými konkurzmi podarilo Ivovi Nesrovnalovi ovládnuť mestské podniky. Potreboval na to mestských poslancov. V hre boli zaujímavé ponuky. Niektorí ich odmietli a niektorí prijali. Každopádne 27 poslancov získal. Všetko bolo v roku 2015 zverejnené a odvysielané v správach televízie Markíza (tu sú linky 18.9.201520.9.201522.9.2015 a 24.9.2015).

Takzvané výberové konania na obsadenie vedenia mestských podnikov zabezpečili, že sa oficiálne nevie, kto je čí nominant, aj keď som presvedčivo dokázal, že o víťazoch bolo rozhodnuté dávno pred výberovým konaním. Ostatní členovia predstavenstiev a dozorných rád boli obsadení podľa kľúča „ja tebe, ty mne“. Podľa toho aj vyzerá hospodárenie mestských podnikov a iluzórna kontrolná činnosť dozorných rád.

Zloženie dozornej rady OLO

Martin Kuruc

Martin Kuruc 

predseda dozornej rady – starosta Vrakune a opätovný kandidát na starostu Vrakune

 

 

Oliver Kríž

Oliver Kríž

podpredseda dozornej rady – miestny a mestský poslanec za Petržalku a kandidát na starostu Petržalky

 

 

Milan Černý

Milan Černý

člen dozornej rady – prvý námestník primátora, vicestarosta Podunajských Biskupíc, miestny a mestský poslanec za Podunajské Biskupice, bývalý predseda dozornej rady OLO, bývalý zamestnanec OLO a v neposlednom rade kandidát na starostu Podunajských Biskupíc

 

Iveta Hanulíková

Iveta Hanulíková

členka dozornej rady – miestna a mestská poslankyňa za Karlovu Ves, bývalá starostka Karlovej Vsi a pravdepodobná opätovná kandidátka na starostku Karlovej Vsi

 

 

Peter Pilinský

Peter Pilinský

člen dozornej rady – starosta Rače a mestský a župný poslanec za Raču a opätovný kandidát na starostu Rače

 

 

Radoslav Kasander

Radoslav Kasander

člen dozornej rady – riaditeľ finančnej sekcie na magistráte a zástupca riaditeľa magistrátu Martina Marušku a v praxi jeho pravá ruka

 

 

A aby sme nezabudli, v zmysle „rozdelenia sféry vplyvu“ patrí OLO strane SMER-SD, to znamená, že predsedu predstavenstva nominoval Martin Borguľa.

 

Martin Borguľa

Martin Borguľa

miestny, mestský a župný poslanec za Staré Mesto, dlhoročný komunálny poslanec a člen strany SMER-SD, predseda druhého najväčšieho mestského klubu, o ktorého podporu sa takmer celý čas opiera primátor Ivo Nesrovnal. Mimochodom, v posledných župných voľbách, kde kandidoval, si uviedol ako zamestnanie „občiansky aktivista“.

 

V dozornej rade OLO nemajú ani jedného zástupcu poslanci, ktorí hlasovali proti kúpenému obsadeniu mestských podnikov.

MLADÁ BRATISLAVA = MLADÁ PETRŽALKA

Kým reportáže z 18.9 a 20.9 sa týkajú pochybného výberového procesu na generálnych riaditeľov, tak v tých z 22.9 a 24.9 sú v hlavných rolách spoločnosť OLO, ponuka nominovať si “svojho človeka“ do predstavenstva a mestský poslanec Oliver Kríž. A presne toto sú hlavné postavy aj tejto kauzy, ak nepočítam primátora Iva Nesrovnala, bez ktorého by sa to celé nemohlo zrealizovať.

Tí, čo sa v komunálnej politike pohybujú dlhšie, vedia kto je Oliver Kríž a vedia tiež, že hlasoval za všetky kontroverzné predaje mestského majetku ako sú hotel Double Tree by Hilton, Kráľová hora, PKO a ďalšie.

Rodinná politická strana (dvaja bratia a bratranec) zľava Tibor Mikus, Oliver Kríž, Juraj Kríž

Už na zastupiteľstve pred hlasovaním v roku 2015 o mestských podnikoch som na neho osobitne upozornil, pretože zúfalo robil všetko preto, aby umiestnil „svojich“ ľudí. Oliver Kríž si na základe ponuky primátora Iva Nesrovnala (takú, ako som dostal a odmietol ja so starostkou Danou Čahojovou) nominoval do predstavenstva OLO svojho bratranca a spoluzakladateľa strany Tomáša Mikusa, ktorý je mimochodom aj petržalským miestnym poslancom (tu je link na predstavenstvo OLO, tu na politickú stranu MLADÁ BRATISLAVA (pôvodne MLADÁ PETRŽALKA) a tu na poslancov petržalského zastupiteľstva).

