Ako sa v OLO kradne na hulváta – druhá časť

Pred tromi týždňami som v článku opísal, ako si OLO požičalo na 48 mesiacov:

8 nových aút po 19 000 eur za jedno, pričom nové stojí 9 000 eur a

8 nových áut po 22 500 eur za jedno, pričom nové stojí 11 000 eur.

Toto tunelovanie určite nie je najväčšie, o akom ste kedy počuli. Pri 500 000 -eurovej zakázke sa čistá “krádež” pohybuje niečo cez 200 000 eur. Je ale výnimočná tým, ako je to celé zjavné, ľahko pochopiteľné a preukázateľné. A to nielen pri porovnaní s kúpou, ale aj pri porovnaní dlhodobých prenájmov s porovnateľnými podmienkami od iných spoločností. Ak chcete vidieť celú schému tunelovania, tak ju nájdete vysvetlenú nižšie.

Dvojnásobné predraženie

Spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), aj niektorí ľudia, ktorí nevedia, koľko stojí dlhodobý nájom, namietali pri mojom prvom článku, že nemôžem porovnať kúpu a prenájom. Dôvodom je, že pri prenájme je v cene zahrnuté povinné zmluvné poistenie (PZP), havarijné poistenie (HP), cestná daň, dialničná známka, údržba a servis, zimné a letné pneumatiky, … . Už v čase prvého článku som mal od niektorých firiem cenovú ponuku na dlhodobé prenájmy. Z nich bolo jasne vidieť, že nájomná cena za 48 mesiacov so všetkými uvedenými službami sa približne rovná kúpnej cene. Oslovil som preto najväčšie spoločnosti na Slovensku v oblasti dlhodobého prenájmu (takzvaného operatívneho leasingu) LeasePlan, ARVAL Slovakia, Business Lease, VOLKSWAGEN Finančné služby (po kliknutí na ich meno sa otvoria ich ponuky). Dal som si vypracovať, koľko by u nich stálo to, čo si “vysúťažilo” OLO.

Ak má niekto záujem o detailnejšie informácie, viac cenových ponúk, počet najazdených kilometrov nájde tieto informácie v samostatnom súbore po kliknutí sem.

Ako môžete vidieť, OLO platí za autá takmer raz toľko, ako je bežná cena. Ponuky poskytli firmy bez súťaže a niektoré priznali, že ešte majú rezervu na prípadnú dohodu o znížení ceny.

Zamestnanci OLO o tomto predražení veľmi dobre vedeli, keďže mali v spise k obstarávaniu vytlačené informácie z RAI LEASE (fotka tu). Cenu umelo navýšili na základe jednotkových cien z trojmesačného nájmu (bez dátumu a podpisu) od úplne neznámej firmy. Podľa cenovej ponuky, dnes už neexistujúcej firmy AUTO-LIVE s.r.o., stanovili predpokladanú cenu zakázky (fotka tu).

Ak by OLO zobralo cenovú ponuku na 19 áut od spoločnosti LeasePlan, mimochodom najväčšej firmy pre poskytovanie dlhodobých nájmov áut na Slovensku, tak by vrátane všetkých služieb platilo:

– mesačne 4 289,2 eur bez DPH a za 48 mesiacov by za všetky autá zaplatilo 205 881,6 eur bez DPH

Takto OLO platí za týchto 19 áut spoločnosti B2B RENT s.r.o., ktorá v dlhodobých prenájmoch nepatrí ani medzi 10 najväčších na Slovensku a dokonca ani nie je členom asociácie leasingových spoločností:

– mesačne 8 557 eur bez DPH a za 48 mesiacov zaplatí za všetky autá 410 736 eur bez DPH, čiže raz toľko.

Netransparentná súťaž

Ako sa v OLO podarilo vysúťažiť takéto predražené sumy som čiastočne opísal už v predchádzajúcom článku, tu si urobíme krátke zhrnutie.

V súťaži bolo požadovaných 19 áut, pričom niektoré vo veľmi špecifickej výbave. Rozhodujúce kritériá na autá v požadovanej konfigurácii boli (fotka zo súťažných podkladov tu):

1. vek dodávaných vozidiel: nové vozidlá

2. vozidlá sú vo vlastníctve uchádzača

3. dodanie požadovaného predmetu zakázky (áut) do 2 týždňov od podpisu zmluvy

Samozrejme, tieto podmienky nevedel splniť nikto, napriek tomu, že všetci uchádzači podpísali čestné prehlásenie, že vedia dodať predmet zakázky v plnom rozsahu do 14 dní ako aj to, že sa nezúčastňujú na iných predkladaných ponukách (AUTO-LIVE tu, B2B RENT tu a Limousine Service tu).

Vyhraj voľby a môžeš všetko

Zmluva bola podpísaná a zverejnená 12.07.2017 (tu je zmluvatu potvrdenie o zverejnení a tu možnosť vyhľadať na webe OLO). Dodávka áut prebiehala postupne a prvé dve autá boli dodané až 01.08.2017 (tu preberací protokol) to znamená po viac ako 14 dňoch. Zvyšných 17 áut bolo dodaných v priebehu septembra 2017 po približne dvoch mesiacoch (tu sú všetky objednávky). Väčšina áut, ktoré boli dodané, a ktoré firma deklarovala, že vie dodať do 14 dní od podpisu zmluvy, neboli v čase podpisu ešte ani vyrobené.

Jedno auto nakoniec nemuselo byť ani nové a nejazdené, lebo firma B2B RENT nevedela splniť súťažnú podmienku a svoje čestné prehlásenie a dodať ho do 14 dní (čestné prehlásenie tu). Šéf OLO Cimerman na dozornej rade potvrdil, že firma nevedela dodať auto v rozumnom čase a preto súhlasili s dodaním jazdeného auta, napriek tomu, že je to v rozpore so zákonom. V neposlednom rade, ani jedno z dodaných áut nie je vo vlastníctve uchádzača, ako bolo požadované v súťažných podmienkach (tu), ale sú vo vlastníctve už spomenutých spoločností VOLKSWAGEN Finančné služby, VÚB leasing, … (tu sú niekoré technické preukazy). Firma B2B RENT je iba držiteľ osvedčenia.

Spoločnosť OLO pôvodne plánovala obstarať Volkswagen Multivan a tomu prispôsobila aj celú špecifikáciu v obstarávaní. A keďže medzičasom došlo k zámene VW Multivanu za Mercedes V-class, tak dodaný Mercedes nespĺňa v súťaži požadované parametre (tu) a údaje z technického preukazu (tu):

a pravdepodobne kopec ďalších vecí, keďže súťaž bola pripravená na dodávku iného auta. Skrátka a dobre, vyhraj voľby a môžeš všetko. Dokonca niekoľkokrát hrubo porušiť zákon a nedodržať takmer všetky súťažné podmienky.