Tibor Mikus

Tomáš Mikus

bratranec Olivera Kríža, člen predstavenstva spoločnosti OLO, miestny poslanec v Petržalke a člen a spoluzakladateľ strany MLADÁ BRATISLAVA (MLADÁ PETRŽALKA)

 

Všetky zmluvy OLO podpisuje predseda predstavenstva s jedným členom predstavenstva. Spravidla s tým, ktorý sa na danej „operácii“ podieľa. No a na zmluve o „výhodnom“ prenájme áut je podpísaný práve Tomáš Mikus (link tu).

Keďže v dozornej rade, čiže orgáne, ktorý má kontrolovať predstavenstvo, sedí mestský poslanec Oliver Kríž, je to zjavný konflikt záujmov. Z pozície podpredsedu dozornej rady „kontroluje“ svojho rodinného príslušníka, spolustraníka a vlastného nominanta v spoločnosti.

A takéto prepojenia sú hlavným dôvodom, prečo elitné zloženie dozornej rady OLO nekontroluje, čo robí politicky nominované a dosadené predstavenstvo. A predstavenstvo spoločnosti si dokonca za takto dobre vykonanú prácu navrhlo odmeny za rok 2017 vo výške 10 000 eur pre každého člena predstavenstva. Členom dozornej rady, za dobre odvedené krytie 3000 eur pre každého člena a Oliverovi Krížovi, za jeho mimoriadne zásluhy podpredsedu dokonca 5000 eur.

Toxickí poslanci

Oliver Kríž patrí medzi skupinu poslancov, ktorí sa zvyknú označovať ako toxickí. To sú takí, vďaka ktorým toto mesto funguje podľa vyššie opísanej schémy. Takíto poslanci majú vždy dosť peňazí na drahú volebnú kampaň ako aj finančne nákladne aktivity počas volebného obdobia. Vynaloženú sumu peňazí nechcú nikdy prezradiť. Myslím si, že by nevedeli dôveryhodne zdokladovať pôvod peňazí ako ani ekonomickú logiku nákladov na kampaň niekoľkonásobne prevyšujúcu oficiálne príjmy zo získanej funkcie. Skúste si napríklad od Olivera Kríža vypýtať všetky faktúry a náklady na jeho volebné kampane, ako aj všetky marketingové činnosti, ktorými dlhodobo a systematicky oblbuje ľudí. Nedostanete nič, lebo to, čo by ste dostali, by sa veľmi ľahko a rýchlo preukázalo ako neúplné a nedôveryhodné. Avšak, vďaka takýmto peniazom, a samozrejme, aj jeho šikovnosti, ho stále volí dosť ľudí.

Záver

Podľa môjho názoru došlo v OLO pri obstarávaní 19 áut k spáchaniu trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majektu ako aj machinácie pri verejnom obstarávaní. Preto podávam v tejto veci trestné oznámenie. Tak isto podávam podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (UVO), lebo podľa môjho názoru bol viacnásobne porušený zákon o obstarávaní.

Všetky fotografie z dokumentácie OLO, ktoré tu uvádzam, boli získané počas poslaneckej kontroly vykonávanej mnou a kolegom poslancom Richardom Mikulcom. Kontrolu sme iniciovali z dôvodu zverejnenej fotografie spoločnej dovolenky generálneho riaditeľa OLO a majiteľa skládky Vassal Eko v Podunajských Biskupiciach (viac informácií v článku tu). Počas tejto kontroly, ktorá ešte nie je uzatvorená, sme preverovali spoluprácu firmy Vassal Eko a OLO. Dôvodom bolo, že v rokoch 2013 až 2015 Vassal Eko nedodával pre OLO žiadne služby a po nástupe nového vedenia (21.11.2015) sa v rokoch 2016 a 2017 stal jedným z najväčších dodávateľov OLO.

Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku, podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Tak isto ho kľudne občas môžete nakopírovať na FB MLADÁ PETRŽALKA alebo FB Olivera Kríža. Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.

STRANA ZELENÝCH s.r.o. v likvidácii

Čo dokáže spojiť ľavicového liberála a konzervatívnu pravičiarku? No predsa láska k peniazom. V nasledujúcom článku si podrobne ukážeme, ako dokážu niektorí komunálni poslanci „vycuciavať“ verejné peniaze a ako sa neštítia zneužívať zelenú značku pre svoje ekonomické záujmy.

So zelenými stranami na Slovensku to vyzerá hrozne. O Strane zelených Slovenska ako Trójskom koňovi SMERu som písal pred dvomi rokmi (článok tu). Dnes si rozoberieme druhú zelenú stranu, ktorá je na tom minimálne rovnako zle.

Zhruba pred rokom vylúčila Európska strana zelených našu Stranu zelených zo svojich štruktúr. Dôvody boli nasledovné:

  • ide o jednočlovekovú stranu Martina Jónu bez akýchkoľvek oficiálnych štruktúr, vnútorných volieb, stretnutí členov alebo straníckych kongresov,
  • stranu nepovažujú za dôveryhodnú a zastávajú názor, že strana neexistuje ako politicky zelená strana, a že podľa nich ide iba o zneužívanie zelenej značky,
  • strana medzi voľbami nevykonáva žiadne aktivity a nemá žiadnu zelenú agendu alebo činnosti v oblasti životného prostredia,
  • strana nedodržiava pravidlá Európskej strany zelených o prehľadnom a transparentom financovaní,
  • strana nedodržiava množstvo ďalších kritérií členstva (bližšie informácie nájdete tu).

Originálne dokumenty nájdete tu (ich slovenský preklad skúsim doplniť neskôr). Strana zelených ani Slovenská republika nemá podľa zoznamu z marca 2017 zastúpenie v štruktúrach Európskej strany zelených (link tu – na strane 22 aktuálny zoznam členov).

Fungovanie a financovanie strany

Strana zelených kedysi fungovala ako štandardná strana so štruktúrami a zelenou agendou. V roku 2005 vymyslela skupina ľudí v okrese Bratislava II, ako stranu až ukradnúť. V krátkom čase tu pribudlo 600 nových členov vďaka čomu si táto skupina ľudí nominovala na zjazd strany prakticky polovicu všetkých delegátov a tak ovládla celú stranu (bližšie tu alebo tiež tu).

Následne Strana zelených postupne pod vedením Pavla Petríka, Martina Jónu a Petra Pilinského (starosta MČ Bratislava–Rača) rozpredala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a dlží Martinovi Jónovi 428 000 eur a jeho firmám Timonity s.r.o. a PELITAS s.r.o. ďalších 128 000 eur. To postupne spôsobilo “redukciu” členov strany zo 712 v roku 2011 na aktuálne desať členov (výročné správy z Ministerstva vnútra SR z rokov 2016 a 2015, 2011, 2010, 2009).

Zaujímavosťou je rok 2011, kedy sa 712 “riadne platiacich členov” strany vyskladalo na neuveriteľných 328 eur členského, čiže priemerne menej ako 0,5 eur na člena. V roku 2007 audítor ešte upozorňoval, že tento ekonomický “Titanic” má krátkodobé dlžoby (záväzky) o 64 000 eur vyššie ako krátkodobý majetok a celkové dlžoby (záväzky) o 24 000 eur vyššie ako celkový majetok (výročná správa 2007). Teraz pri zápornej hodnote (imaní) strany -452 000 eur to už nikoho neprekvapuje a na túto skutčonosť už radšej neupozorňujú ani audítori.

Zaujímavosti z výročných a audítorských správ by boli na samostatný článok. O ekonomických problémoch a stave likvidácie strany svedčí aj neexistencia webovej stránky stranazelenych.sk a jej aktuálne presmerovanie na konkurenčnú stránku stranazelenychslovenska.sk.

Martin Jóna a Strana zelených

Martin Jóna je podľa môjho názoru buď úplný ekonomický diletant alebo tunelár. Vystupuje ako bohatý človek. Ktorá fyzická osoba by požičala strane v ktorej je “iba” ústredným tajomníkom postupne sumu prevyšujúcu 428 000 eur. Firmy v jeho vlastníctve, ktoré začiatkom tohto roka previedol na Jána Kabinu, tiež dlhodobo “tolerovali” Strane zelených neuhradené faktúry spolu vo výške 128 000 eur (viď výročné správy). Podľa vyjadrení admina Strany zelených na facebooku Martin Jóna ovláda túto stranu cez jej dlh.