Súťažili obchodní partneri

Spoločnosť OLO spravila harmonogram celej súťaže (tu je). Z neho sa dozviete, že okrem troch nimi oslovených spoločností AUTO-LIVE, Limousine Service a B2B RENT si podklady do súťaže vyžiadali ešte ďalšie tri spoločnosti. Jedna z nich, Effective managemnet SK s.r.o. dokonca zaplatila kauciu a poslala do súťaže svoju cenovú ponuku. 24 minút pred otváraním obálok ale svoju ponuku stiahli (pozrite si čas pri harmonograme). V ten istý deň bola spoločnosť B2B RENT ako jediná zo všetkých troch, dopredu oslovených uchádzačov vyzvaná, aby doplnila špecifikáciu dodávaných áut. A ako na potvoru, jedno z dodávaných áut bolo práve auto spoločnosti Effective Managemnet SK, ktoré svoju ponuku stiahlo. Tu je faktúra s VIN číslom auta zo súťažných podkladov víťaznej firmy B2B RENT, tu je preberací protokol a tu technický preukaz dodaného auta OLO, kde držiteľom vozidla je spoločnosť Effective Management SK. Jedná sa o to jediné auto, ktoré bolo dodané jazdené.

Kto je zodpovedný za tunelovanie

v minulom článku som označil aj osoby, ktoré majú najväčšiu politickú a rozhodovaciu zodpovednosť za toto tunelovanie.

Oliver Kríž

Sú nimi Oliver Kríž, miestny a mestský poslanec za Petržalku a podpredseda dozornej rady OLO, ktorý nominoval do predstavenstva OLO Tomáša Mikusa, svojho bratranca a spolustraníka zo strany MLADÁ BRATISLAVA.

 

 

Tomáš Mikus

Tomáš Mikus, člen predstavenstva OLO a miestny poslanec za Petržalku je pod touto nevýhodnou zmluvou aj podpísaný (link tu). Jedine Oliver Kríž a Tomáš Mikus majú ako rodina a súčasne členovia jednej politickej strany zastúpenie v riadení (predstavenstve) ako aj kontrole (dozornej rade) spoločnosti OLO. Čo je síce zjavný konflikt záujmov, ale týmto chlapcom to vôbec neprekáža.

 

 

Martin Borguľa

Ďalšími zodpovedným je Martin Borguľa, miestny, mestský a župný poslanec za Staré Mesto, člen strany SMER-SD, ktorý je zodpovedný za nomináciu Branislava Cimermana, na post generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva OLO.

 

 

Ivo Nesrovnal

V neposlednom rade je za tento stav zodpovedný samotný primátor Ivo Nesrovnal. Ako hlavný akcionár by mal zastupovať a hájiť záujmy mesta. Hlavné mesto Bratislava je 100% vlastníkom spoločnosti OLO. Primátor ale nekoná, lebo on je autorom a garantom lúpežníckeho rozdelenia mestských podnikov „transparentnými“ výberovými konaniami medzi politické obchodné skupiny a poslancov.

 

Najlepšia obrana je útok

Keď na takéto zjavné a preukázateľné rozkrádanie verejne poukážem, tak za odmenu si vysúlžim trestné oznámenie zo strany OLO (link tu a keby ho zmazali tak tu). Ďalej ma Oliver Kríž na zastupiteľstve nazve “úbožiakom” a napíše o mne blog, kde ma označí za politickú špinu (link tu a keby to zmazal tak tu). Pár hodín na to vznikne webová stránka https://hrckoid.wordpress.com (keby bola zmazaná tak tu) a FB skupina https://www.facebook.com/hrckoid/,(keby bola zmazaná tak tu) ktorej jedinou úlohou je anonymné očierňovanie mojej osoby, bez doloženia akýchkoľvek dôkazov alebo podkladov. A ako na potvoru, prvá osoba, ktorej sa tento FB profil páči je Dušan Vnenčák, bývalý zástupca riaditeľa a opäť nominant Olivera Kríža v petržalskom Miestnom podniku verejnoprospešných služieb (link tu). Mimochodom osoba s rovnakým menom a trvalou adresou má viaceré developerské aktivity cez spoločnosti AHOJ DEVELOPMENT s.r.o., LÚČKY Development s.r.o. a STUDNIČKA DEVELOPMENT s.r.o. link tu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hlavným cieľom tejto aktivity, keďže nevedia dôveryhodne vyvrátiť dôkazy, je spochybniť mňa ako autora. Názov je Hrčkoid bratislavský a podnadpis je „žiadny politik nie je čistý …“.

Príspevky na facebooku sú výdatne platené (sponzorované). Vyzdielavajú ich aj opakovane, keďže k tým predchádzajúcim bola diskusia a všetky bludy sú v nej vysvetlené.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Záver

Netvrdím, že som svätý, že som nikdy neurobil chybu alebo že som vždy všetko robil vzorovo a ideálne. Za 8 rokov svojho pôsobenia vo verejných funkciách (8 rokov miestny poslanec, 6 rokov mestský poslanec a dva a pol roka prednosta v Karlovej Vsi) môžem kľudne a verejne povedať:

1. nikdy som úmyselne nehlasoval v neprospech mesta alebo mestskej časti

2. nikdy som za svoje hlasovanie nezískal pre seba alebo osobu mne blízku žiadnu výhodu

3. nikdy som neukradol ani jedno euro

4. nikdy som nikoho nekryl pri kradnutí

To sú dôvody, pre ktoré sa nebojím dlhodobo a verejne písať o takýchto veciach pod vlastným menom. Je to rovnako dôvod, pre ktorý nie som obľúbený u politických lúpežníkov a pijavíc napojených na verejné zdroje. Veľa ľudí, ktorí vidia alebo vedia o rozkrádaní verejných peňazí, sú radšej ticho. Rozumiem im, nechcú sa dostať do mojej situácie. Z vlastnej skúsenosti viem, že to nie je ľahké byť v prvom rade a vedieť, že čokoľvek budú môcť, použijú proti mne.

Vidím, že poslanci, ktorí kradnú alebo kradnutie kryjú, sú tí, ktorí potom majú dostatok peňazí na kvalitnú kampaň.

Vidím, že poslanci, ktorí chcú dať opraviť svoju lavičku alebo ihrisko prehliadajú veci mlčaním, aby nenahnevali spomínaných mocných. Dokonca niekedy radšej zahlasujú aj za zlé veci. Vedia, akí sú títo ľudia zákerní a pomstychtiví. Ak chcú aspoň niečo malé a smiešne spraviť z verejných peňazí, tak za to platia svojou hluchotou, slepotou a neraz aj hlasovaním.

Potom sa nečudujme, v akej krajine a spoločnosti to žijeme. Keď však vidím tú obrovskú ľudskú ľahostajnosť, tak si kladiem otázku, pre koho to robím?

V tejto veci som podal trestné oznámenie, podnet na prešetrenie Úradu pre verejné obstarávanie ako aj podnet Najvyššiemu kontrolnému úradu. Nerobím si ilúzie, keďže všetci vieme, ako tento štát (ne)funguje čo je hlavný dôvod rozsiahlej korupcie v štáte. Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku, podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.

Ako sa v OLO kradne na hulváta

V OLO si môžu nechať patentovať návod. Auto za 9 000 eur dokázali “výhodne“ požičať za 19 000 eur. A keďže takáto ponuka sa neodmieta, tak si ich požičali rovno 16. Sú do toho zapletení aj poslanci.

V mestskom podniku Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) usúdili, že treba zabezpečiť nové autá. Je to normálna vec, avšak posledná normálna v tomto príbehu. Včera to v hlavných správach vysielala aj televízia Markíza – 11 reportáž predražené autá.