Keď v tomto roku ohlasoval kandidatúru na župana Daniel Krajcer, tak jeho kampaň mala byť, na rozdiel od iných, financovaná transparentne. Platená mala byť zo súkromných peňazí Juraja Miškova (SKOK), Lászla Sólymosa (Most-Híd) a Martina Jónu (Strana zelených). Tu je video z tlačovky a tu sa o tom píše na sme.sk tu na pravda.sk, tu na webnoviny.sk, tu na zoznam.sk, … .

Neskôr nejaký anonym napísal do viacerých redakcií upozornenie, že ako môže Martin Jóna platiť kampaň Krajcerovi, keď dlhuje štátu na daniach a odvodoch. Transparentné financovanie kampane bolo jednou z hlavných predvolebných tém a je preto zvláštne, že si redakcie túto informáciu nevšimli. Jediný, kto o tom napísal bol Plus JEDEN DEŇ tu (keby to zmazali alebo zmenili, tak tu je prinstscreen a tu celý článok). Avšak aj oni zverejnili túto správu so zlým dátumom 1.8.2017. Nechcem konšpirovať, či to bol zámer alebo náhoda, ale už som sa stretol s tým, že takto sa zvykne zverejňovať niečo, čo nechcete, aby ľudia videli. Touto chybou sa z októbrovej horúcej bulvárnej novinky stala správa stará 3 mesiace. To malo za následok, že sa to nikomu nezobrazilo, a preto má tento článok na facebooku 0 zdieľaní, 0 lajkov aj 0 komentárov. Autorovi článku, ktorý je za svoju prácu platený a tiež sa nejakou náhodou jeho meno zabudlo pod článkom uviesť, vôbec neprekážalo, že na jeho článok nie sú absolútne žiadne reakcie a podľa štatistík si takúto novinku nikto nevšimol 🙂 .

Na žiadosť Daniela Krajcera uvádzam, že nakoniec Martin Jóna na jeho kampaň neprispel ani jedno jediné euro (tu je link na transparentný účet). Táto informácia je uvedená aj v „stratenom“ článku pre Plus JEDEN DEŇ. Kto si ale neprečíta tento článok alebo nepozrie pohyby na transparentnom účte, môže si urobiť mylný záver, že mu na volebnú kampaň prispieval.

Stranu zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského môžeme definovať ako predajnú značku bez akýchkoľvek zelených princípov. Svedčí o tom aj správa Európskych zelených tu. Preskakovali a spájali sa v rôznych koalíciách podľa toho, kde bola lepšia ponuka. Napríklad v roku 2006 boli koaličným partnerom strán SMER, HZDS, SNS a Slobodného fóra. V roku 2013 podporovali župana Freša v koalícii SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SaS, SMK a OKS. Teraz naposledy boli v koalícii SMER, Most-Híd, SDKÚ-DS a SKOK.

2006

2013

2017

Spolubývajúca Zuzana Rattajová

Je verejným tajomstvom, že ľavicový liberál Martin Jóna a pravicová konzervatívka (členka strany KDH) Zuzana Rattajová spolu dlhodobo žijú. Srdcu človek neprikáže, takže si musia vzájomne tolerovať nezlučiteľné politicko-ideologické názory. Pre konzervatívnych členov KDH je problémom, ak slobodná žena žije so ženatým (resp. možno už rozvedeným) mužom pod jednou strechou. Iným prekáža, že slečna Rattajová za Stranu zelených komunikuje a zúčastňuje sa na oficiálnych rokovaniach tejto politickej strany (viď protokol o vylúčení Strany zelených ako aj o návšteve na Slovensku). Ja osobne vidím najväčší problém v tom, že nemá problém akceptovať a pomáhať svojmu priateľovi, Martinovi Jónovi, k veľmi podivnému fungovaniu Strany zelených. Otázka znie, ako sa zachová, keď si bude musieť vybrať, ako volený zástupca, medzi ekonomickým profitom ich „spoločnej domácnosti“ a záujmami obyvateľov, ktorých vo verejnej funkcii zastupuje. Uveďme si niekoľko praktických príkladov.

Zuzane Rattajovej sa cez jej občianske združenie Art Design Project o.z. darí tam, kde sedí Martin Jóna. Od decembra 2013, odkedy je Martin Jóna ako jediný neposlanec členom dotačnej komisie na bratislavskej župe, získala najväčšie dotácie zo všetkých subjektov. Postupne v jednotlivých rokoch dostala 26 000 eur priamo pre svoje združenie a ďalších 52 197 eur v spoločnom projekte s iným subjektom.

Súpis jednotlivých dotácií pre Art Design Project:

V roku 2014

1 500 eur tu (čerpanie podľa záverečného účtu 2014)

V roku 2015 

52 197 eur tu (spolu so školským športovým klubom) (celé uznesenie tu)

2 000 eur (čerpanie podľa záverečného účtu 2015)

V roku 2016

5 000 eur tu (čerpanie podľa záverečného účtu 2016)

2 500 eur tu

V roku 2017

15 000 eur tu

V Petržalke Martin Jóna podľa oficiálnej zápisnice (tu) presadzoval navýšenie dotácie pre svoju priateľku, namiesto toho, aby v zmysle článku III. etického kódexu voleného zástupcu (tu) nahlásil osobný konflikt záujmov a nehlasoval. Rovnako Mestská časť Petržalka uzavrela s Art Design Project zmluvu bez súťaže na 7 000 eur (tu) na Marhuľové slávnosti, ktoré organizoval Martin Jóna (link tu).

Takto nejako si predstavujem spojenie príjemného s užitočným. Problém ale bude v tom, že je to ďaleko viac užitočné pre ich osobné záujmy a ich spoločný rozpočet, ako pre záujmy obyvateľov, ktorých zastupujú ako volení zástupcovia.

Prepisovanie zadlžených firiem

Ešte jedno majú Rattajová a Jóna spoločné. Je to prepisovanie firiem na rovnakú osobu menom Ján Kabina. Kým Rattajová prepisovala na Kabinu svoju časť podielu vo firme Josef Konrad Gallery s.r.o. (link tu) ešte v čase, kedy oficiálne nemala dlhy voči štátu

tak Martin Jóna na Kabinu prevádzal firmu začiatkom roku 2017 (link tu), v čase keď jeho firma Timonity s.r.o. dlžila na daniach a odvodoch štátu viac ako 65 000 eur.

Zadlžovanie a súdenie akosi prenasleduje Zuzanu Rattajovú aj v jej novom, na dotácie veľmi úspešnom, občianskom združení. Možno to bude tým, že aj keď dostala najväčšiu sumu na dotáciách zo všetkých subjektov, tak je to stále málo na platenie iným subjektom.

Môžem sa iba domnievať, prečo Martin Jóna predáva svoju firmu Timonity s.r.o., ktorá má nedoplatok na daniach a odvodoch vyše 65 000 eur. Keďže v zbierke listín nie je súvaha ani výkaz ziskov a strát od roku 2010(!!!), neviem povedať, aký majetok firma oficiálne má. Ale ak v nej hospodáril rovnako ako v Strane zelených, ktorá k 31.12.2016 má vlastné imanie -452 000 eur, tak si myslím, že to bude kvôli snahe vyhnúť sa plateniu.

Zelení v Moste

V posledných voľbách kandidovali Zelení na kandidátke Most-Híd (píše sa o tom aj v správe Európskych zelených tu).

Išlo o štyroch kandidátov na obrázku Jakub Kuruc, Rastislav Žitný, Ján Buocik a Martin Jóna. Paradoxne jediný, kto z nich naozaj niečo robí v zelenej oblasti je Jakub Kuruc. Je to mladý a naivný chalan, ktorému sa už podarilo viackrát v komunálno-politickej oblasti popáliť. Toto je jeden z príkladov, kedy obyčajný človek skončí v partii s ostrieľanými vlkmi, kde je iba za ovcu.

O Martinovi Jónovi som popísal v tomto článku dosť, takže sa budem venovať zvyšným dvom menám. U Jónu iba upozorním na to, že pravdepodobne ako nominant strany Most-Híd sedí v dozornej rade Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorej akcionárom je Ministerstvo financií (link tu). Za zelené minimum vo voľbách pre Most-Híd sa treba nejako odvďačiť.

Ján Buocik je bývalý člen SDKÚ-DS a kandidát za túto stranu v roku 2014 na starostu Ružinova. V meste pôsobí ako člen klubu strany Most-Híd. Písal som o ňom a Martinovi Jónovi pred voľbami (link tu). Vo voľbách skončil na peknom treťom mieste a to aj napriek tomu, že do volieb nedal ani jedno jediné euro. Teda ak verím údajom na jeho transparentnom účte.

Ďalší na zozname je Rastislav Žitný. Tento multifunkcionár je súčasne vicestarosta v Rači u Petra Pilinského (Strana zelených), popritom stíha robiť člena predstavenstva v Bratislavskej teplárenskej a.s. (BAT), je predseda dozornej rady Dopravného podniku Bratislava a.s. (DPB) ako aj predseda dozornej rady Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. A ešte stíha sedieť aj na mieste člena dozornej rady Národného tenisového centra a.s. (NTC) (tu výpis z orsr.sk).