Rozhodli sa pre 8 áut Škoda Fabia 1.0 MPI so 44 kW motorom v základnej výbave ACTIVE. Pri kúpe je cenníková cena takéhoto auta 9 110 eur (oficiálny cenník tu). Oni ich ale nekúpili. Radšej si ich požičali na 4 roky za 402 eur mesačne za jedno auto. Výsledok je, že po štyroch rokoch nebudú mať ani auto, ani 19 296 eur, ktoré zaplatia za požičanie každého jedného z nich. Pričom väčšina áut nebude mať najazdených ani 30 000 km.

Ďalej sa rozhodli, že potrebujú 8 áut Škoda Fabia 1.0 TSI so 70 kW motorom vo výbave AMBITION. Predajná cenníková cena je 11 610 eur (oficiálny cenník tu). Oni si ho však opäť radšej požičali na štyri roky za 474 eur mesačne za každé jedno auto. Výsledok je, že po štyroch rokoch nebudú mať ani auto, ani 22 752 eur, ktoré zaplatia za požičanie každého jedného auta. Pričom väčšina áut nebude mať najazdených ani 30 000 km.

Ak by ste chceli kúpiť týchto 16 áut, zaplatili by ste 165 760 eur. V OLO si povedali, že nie sú takí bohatí, aby si mohli kupovať lacné veci, a tak si ich radšej iba požičali na štyri roky za 336 384 eur. Čo na tom, že za rozdiel 170 624 eur, by si mohli kúpiť ďalších 16 áut.

Keďže ešte ostalo miesto do 500 000 eur, kedy je možné obstarávať menej prísnym spôsobom, pridali pre špeciálne potreby ďalšie tri autá. Škoda Superb, 2.0 TDI, 4×4 DSG so 140 kW motorom vo výbave L&K, Volkswagen Multivan so 150 kW motorom a Hyundai i40 v bežnej výbave (tu je nacenená predpokladaná zostava a tu sú podklady zo súťaže).

Neefektívnosť a nehospodárnosť celého tohto nákupu podtrhuje množstvo najazdených kilometrov. Za viac ako šesť mesiacov má 12 zo 16 áut najazdených menej ako 3600 km, z toho štyri okolo 1 500 km a jedno dokonca neuveriteľných 464 km.

Ako vysúťažiť prenájom so 100% maržou

OLO je 100% mestský podnik a preto musí veci obstarávať v zmysle zákona. Ako sa dá nevýhodne obstarať 19 áut a vysúťažiť pritom dopredu vybratú firmu? V obstarávacom spise nájdeme, že už aj samotní zamestnanci OLO vedeli, že operatívny leasing (forma prenájmu resp. požičania) na jedno auto Škoda Fabia pri 48 mesiacoch stojí 156 eur mesačne (tu je fotka z obstarávacieho spisu OLO). Z nepochopiteľných dôvodov si dali naceniť prenájom na omnoho kratšiu dobu – len na tri mesiace (opäť fotka zo spisu OLO). Kvôli krátkosti prenájmu je suma výrazne vyššia a na základe týchto podkladov sa vyhlásilo obstarávanie prenájmu áut na 48 mesiacov. Takto predpokladaná cena zákazky 19 áut vyskočila na sumu 498 000 eur (415 000 eur bez DPH – tu je fotka zo spisu).

A ako to už na Slovensku chodí, hlavne keď ide o verejné peniaze, oslovené boli tri vopred vybraté firmy. Ani jedna z nich si pravdepodobne preto nevšimla, že predpokladaná cena je takmer o 100% vyššia, než bežná trhová cena za požadované tovary. Paradoxne „renomovaná“ firma AUTO-LIVE s.r.o., ktorá naceňovala prenájom áut na 3 a viac mesiacov a na základe ktorej bola cena umelo navýšená o takmer 100%, sa do tejto ceny nedokázala zmestiť. Tu sú výsledné ponuky uchádzačov a tu je fotka z obstarávacieho spisu OLO:

B2B Rent s.r.o. – 412 272 eur (bez DPH)

LIMOUSINE SERVICE s.r.o. – 414 720 eur (bez DPH)

AUTO-LIVE s.r.o. – 433 872 eur (bez DPH)

Ako zabezpečiť, aby predraženú zákazku nevyhral niekto iný

Ak úmyselne obstarávate niečo, čo nepotrebujete a chcete za to zaplatiť omnoho viac, ako je potrebné, tak potrebujete vyriešiť posledný problém. Ako zariadiť, aby to nevyhral niekto “cudzí“. V OLO to vyriešili veľmi „elegantne“. Do obstarávania na 19 nových vozidiel, pričom najmä dve z nich boli vo veľmi špecifickej konfigurácii, dali súťažnú podmienku dodania vozidiel do dvoch týždňov (tu sú súťažné podklady). Do súťaže by sa, samozrejme, mohol prihlásiť iba ten, kto má všetky požadované autá skladom. Alebo ten, kto vedel, že ich OLO bude objednávať neskôr, keďže dodanie podľa súťaže malo byť do dvoch týždňov od podpisu zmluvy. A presne tak sa to aj stalo. Dňa 12.7.2017 po podpise zmluvy (zmluva tu) OLO vystavilo prvú objednávku na tri vozidlá. Tie mali byť do 14 dní dodané, ale keďže dodávateľ ich nemal na sklade, tak OLO objednávku zrušilo. Čo tam po tom, že to bola jedna z hlavných súťažných podmienok, ktorá vyradila všetkých normálnych uchádzačov. Následne OLO 25.7.2017 (tzn. takmer po dvoch týždňoch) vystavilo objednávku číslo 2 (tu). Tu už požadovali iba dve autá. Hyundai i40, bežne dostupný skladom, a Mercedes Benz V-class, ktorý ale nespĺňa požadované technické parametre zo súťaže. Podľa kritérií z obstarávania (obstarávanie tu), malo ísť o nové, nejazdené vozidlá. Mercedes s ŠPZ BL225MR má dátum prvej evidencie 9.8.2016 (obrázok tu), čiže takmer rok pred dodaním. Podľa preberacieho protokolu mal v čase odovzdania najazdených 26 000 km (obrázok tu). Auto preberal osobne riaditeľ úseku investícií a správy majetku pán Maroš Hrádela. Pán riaditeľ je podpísaný pod požiadavkou na obstaranie (tu), ako aj zadávacími podkladmi (tu), preto určite vedel, že autá sú požadované ako nové, nejazdené. Napriek tomu si to, že nebola dodržaná podmienka obstarávania, on ani nikto v OLO, až do nášho zistenia nevšimol. Veď išlo o auto za „iba“ 75 974 eur (63 312 eur bez DPH).

Maroš Hrádela

Maroš Hrádela

riaditeľ Úseku investícií a správy majetku

 

 

Ostatné autá boli požadované až v septembri objednávkami zo dňa 4.9.2017 (tu) 7.9.2017 (tu), 8.9.2017 (tu) a 25.9.2017 (tu). Keď som sa vedúceho oddelenia dopravy Petra Galajdu pýtal na dôvod takto divne vystavených objednávok, povedal, že telefonicky komunikovali s dodávateľom a vystavovali ich podľa toho, ako mu boli autá naskladňované. Keď som s touto informáciou konfrontoval už spomenutého riaditeľa Maroša Hrádela, povedal mi inú verziu. Vraj autá neobjednali skôr, lebo ešte nemali dostatok voľných parkovacích miest v areáli. Objednávanie sedemnástich áut postupne od 4.9 do 25.9.2017 zdôvodnil tým, že by mali logistické problémy prebrať 17 áut v kratšom časovom úseku. Zvláštne je, že Škoda Superb pre generálneho riaditeľa, ktorú si OLO objednalo 4.9.2017, bola zákonne poistená 30.8.2017 (obrázok tu). Dodávateľ už pravdepodobne týždeň pred vystavením objednávky vedel, že sa im uvoľnia parkovacie miesta.