Popritom je mestským poslancom, predsedom poslaneckého klubu Most-Híd, predsedom komisie pre školstvo, vzdelávanie a šport a samozrejme, sedí v dotačnej komisii, kade tečú peniaze ľuďom ako Zuzana Rattajová. Toto všetko nerobí z lásky k vlasti, voličom ani strane Most-Híd. V sumáre za tieto funkcie, kde prakticky nemá žiadnu zodpovednosť, dostane odhadom mesačne sumu prevyšujúcu 6 000 eur. Ešte je o ňom známe, že ak vám dal slovo, tak ho určite nedodrží. Zahlasuje vždy tak, ako mu prikáže ten, kto ho dostal do týchto funkcií a kto ho de facto drží – veď viete za čo.

Strana zelených Slovenska

Ak by ste náhodou na základe tohto článku plánovali skĺznuť k preferencii druhej zelenej strany, prosím prečítajte si ešte raz môj starší článok o Trójskom koňovi SMERu tu. Podľa personálneho obsadenia tejto strany som si 100% istý, že aj v ich prípade ide rovnako iba o zneužívanie zelenej značky. Klamal by som, keby som tvrdil, že sa možno medzi nimi nenájde pár naozaj zelených. Ale vedenie strany a uvedené mená v článku sú presne dôkazom, že nie sú na popredných miestach a nijako neriadia túto stranu. Veď iba vďaka zelenej značke, napriek svojmu hroznému personálnemu obsadeniu vo voľbách, získali viac hlasov ako strany SDKÚ-DS či ŠANCA alebo porovnateľne ako strana SKOK alebo TIP. Všetky uvedené strany dali na volebnú kampaň a zviditeľnenie svojej značky niekoľko stotisícové sumy peňazí. Niekedy správny názov strany je lepší ako drahá kampaň.

Banánová republika

Samozrejme, všetko, čo je vyššie popísané, sú holé fakty. Je absurdné, keď si Strana zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského ako štatutárov, neplní svoje zákonné povinnosti a v rokoch 2012, 2013, 2014 neodovzdá výročnú správu politickej strany a za rok 2015 ju odovzdá ako súčasť tej v roku 2016.

Podobný problém má Martin Jóna aj pri svojich firmách, kde nemá problém s neodovzdávaním oficiálnych účtovných výkazov a posledné sú z roku 2010. Opäť sa môžem iba domnievať, aký má dôvod neodovzdávať oficiálne dokumenty (súvahu a výkaz ziskov a strát). Pravdepodobne vie, že preňho pravidlá neplatia a vždy sa to nejako vybaví.

Aj vďaka Martinovi Jónovi a jeho Strane zelených vyzeráme ako banánová republika. To iba utvrdzuje ľudí v zahraničí, že v našej krajine nie je niečo v poriadku, a dáva odpoveď prečo sa Slovensko v rebríčkoch korupcie pohybuje na najhorších miestach v rámci Európy. Podobne na oko u nás zvyknú fungovať aj niektoré projekty informatizácie, školy, zdravotné zariadenia, kultúrne a športové spolky a podobne. Netreba sa preto čudovať, že v tejto krajine stále nie je dôležité čo viete a čo robíte, ale iba to, koho poznáte.

Mladá Bratislava (predtým Mladá Petržalka)

Samozrejme, Strana zelených nie je prvá ani posledná s takouto filozofiou na Slovensku. Slušní ľudia pohybujúci sa v komunále viacero z uvedených informácií vedia, alebo minimálne tušia. Málokto je ale ochotný písať o tom verejne pod svojim menom a ísť s takýmito ľuďmi do otvorenej konfrontácie. Spôsobuje to totiž koncentráciu nenávisti voči vašej osobe. Písal som o tom aj v minulosti, píšem o tom aj dnes.

Vďaka mojej otvorenosti riskujem, že v mestskom alebo petržalskom zastupiteľstve neprejdú žiadne moje návrhy, lebo tí, ktorých sa to týka, majú všade svojich ľudí a navzájom chránia svoje záujmy. Jediné čo ich ohrozuje je to, že sa ľudia dozvedia pravdu. O Martinovi Jónovi som písal ešte v roku 2014 (link tu). Takisto som už dávno opisoval, ako si niektorí robia z komunálnej politiky trafiky (link tu). Už vtedy som upozorňoval na Martina Jónu ako aj na ďalší podobný projekt Mladá Petržalka (v súčasnosti vystupujúci pod názvom Mladá Bratislava) pod vedením Olivera Kríža.