Skorumpovaný bratislavský komunál

Je verejné tajomstvo, že bratislavský komunál je skorumpovaný a pred blížiacimi sa voľbami si to treba určite ešte niekoľkokrát pripomenúť.

To, že sa do podnikov nominujú ľudia podľa politickej príslušnosti, nie je najlepšie riešenie. Ak je ale aspoň verejne známe, kto koho nominoval, je možné vedieť, kto je za čo zodpovedný.

Pred tromi rokmi sa fingovanými konkurzmi podarilo Ivovi Nesrovnalovi ovládnuť mestské podniky. Potreboval na to mestských poslancov. V hre boli zaujímavé ponuky. Niektorí ich odmietli a niektorí prijali. Každopádne 27 poslancov získal. Všetko bolo v roku 2015 zverejnené a odvysielané v správach televízie Markíza (tu sú linky 18.9.201520.9.201522.9.2015 a 24.9.2015).

Takzvané výberové konania na obsadenie vedenia mestských podnikov zabezpečili, že sa oficiálne nevie, kto je čí nominant, aj keď som presvedčivo dokázal, že o víťazoch bolo rozhodnuté dávno pred výberovým konaním. Ostatní členovia predstavenstiev a dozorných rád boli obsadení podľa kľúča „ja tebe, ty mne“. Podľa toho aj vyzerá hospodárenie mestských podnikov a iluzórna kontrolná činnosť dozorných rád.

Zloženie dozornej rady OLO

Martin Kuruc

Martin Kuruc 

predseda dozornej rady – starosta Vrakune a opätovný kandidát na starostu Vrakune

 

 

Oliver Kríž

Oliver Kríž

podpredseda dozornej rady – miestny a mestský poslanec za Petržalku a kandidát na starostu Petržalky

 

 

Milan Černý

Milan Černý

člen dozornej rady – prvý námestník primátora, vicestarosta Podunajských Biskupíc, miestny a mestský poslanec za Podunajské Biskupice, bývalý predseda dozornej rady OLO, bývalý zamestnanec OLO a v neposlednom rade kandidát na starostu Podunajských Biskupíc

 

Iveta Hanulíková

Iveta Hanulíková

členka dozornej rady – miestna a mestská poslankyňa za Karlovu Ves, bývalá starostka Karlovej Vsi a pravdepodobná opätovná kandidátka na starostku Karlovej Vsi

 

 

Peter Pilinský

Peter Pilinský

člen dozornej rady – starosta Rače a mestský a župný poslanec za Raču a opätovný kandidát na starostu Rače

 

 

Radoslav Kasander

Radoslav Kasander

člen dozornej rady – riaditeľ finančnej sekcie na magistráte a zástupca riaditeľa magistrátu Martina Marušku a v praxi jeho pravá ruka

 

 

A aby sme nezabudli, v zmysle „rozdelenia sféry vplyvu“ patrí OLO strane SMER-SD, to znamená, že predsedu predstavenstva nominoval Martin Borguľa.

 

Martin Borguľa

Martin Borguľa

miestny, mestský a župný poslanec za Staré Mesto, dlhoročný komunálny poslanec a člen strany SMER-SD, predseda druhého najväčšieho mestského klubu, o ktorého podporu sa takmer celý čas opiera primátor Ivo Nesrovnal. Mimochodom, v posledných župných voľbách, kde kandidoval, si uviedol ako zamestnanie „občiansky aktivista“.

 

V dozornej rade OLO nemajú ani jedného zástupcu poslanci, ktorí hlasovali proti kúpenému obsadeniu mestských podnikov.

MLADÁ BRATISLAVA = MLADÁ PETRŽALKA

Kým reportáže z 18.9 a 20.9 sa týkajú pochybného výberového procesu na generálnych riaditeľov, tak v tých z 22.9 a 24.9 sú v hlavných rolách spoločnosť OLO, ponuka nominovať si “svojho človeka“ do predstavenstva a mestský poslanec Oliver Kríž. A presne toto sú hlavné postavy aj tejto kauzy, ak nepočítam primátora Iva Nesrovnala, bez ktorého by sa to celé nemohlo zrealizovať.

Tí, čo sa v komunálnej politike pohybujú dlhšie, vedia kto je Oliver Kríž a vedia tiež, že hlasoval za všetky kontroverzné predaje mestského majetku ako sú hotel Double Tree by Hilton, Kráľová hora, PKO a ďalšie.

Rodinná politická strana (dvaja bratia a bratranec) zľava Tibor Mikus, Oliver Kríž, Juraj Kríž

Už na zastupiteľstve pred hlasovaním v roku 2015 o mestských podnikoch som na neho osobitne upozornil, pretože zúfalo robil všetko preto, aby umiestnil „svojich“ ľudí. Oliver Kríž si na základe ponuky primátora Iva Nesrovnala (takú, ako som dostal a odmietol ja so starostkou Danou Čahojovou) nominoval do predstavenstva OLO svojho bratranca a spoluzakladateľa strany Tomáša Mikusa, ktorý je mimochodom aj petržalským miestnym poslancom (tu je link na predstavenstvo OLO, tu na politickú stranu MLADÁ BRATISLAVA (pôvodne MLADÁ PETRŽALKA) a tu na poslancov petržalského zastupiteľstva).

Tibor Mikus

Tomáš Mikus

bratranec Olivera Kríža, člen predstavenstva spoločnosti OLO, miestny poslanec v Petržalke a člen a spoluzakladateľ strany MLADÁ BRATISLAVA (MLADÁ PETRŽALKA)

 

Všetky zmluvy OLO podpisuje predseda predstavenstva s jedným členom predstavenstva. Spravidla s tým, ktorý sa na danej „operácii“ podieľa. No a na zmluve o „výhodnom“ prenájme áut je podpísaný práve Tomáš Mikus (link tu).

Keďže v dozornej rade, čiže orgáne, ktorý má kontrolovať predstavenstvo, sedí mestský poslanec Oliver Kríž, je to zjavný konflikt záujmov. Z pozície podpredsedu dozornej rady „kontroluje“ svojho rodinného príslušníka, spolustraníka a vlastného nominanta v spoločnosti.

A takéto prepojenia sú hlavným dôvodom, prečo elitné zloženie dozornej rady OLO nekontroluje, čo robí politicky nominované a dosadené predstavenstvo. A predstavenstvo spoločnosti si dokonca za takto dobre vykonanú prácu navrhlo odmeny za rok 2017 vo výške 10 000 eur pre každého člena predstavenstva. Členom dozornej rady, za dobre odvedené krytie 3000 eur pre každého člena a Oliverovi Krížovi, za jeho mimoriadne zásluhy podpredsedu dokonca 5000 eur.

Toxickí poslanci

Oliver Kríž patrí medzi skupinu poslancov, ktorí sa zvyknú označovať ako toxickí. To sú takí, vďaka ktorým toto mesto funguje podľa vyššie opísanej schémy. Takíto poslanci majú vždy dosť peňazí na drahú volebnú kampaň ako aj finančne nákladne aktivity počas volebného obdobia. Vynaloženú sumu peňazí nechcú nikdy prezradiť. Myslím si, že by nevedeli dôveryhodne zdokladovať pôvod peňazí ako ani ekonomickú logiku nákladov na kampaň niekoľkonásobne prevyšujúcu oficiálne príjmy zo získanej funkcie. Skúste si napríklad od Olivera Kríža vypýtať všetky faktúry a náklady na jeho volebné kampane, ako aj všetky marketingové činnosti, ktorými dlhodobo a systematicky oblbuje ľudí. Nedostanete nič, lebo to, čo by ste dostali, by sa veľmi ľahko a rýchlo preukázalo ako neúplné a nedôveryhodné. Avšak, vďaka takýmto peniazom, a samozrejme, aj jeho šikovnosti, ho stále volí dosť ľudí.

Záver

Podľa môjho názoru došlo v OLO pri obstarávaní 19 áut k spáchaniu trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majektu ako aj machinácie pri verejnom obstarávaní. Preto podávam v tejto veci trestné oznámenie. Tak isto podávam podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (UVO), lebo podľa môjho názoru bol viacnásobne porušený zákon o obstarávaní.

Všetky fotografie z dokumentácie OLO, ktoré tu uvádzam, boli získané počas poslaneckej kontroly vykonávanej mnou a kolegom poslancom Richardom Mikulcom. Kontrolu sme iniciovali z dôvodu zverejnenej fotografie spoločnej dovolenky generálneho riaditeľa OLO a majiteľa skládky Vassal Eko v Podunajských Biskupiciach (viac informácií v článku tu). Počas tejto kontroly, ktorá ešte nie je uzatvorená, sme preverovali spoluprácu firmy Vassal Eko a OLO. Dôvodom bolo, že v rokoch 2013 až 2015 Vassal Eko nedodával pre OLO žiadne služby a po nástupe nového vedenia (21.11.2015) sa v rokoch 2016 a 2017 stal jedným z najväčších dodávateľov OLO.

Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku, podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Tak isto ho kľudne občas môžete nakopírovať na FB MLADÁ PETRŽALKA alebo FB Olivera Kríža. Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.

STRANA ZELENÝCH s.r.o. v likvidácii

Čo dokáže spojiť ľavicového liberála a konzervatívnu pravičiarku? No predsa láska k peniazom. V nasledujúcom článku si podrobne ukážeme, ako dokážu niektorí komunálni poslanci „vycuciavať“ verejné peniaze a ako sa neštítia zneužívať zelenú značku pre svoje ekonomické záujmy.

So zelenými stranami na Slovensku to vyzerá hrozne. O Strane zelených Slovenska ako Trójskom koňovi SMERu som písal pred dvomi rokmi (článok tu). Dnes si rozoberieme druhú zelenú stranu, ktorá je na tom minimálne rovnako zle.

Zhruba pred rokom vylúčila Európska strana zelených našu Stranu zelených zo svojich štruktúr. Dôvody boli nasledovné:

  • ide o jednočlovekovú stranu Martina Jónu bez akýchkoľvek oficiálnych štruktúr, vnútorných volieb, stretnutí členov alebo straníckych kongresov,
  • stranu nepovažujú za dôveryhodnú a zastávajú názor, že strana neexistuje ako politicky zelená strana, a že podľa nich ide iba o zneužívanie zelenej značky,
  • strana medzi voľbami nevykonáva žiadne aktivity a nemá žiadnu zelenú agendu alebo činnosti v oblasti životného prostredia,
  • strana nedodržiava pravidlá Európskej strany zelených o prehľadnom a transparentom financovaní,
  • strana nedodržiava množstvo ďalších kritérií členstva (bližšie informácie nájdete tu).

Originálne dokumenty nájdete tu (ich slovenský preklad skúsim doplniť neskôr). Strana zelených ani Slovenská republika nemá podľa zoznamu z marca 2017 zastúpenie v štruktúrach Európskej strany zelených (link tu – na strane 22 aktuálny zoznam členov).

Fungovanie a financovanie strany

Strana zelených kedysi fungovala ako štandardná strana so štruktúrami a zelenou agendou. V roku 2005 vymyslela skupina ľudí v okrese Bratislava II, ako stranu až ukradnúť. V krátkom čase tu pribudlo 600 nových členov vďaka čomu si táto skupina ľudí nominovala na zjazd strany prakticky polovicu všetkých delegátov a tak ovládla celú stranu (bližšie tu alebo tiež tu).

Následne Strana zelených postupne pod vedením Pavla Petríka, Martina Jónu a Petra Pilinského (starosta MČ Bratislava–Rača) rozpredala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a dlží Martinovi Jónovi 428 000 eur a jeho firmám Timonity s.r.o. a PELITAS s.r.o. ďalších 128 000 eur. To postupne spôsobilo “redukciu” členov strany zo 712 v roku 2011 na aktuálne desať členov (výročné správy z Ministerstva vnútra SR z rokov 2016 a 2015, 2011, 2010, 2009).

Zaujímavosťou je rok 2011, kedy sa 712 “riadne platiacich členov” strany vyskladalo na neuveriteľných 328 eur členského, čiže priemerne menej ako 0,5 eur na člena. V roku 2007 audítor ešte upozorňoval, že tento ekonomický “Titanic” má krátkodobé dlžoby (záväzky) o 64 000 eur vyššie ako krátkodobý majetok a celkové dlžoby (záväzky) o 24 000 eur vyššie ako celkový majetok (výročná správa 2007). Teraz pri zápornej hodnote (imaní) strany -452 000 eur to už nikoho neprekvapuje a na túto skutčonosť už radšej neupozorňujú ani audítori.

Zaujímavosti z výročných a audítorských správ by boli na samostatný článok. O ekonomických problémoch a stave likvidácie strany svedčí aj neexistencia webovej stránky stranazelenych.sk a jej aktuálne presmerovanie na konkurenčnú stránku stranazelenychslovenska.sk.

Martin Jóna a Strana zelených

Martin Jóna je podľa môjho názoru buď úplný ekonomický diletant alebo tunelár. Vystupuje ako bohatý človek. Ktorá fyzická osoba by požičala strane v ktorej je “iba” ústredným tajomníkom postupne sumu prevyšujúcu 428 000 eur. Firmy v jeho vlastníctve, ktoré začiatkom tohto roka previedol na Jána Kabinu, tiež dlhodobo “tolerovali” Strane zelených neuhradené faktúry spolu vo výške 128 000 eur (viď výročné správy). Podľa vyjadrení admina Strany zelených na facebooku Martin Jóna ovláda túto stranu cez jej dlh.

Keď v tomto roku ohlasoval kandidatúru na župana Daniel Krajcer, tak jeho kampaň mala byť, na rozdiel od iných, financovaná transparentne. Platená mala byť zo súkromných peňazí Juraja Miškova (SKOK), Lászla Sólymosa (Most-Híd) a Martina Jónu (Strana zelených). Tu je video z tlačovky a tu sa o tom píše na sme.sk tu na pravda.sk, tu na webnoviny.sk, tu na zoznam.sk, … .