Oliver Kríž aj Martin Jóna sú v Petržalke v spoločnom poslaneckom klube a veľmi dobre si rozumejú. Oliver Kríž pod značkou Mladá Bratislava, pred tým Mladá Petržalka, kandiduje a kampaňuje od roku 2010 a podľa hrubých odhadov ho to muselo za 8 rokov stáť viac ako 250 000 eur. Je alergický na slovo transparentnosť a nikde sa nedozviete, koľko ho stojí kampaň a kto mu ju platí. Na rozdiel od Strany zelených ale nie je v žiadnych európskych štruktúrach, preto naňho nikto netlačí, aby ako politická strana mal prehľadné a transparentné financovanie. Mladá Bratislava funguje ako politická personálna agentúra. Oliver Kríž pri “transparentnom výbere v meste” presadil do predstavenstva OLO svojho bratranca Tomáša Mikusa a on sám je v tej istej spoločnosti ako člen dozornej rady. V Petržalke si nominoval svojho človeka na post konateľa Bytového podniku Petržalka, s ktorým sú veľké problémy a vybavil miesto v Petržalskej VPS-ke pre svojho člena/sympatizanta Mareka Kovačiča.

Podľa výročnej správy má strana 5 členov, z toho dvaja sú bratia a jeden je ich bratranec. Takéto množstvo dôkazov ako na Martina Jónu a Stranu zelených sa preto na Olivera Kríža a jeho Mladú Bratislavu pravdepodobne nepodarí zozbierať, ale filozofia fungovania v jeho príprade a v prípade Strany zelených je identická. A to, samozrejme, nie sú jediní v Petržalke, tobôž na Slovensku.

Článok na objednávku

Posledný víkend pred odovzdaním kandidačných listín do župných volieb som stretol Martina Jónu a Jana Buocika zbierať spolu podpisy. Písal som o tom tu v tomto článku. Okrem už spomínanej podivnej spolupráce, keďže obaja oficiálne kandidovali proti sebe, ma Martin Jóna požiadal, aby som o ňom napísal celý článok. Zmyslom jeho požiadavky bol marketingový slogan, že aj zlá reklama je reklama. Povedal som mu, že nie je pre mňa dostatočne zaujímavý na to, aby som mu venoval celý článok. Po voľbách, kedy sa Martin Jóna na rozdiel od svojej priateľky Zuzany Rattajovej nedostal do župy, mi na Petržalskom zastupiteľstve povedal, že je škoda, že som o ňom ten článok nenapísal, lebo už mohol byť poslancom.

Súhlasím, že je to škoda, že som jeho “úprimnej” žiadosti nevenoval viac pozornosti. Keby som bol našiel tieto informácie pred župnými voľbami, nebola by sa Zuzana Rattajová stala župnou poslankyňou a aj Michal Vlček by bol pravdepodobne predbehol Petra Pilinského, keďže bol medzi nimi rozdiel iba 120 hlasov. Na nezvolenie Jana Buocika by to v Ružinove pravdepodobne nestačilo, ale určite by mal horší výsledok, keďže teraz skončil tretí. Aspoň od pána Jónu nebude počuť sťažnosti na tento článok, keďže plním iba jeho výslovné želanie.

Ak má záujem, tak za zmenu môjho postoja sa môže poďakovať kolegyni z Petržalského zastupiteľstva Mirke Makovníkovej Mosnej. Tá, ako členka už spomenutej dotačnej komisie v Petržalke, niekoľko mesiacov poctivo zbierala informácie o Zuzane Rattajovej, keďže z dotačnej komisie si odniesla veľmi zlý zážitok. Mala veľa zaujímavých materiálov a na základe našich dobrých vzťahov ma poprosila, či by som jej s tým nepomohol. K určitým informáciám sa nevedela dostať a poprosila ma či nemám nejaký nápad alebo radu. Opäť raz sa mi potvrdilo, že robiť veci principiálne a pomáhať slušným ľuďom sa vyplatí. Pri snahe pomôcť jej vo výbornej práci som sa postupne dostal k väčšine tu zhrnutých faktov. Takže, Mirka, ak by sa ti náhodou Martin Jóna zabudol poďakovať, tak ja ti veľmi pekne ďakujem za super tému. Mne umožnila na vzorovom príklade vysvetliť fungovanie a motivácie niektorých komunálnych poslancov a tebe určite pomôže v tvojej záslužnej činnosti odhaľovania platenia fiktívnych alebo neoveriteľných služieb z verejných zdrojov.