Neskôr nejaký anonym napísal do viacerých redakcií upozornenie, že ako môže Martin Jóna platiť kampaň Krajcerovi, keď dlhuje štátu na daniach a odvodoch. Transparentné financovanie kampane bolo jednou z hlavných predvolebných tém a je preto zvláštne, že si redakcie túto informáciu nevšimli. Jediný, kto o tom napísal bol Plus JEDEN DEŇ tu (keby to zmazali alebo zmenili, tak tu je prinstscreen a tu celý článok). Avšak aj oni zverejnili túto správu so zlým dátumom 1.8.2017. Nechcem konšpirovať, či to bol zámer alebo náhoda, ale už som sa stretol s tým, že takto sa zvykne zverejňovať niečo, čo nechcete, aby ľudia videli. Touto chybou sa z októbrovej horúcej bulvárnej novinky stala správa stará 3 mesiace. To malo za následok, že sa to nikomu nezobrazilo, a preto má tento článok na facebooku 0 zdieľaní, 0 lajkov aj 0 komentárov. Autorovi článku, ktorý je za svoju prácu platený a tiež sa nejakou náhodou jeho meno zabudlo pod článkom uviesť, vôbec neprekážalo, že na jeho článok nie sú absolútne žiadne reakcie a podľa štatistík si takúto novinku nikto nevšimol 🙂 .

Na žiadosť Daniela Krajcera uvádzam, že nakoniec Martin Jóna na jeho kampaň neprispel ani jedno jediné euro (tu je link na transparentný účet). Táto informácia je uvedená aj v „stratenom“ článku pre Plus JEDEN DEŇ. Kto si ale neprečíta tento článok alebo nepozrie pohyby na transparentnom účte, môže si urobiť mylný záver, že mu na volebnú kampaň prispieval.

Stranu zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského môžeme definovať ako predajnú značku bez akýchkoľvek zelených princípov. Svedčí o tom aj správa Európskych zelených tu. Preskakovali a spájali sa v rôznych koalíciách podľa toho, kde bola lepšia ponuka. Napríklad v roku 2006 boli koaličným partnerom strán SMER, HZDS, SNS a Slobodného fóra. V roku 2013 podporovali župana Freša v koalícii SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SaS, SMK a OKS. Teraz naposledy boli v koalícii SMER, Most-Híd, SDKÚ-DS a SKOK.

2006

2013

2017

Spolubývajúca Zuzana Rattajová

Je verejným tajomstvom, že ľavicový liberál Martin Jóna a pravicová konzervatívka (členka strany KDH) Zuzana Rattajová spolu dlhodobo žijú. Srdcu človek neprikáže, takže si musia vzájomne tolerovať nezlučiteľné politicko-ideologické názory. Pre konzervatívnych členov KDH je problémom, ak slobodná žena žije so ženatým (resp. možno už rozvedeným) mužom pod jednou strechou. Iným prekáža, že slečna Rattajová za Stranu zelených komunikuje a zúčastňuje sa na oficiálnych rokovaniach tejto politickej strany (viď protokol o vylúčení Strany zelených ako aj o návšteve na Slovensku). Ja osobne vidím najväčší problém v tom, že nemá problém akceptovať a pomáhať svojmu priateľovi, Martinovi Jónovi, k veľmi podivnému fungovaniu Strany zelených. Otázka znie, ako sa zachová, keď si bude musieť vybrať, ako volený zástupca, medzi ekonomickým profitom ich „spoločnej domácnosti“ a záujmami obyvateľov, ktorých vo verejnej funkcii zastupuje. Uveďme si niekoľko praktických príkladov.

Zuzane Rattajovej sa cez jej občianske združenie Art Design Project o.z. darí tam, kde sedí Martin Jóna. Od decembra 2013, odkedy je Martin Jóna ako jediný neposlanec členom dotačnej komisie na bratislavskej župe, získala najväčšie dotácie zo všetkých subjektov. Postupne v jednotlivých rokoch dostala 26 000 eur priamo pre svoje združenie a ďalších 52 197 eur v spoločnom projekte s iným subjektom.

Súpis jednotlivých dotácií pre Art Design Project:

V roku 2014

1 500 eur tu (čerpanie podľa záverečného účtu 2014)

V roku 2015 

52 197 eur tu (spolu so školským športovým klubom) (celé uznesenie tu)

2 000 eur (čerpanie podľa záverečného účtu 2015)

V roku 2016

5 000 eur tu (čerpanie podľa záverečného účtu 2016)

2 500 eur tu

V roku 2017

15 000 eur tu

V Petržalke Martin Jóna podľa oficiálnej zápisnice (tu) presadzoval navýšenie dotácie pre svoju priateľku, namiesto toho, aby v zmysle článku III. etického kódexu voleného zástupcu (tu) nahlásil osobný konflikt záujmov a nehlasoval. Rovnako Mestská časť Petržalka uzavrela s Art Design Project zmluvu bez súťaže na 7 000 eur (tu) na Marhuľové slávnosti, ktoré organizoval Martin Jóna (link tu).

Takto nejako si predstavujem spojenie príjemného s užitočným. Problém ale bude v tom, že je to ďaleko viac užitočné pre ich osobné záujmy a ich spoločný rozpočet, ako pre záujmy obyvateľov, ktorých zastupujú ako volení zástupcovia.

Prepisovanie zadlžených firiem

Ešte jedno majú Rattajová a Jóna spoločné. Je to prepisovanie firiem na rovnakú osobu menom Ján Kabina. Kým Rattajová prepisovala na Kabinu svoju časť podielu vo firme Josef Konrad Gallery s.r.o. (link tu) ešte v čase, kedy oficiálne nemala dlhy voči štátu

tak Martin Jóna na Kabinu prevádzal firmu začiatkom roku 2017 (link tu), v čase keď jeho firma Timonity s.r.o. dlžila na daniach a odvodoch štátu viac ako 65 000 eur.

Zadlžovanie a súdenie akosi prenasleduje Zuzanu Rattajovú aj v jej novom, na dotácie veľmi úspešnom, občianskom združení. Možno to bude tým, že aj keď dostala najväčšiu sumu na dotáciách zo všetkých subjektov, tak je to stále málo na platenie iným subjektom.

Môžem sa iba domnievať, prečo Martin Jóna predáva svoju firmu Timonity s.r.o., ktorá má nedoplatok na daniach a odvodoch vyše 65 000 eur. Keďže v zbierke listín nie je súvaha ani výkaz ziskov a strát od roku 2010(!!!), neviem povedať, aký majetok firma oficiálne má. Ale ak v nej hospodáril rovnako ako v Strane zelených, ktorá k 31.12.2016 má vlastné imanie -452 000 eur, tak si myslím, že to bude kvôli snahe vyhnúť sa plateniu.

Zelení v Moste

V posledných voľbách kandidovali Zelení na kandidátke Most-Híd (píše sa o tom aj v správe Európskych zelených tu).

Išlo o štyroch kandidátov na obrázku Jakub Kuruc, Rastislav Žitný, Ján Buocik a Martin Jóna. Paradoxne jediný, kto z nich naozaj niečo robí v zelenej oblasti je Jakub Kuruc. Je to mladý a naivný chalan, ktorému sa už podarilo viackrát v komunálno-politickej oblasti popáliť. Toto je jeden z príkladov, kedy obyčajný človek skončí v partii s ostrieľanými vlkmi, kde je iba za ovcu.

O Martinovi Jónovi som popísal v tomto článku dosť, takže sa budem venovať zvyšným dvom menám. U Jónu iba upozorním na to, že pravdepodobne ako nominant strany Most-Híd sedí v dozornej rade Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorej akcionárom je Ministerstvo financií (link tu). Za zelené minimum vo voľbách pre Most-Híd sa treba nejako odvďačiť.

Ján Buocik je bývalý člen SDKÚ-DS a kandidát za túto stranu v roku 2014 na starostu Ružinova. V meste pôsobí ako člen klubu strany Most-Híd. Písal som o ňom a Martinovi Jónovi pred voľbami (link tu). Vo voľbách skončil na peknom treťom mieste a to aj napriek tomu, že do volieb nedal ani jedno jediné euro. Teda ak verím údajom na jeho transparentnom účte.

Ďalší na zozname je Rastislav Žitný. Tento multifunkcionár je súčasne vicestarosta v Rači u Petra Pilinského (Strana zelených), popritom stíha robiť člena predstavenstva v Bratislavskej teplárenskej a.s. (BAT), je predseda dozornej rady Dopravného podniku Bratislava a.s. (DPB) ako aj predseda dozornej rady Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. A ešte stíha sedieť aj na mieste člena dozornej rady Národného tenisového centra a.s. (NTC) (tu výpis z orsr.sk).

Popritom je mestským poslancom, predsedom poslaneckého klubu Most-Híd, predsedom komisie pre školstvo, vzdelávanie a šport a samozrejme, sedí v dotačnej komisii, kade tečú peniaze ľuďom ako Zuzana Rattajová. Toto všetko nerobí z lásky k vlasti, voličom ani strane Most-Híd. V sumáre za tieto funkcie, kde prakticky nemá žiadnu zodpovednosť, dostane odhadom mesačne sumu prevyšujúcu 6 000 eur. Ešte je o ňom známe, že ak vám dal slovo, tak ho určite nedodrží. Zahlasuje vždy tak, ako mu prikáže ten, kto ho dostal do týchto funkcií a kto ho de facto drží – veď viete za čo.

Strana zelených Slovenska

Ak by ste náhodou na základe tohto článku plánovali skĺznuť k preferencii druhej zelenej strany, prosím prečítajte si ešte raz môj starší článok o Trójskom koňovi SMERu tu. Podľa personálneho obsadenia tejto strany som si 100% istý, že aj v ich prípade ide rovnako iba o zneužívanie zelenej značky. Klamal by som, keby som tvrdil, že sa možno medzi nimi nenájde pár naozaj zelených. Ale vedenie strany a uvedené mená v článku sú presne dôkazom, že nie sú na popredných miestach a nijako neriadia túto stranu. Veď iba vďaka zelenej značke, napriek svojmu hroznému personálnemu obsadeniu vo voľbách, získali viac hlasov ako strany SDKÚ-DS či ŠANCA alebo porovnateľne ako strana SKOK alebo TIP. Všetky uvedené strany dali na volebnú kampaň a zviditeľnenie svojej značky niekoľko stotisícové sumy peňazí. Niekedy správny názov strany je lepší ako drahá kampaň.

Banánová republika

Samozrejme, všetko, čo je vyššie popísané, sú holé fakty. Je absurdné, keď si Strana zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského ako štatutárov, neplní svoje zákonné povinnosti a v rokoch 2012, 2013, 2014 neodovzdá výročnú správu politickej strany a za rok 2015 ju odovzdá ako súčasť tej v roku 2016.

Podobný problém má Martin Jóna aj pri svojich firmách, kde nemá problém s neodovzdávaním oficiálnych účtovných výkazov a posledné sú z roku 2010. Opäť sa môžem iba domnievať, aký má dôvod neodovzdávať oficiálne dokumenty (súvahu a výkaz ziskov a strát). Pravdepodobne vie, že preňho pravidlá neplatia a vždy sa to nejako vybaví.

Aj vďaka Martinovi Jónovi a jeho Strane zelených vyzeráme ako banánová republika. To iba utvrdzuje ľudí v zahraničí, že v našej krajine nie je niečo v poriadku, a dáva odpoveď prečo sa Slovensko v rebríčkoch korupcie pohybuje na najhorších miestach v rámci Európy. Podobne na oko u nás zvyknú fungovať aj niektoré projekty informatizácie, školy, zdravotné zariadenia, kultúrne a športové spolky a podobne. Netreba sa preto čudovať, že v tejto krajine stále nie je dôležité čo viete a čo robíte, ale iba to, koho poznáte.

Mladá Bratislava (predtým Mladá Petržalka)

Samozrejme, Strana zelených nie je prvá ani posledná s takouto filozofiou na Slovensku. Slušní ľudia pohybujúci sa v komunále viacero z uvedených informácií vedia, alebo minimálne tušia. Málokto je ale ochotný písať o tom verejne pod svojim menom a ísť s takýmito ľuďmi do otvorenej konfrontácie. Spôsobuje to totiž koncentráciu nenávisti voči vašej osobe. Písal som o tom aj v minulosti, píšem o tom aj dnes.

Vďaka mojej otvorenosti riskujem, že v mestskom alebo petržalskom zastupiteľstve neprejdú žiadne moje návrhy, lebo tí, ktorých sa to týka, majú všade svojich ľudí a navzájom chránia svoje záujmy. Jediné čo ich ohrozuje je to, že sa ľudia dozvedia pravdu. O Martinovi Jónovi som písal ešte v roku 2014 (link tu). Takisto som už dávno opisoval, ako si niektorí robia z komunálnej politiky trafiky (link tu). Už vtedy som upozorňoval na Martina Jónu ako aj na ďalší podobný projekt Mladá Petržalka (v súčasnosti vystupujúci pod názvom Mladá Bratislava) pod vedením Olivera Kríža.

Oliver Kríž aj Martin Jóna sú v Petržalke v spoločnom poslaneckom klube a veľmi dobre si rozumejú. Oliver Kríž pod značkou Mladá Bratislava, pred tým Mladá Petržalka, kandiduje a kampaňuje od roku 2010 a podľa hrubých odhadov ho to muselo za 8 rokov stáť viac ako 250 000 eur. Je alergický na slovo transparentnosť a nikde sa nedozviete, koľko ho stojí kampaň a kto mu ju platí. Na rozdiel od Strany zelených ale nie je v žiadnych európskych štruktúrach, preto naňho nikto netlačí, aby ako politická strana mal prehľadné a transparentné financovanie. Mladá Bratislava funguje ako politická personálna agentúra. Oliver Kríž pri “transparentnom výbere v meste” presadil do predstavenstva OLO svojho bratranca Tomáša Mikusa a on sám je v tej istej spoločnosti ako člen dozornej rady. V Petržalke si nominoval svojho človeka na post konateľa Bytového podniku Petržalka, s ktorým sú veľké problémy a vybavil miesto v Petržalskej VPS-ke pre svojho člena/sympatizanta Mareka Kovačiča.