Skutoční zelení

Som si vedomý, že po týchto dvoch článkoch o slovenských zelených stranách, si veľa ľudí povie, že už zelenej agende neverí, lebo sa na Slovensku iba zneužíva. Áno, je to pravda, že obe “zelené” politické strany na Slovensku to tak robia. Na druhej strane ale existuje naozaj veľa skutočne zelene rozmýšľajúcich ľudí, ktorých sa určite oplatí podporiť.

Sú to napríklad:

Mikuláš Huba – jeden z najznámejších skutočných ochranárov životného prostredia

Erik Baláž – aktuálne ocenený ako Biela vrana

Katarína Šimončičová – v minulosti tiež ocenená ako Biela vrana

Jaromír Šíbl – SOS Záhorie

Zuzana Hudeková

Martin Vlačiky – OZ za lepšiu Kolibu

Jakub Mrva – Iniciatíva Naše Karpaty

Marek Páva – Iniciatíva Naše Karpaty

Michal Drotován – Zachráňme železnú studničku

Andrej Kovarik – Štátna ochrana prírody (SOP)

Sabina Barboriak – OZ hrad Slavin

a ďalší. Keďže táto agenda nie je moja najsilnejšia stránka, tak na ďalšie mená vám odporúčam sa opýtať týchto. Oni vám určite povedia aj o iných kvalitných ochranároch a skutočne zelene rozmýšľajúcich ľuďoch v politike.

Pikošky na záver

Na záver sa budem venovať niekoľkým pikoškám, na ktoré neostalo miesto v článku a už nechcem tento text extrémne ďalej predlžovať.

1. Zlodej kričí, chyťte zlodeja

Martin Jóna pred parlamentnými voľbami v roku 2016 propagoval môj článok o konkurenčnej strane zelených ako Trójskom koňovi SMERu. Vo svojom príspevku vykresľuje „svojich ľudí“ ako tých s reálnou agendou. V kontexte tohto článku to vyzerá ozaj otrasne, ale politici pre peniaze a politickú moc nemajú problém klamať o čomkoľvek.

 

2. Doba kešu

Kým Bašternák a Kaliňák mali dobu kešu v roku 2012, tak Strana zelených ju mala aj v roku 2014. Rodinný príslušník (pravdepodobne brat alebo bratranec) Martina Jónu, Daniel Jóna (tiež veľmi úspešný nominant v spoločnostiach ovládaných verejným sektorom – výpis z orsr tu), zaplatil v roku 2014 na koncile v Istanbule členský poplatok za tri roky spätne u Európskych zelených v hotovosti. Išlo o sumu 1200 eur (nájdete to tu v dokumente – Timeline – 7 a 9 November). Paradoxne podľa výročnej správy Strany zelených (v roku 2015 sú uvedené údaje aj za dva roky spätne 2014 a 2013), boli oficiálne náklady strany 44 eur. Takisto, podľa toho istého dokumentu, zaplatili členské 400 eur aj v roku 2015, kedy Strana zelených mala za celý rok dokonca nulové náklady. Keďže tieto náklady si Strana zelených neuvádza v žiadnom z rokov v nákladoch, ide pravdepodobne o takzvané igelitkové alebo alobalové peniaze. Inak si neviem vysvetliť, prečo by som zaplatil 1600 eur v hotovosti ako regulérny náklad strany a nikde to oficiálne neuviedol.

3. Výhovorka hodná prváka na základnej škole

Na stretnutí v reštaurácii UFO (nad Mostom SNP) sa vedenie Európskych zelených pýtalo Martina Jónu a Zuzany Rattajovej, prečo na webovej stránke nemajú žiadne náznaky aktivity (link tu). Za odpoveď by sa nemusel hanbiť ani prvák na základnej škole, ktorý vysvetľuje učiteľovi, prečo si nenapísal domácu úlohu. Odpoveď bola, lebo si pripravovali kampaň na voľby. Strana zelených je asi jediná, ktorá sa pripravuje na voľby tak, že o sebe na svojej webovej stránke radšej ani nedáva vedieť  🙂 🙂 🙂 .

 

Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku (ideálne s komentárom „dlhý článok ale oplatí sa prečítať celé“) a podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.