Podľa výročnej správy má strana 5 členov, z toho dvaja sú bratia a jeden je ich bratranec. Takéto množstvo dôkazov ako na Martina Jónu a Stranu zelených sa preto na Olivera Kríža a jeho Mladú Bratislavu pravdepodobne nepodarí zozbierať, ale filozofia fungovania v jeho príprade a v prípade Strany zelených je identická. A to, samozrejme, nie sú jediní v Petržalke, tobôž na Slovensku.

Článok na objednávku

Posledný víkend pred odovzdaním kandidačných listín do župných volieb som stretol Martina Jónu a Jana Buocika zbierať spolu podpisy. Písal som o tom tu v tomto článku. Okrem už spomínanej podivnej spolupráce, keďže obaja oficiálne kandidovali proti sebe, ma Martin Jóna požiadal, aby som o ňom napísal celý článok. Zmyslom jeho požiadavky bol marketingový slogan, že aj zlá reklama je reklama. Povedal som mu, že nie je pre mňa dostatočne zaujímavý na to, aby som mu venoval celý článok. Po voľbách, kedy sa Martin Jóna na rozdiel od svojej priateľky Zuzany Rattajovej nedostal do župy, mi na Petržalskom zastupiteľstve povedal, že je škoda, že som o ňom ten článok nenapísal, lebo už mohol byť poslancom.

Súhlasím, že je to škoda, že som jeho “úprimnej” žiadosti nevenoval viac pozornosti. Keby som bol našiel tieto informácie pred župnými voľbami, nebola by sa Zuzana Rattajová stala župnou poslankyňou a aj Michal Vlček by bol pravdepodobne predbehol Petra Pilinského, keďže bol medzi nimi rozdiel iba 120 hlasov. Na nezvolenie Jana Buocika by to v Ružinove pravdepodobne nestačilo, ale určite by mal horší výsledok, keďže teraz skončil tretí. Aspoň od pána Jónu nebude počuť sťažnosti na tento článok, keďže plním iba jeho výslovné želanie.

Ak má záujem, tak za zmenu môjho postoja sa môže poďakovať kolegyni z Petržalského zastupiteľstva Mirke Makovníkovej Mosnej. Tá, ako členka už spomenutej dotačnej komisie v Petržalke, niekoľko mesiacov poctivo zbierala informácie o Zuzane Rattajovej, keďže z dotačnej komisie si odniesla veľmi zlý zážitok. Mala veľa zaujímavých materiálov a na základe našich dobrých vzťahov ma poprosila, či by som jej s tým nepomohol. K určitým informáciám sa nevedela dostať a poprosila ma či nemám nejaký nápad alebo radu. Opäť raz sa mi potvrdilo, že robiť veci principiálne a pomáhať slušným ľuďom sa vyplatí. Pri snahe pomôcť jej vo výbornej práci som sa postupne dostal k väčšine tu zhrnutých faktov. Takže, Mirka, ak by sa ti náhodou Martin Jóna zabudol poďakovať, tak ja ti veľmi pekne ďakujem za super tému. Mne umožnila na vzorovom príklade vysvetliť fungovanie a motivácie niektorých komunálnych poslancov a tebe určite pomôže v tvojej záslužnej činnosti odhaľovania platenia fiktívnych alebo neoveriteľných služieb z verejných zdrojov.

Skutoční zelení

Som si vedomý, že po týchto dvoch článkoch o slovenských zelených stranách, si veľa ľudí povie, že už zelenej agende neverí, lebo sa na Slovensku iba zneužíva. Áno, je to pravda, že obe “zelené” politické strany na Slovensku to tak robia. Na druhej strane ale existuje naozaj veľa skutočne zelene rozmýšľajúcich ľudí, ktorých sa určite oplatí podporiť.

Sú to napríklad:

Mikuláš Huba – jeden z najznámejších skutočných ochranárov životného prostredia

Erik Baláž – aktuálne ocenený ako Biela vrana

Katarína Šimončičová – v minulosti tiež ocenená ako Biela vrana

Jaromír Šíbl – SOS Záhorie

Zuzana Hudeková

Martin Vlačiky – OZ za lepšiu Kolibu

Jakub Mrva – Iniciatíva Naše Karpaty

Marek Páva – Iniciatíva Naše Karpaty

Michal Drotován – Zachráňme železnú studničku

Andrej Kovarik – Štátna ochrana prírody (SOP)

Sabina Barboriak – OZ hrad Slavin

a ďalší. Keďže táto agenda nie je moja najsilnejšia stránka, tak na ďalšie mená vám odporúčam sa opýtať týchto. Oni vám určite povedia aj o iných kvalitných ochranároch a skutočne zelene rozmýšľajúcich ľuďoch v politike.

Pikošky na záver

Na záver sa budem venovať niekoľkým pikoškám, na ktoré neostalo miesto v článku a už nechcem tento text extrémne ďalej predlžovať.

1. Zlodej kričí, chyťte zlodeja

Martin Jóna pred parlamentnými voľbami v roku 2016 propagoval môj článok o konkurenčnej strane zelených ako Trójskom koňovi SMERu. Vo svojom príspevku vykresľuje „svojich ľudí“ ako tých s reálnou agendou. V kontexte tohto článku to vyzerá ozaj otrasne, ale politici pre peniaze a politickú moc nemajú problém klamať o čomkoľvek.

 

2. Doba kešu

Kým Bašternák a Kaliňák mali dobu kešu v roku 2012, tak Strana zelených ju mala aj v roku 2014. Rodinný príslušník (pravdepodobne brat alebo bratranec) Martina Jónu, Daniel Jóna (tiež veľmi úspešný nominant v spoločnostiach ovládaných verejným sektorom – výpis z orsr tu), zaplatil v roku 2014 na koncile v Istanbule členský poplatok za tri roky spätne u Európskych zelených v hotovosti. Išlo o sumu 1200 eur (nájdete to tu v dokumente – Timeline – 7 a 9 November). Paradoxne podľa výročnej správy Strany zelených (v roku 2015 sú uvedené údaje aj za dva roky spätne 2014 a 2013), boli oficiálne náklady strany 44 eur. Takisto, podľa toho istého dokumentu, zaplatili členské 400 eur aj v roku 2015, kedy Strana zelených mala za celý rok dokonca nulové náklady. Keďže tieto náklady si Strana zelených neuvádza v žiadnom z rokov v nákladoch, ide pravdepodobne o takzvané igelitkové alebo alobalové peniaze. Inak si neviem vysvetliť, prečo by som zaplatil 1600 eur v hotovosti ako regulérny náklad strany a nikde to oficiálne neuviedol.

3. Výhovorka hodná prváka na základnej škole

Na stretnutí v reštaurácii UFO (nad Mostom SNP) sa vedenie Európskych zelených pýtalo Martina Jónu a Zuzany Rattajovej, prečo na webovej stránke nemajú žiadne náznaky aktivity (link tu). Za odpoveď by sa nemusel hanbiť ani prvák na základnej škole, ktorý vysvetľuje učiteľovi, prečo si nenapísal domácu úlohu. Odpoveď bola, lebo si pripravovali kampaň na voľby. Strana zelených je asi jediná, ktorá sa pripravuje na voľby tak, že o sebe na svojej webovej stránke radšej ani nedáva vedieť  🙂 🙂 🙂 .

 

Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku (ideálne s komentárom „dlhý článok ale oplatí sa prečítať celé“) a podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.