Exodus v Petržalke

Petržalku v najbližších rokoch postihne hromadné vysťahovanie obyvateľov. Do roku 2040 by v nej malo bývať iba 70 642 ľudí, čo je o 32 604 menej ako dnes. Tvrdí to strategický dokument hlavného mesta pod názvom Územný generel dopravy, ktorého hlavnou úlohou bolo analyzovať a navrhnúť riešenia pre všetky druhy dopravy (strany 125-127 z dokumentu tu a celý dokument tu).

Celá Bratislava bude mať podľa tohto odborného dokumentu v roku 2040 dokonca o 50 159 obyvateľov menej, ako tomu bolo začiatkom tohto roku. Dokonca sa títo ľudia odsťahujú mimo spádovej oblasti, lebo aj tá počíta s úbytkom ľudí o 35 107, oproti dnešnému stavu.

Raj pre developerov

Zdajú sa vám tieto čísla nereálne a nezmyselné? Máte pravdu. Veď aj prognostický ústav Slovenskej akadémie vied predpokladá do roku 2035 nárast počtu obyvateľov Bratislavy o viac ako 21 000 (strana 90 tu). Ale ako inak zabezpečiť pri zahusťovaní Bratislavy, aby kapacita dopravy a jej posúdenie bolo vždy dostatočné? Teda aspoň na papieri, lebo každodennú realitu všetci poznáme. Len na okraj treba podotknúť, že tento odborný a strategický dokument, bol zaplatený, ako inak, z fondov Európskej únie.

O tom, ako nesprávny počet obyvateľov Bratislavy spôsobuje nedostatok peňazí v hlavnom meste som písal v minulom článku tu a detaily som rozpísal tu. Rozumiem, že štát pri delení peňazí vychádza z nariadenia, pre ktoré je smerodatný oficiálny počet obyvateľov podľa štatistického úradu. Ale ako môže strategický dokument na nasledujúcich 20 až 30 rokov odignorovať reálne počty obyvateľov? Ako tento nezmysel mohol niekto prevziať a zaplatiť?

Koľko ľudí býva v Bratislave

Bratislava dnes nevie, koľko v nej reálne býva ľudí a nevie ani koľko ich denne prichádza. Podľa analýzy mobilných telefónov v hlavnom meste „prespáva“ 666 tisíc ľudí a ďalších 130 tisíc sem denne prichádza (článok tu). Vzhľadom k prebiehajúcej ako aj plánovanej výstavbe skôr treba očakávať iný stav. V roku 2040 sa bude v Bratislave denne nachádzať okolo jedného milióna ľudí, z toho približne 200 tisíc v Petržalke.

To výrazne negatívnym spôsobom ovplyvní statickú aj dynamickú dopravu v hlavnom meste. Ak sa plánovanie, odborné riešenia a vydávania povolení opierajú v Bratislave o takéto nezmysly, je len otázka času, kedy na to všetci obyvatelia mesta doplatíme.

Nosný dopravný systém vs. električka

Uprednostňovanie hromadnej dopravy pred individuálnou (auto) je cesta, ako znížiť hustotu premávky. Všetky plánované riešenia v histórii mali mať kapacitu vyše 10 000 osôb za hodinu, čo malo výrazne skvalitniť hromadnú dopravu pre najväčšiu mestskú časť. Dnes sa už nehovorí o nosnom systéme, ale iba o električke s kapacitou okolo 3 000 cestujúcich za hodinu. Dopravné modely mesta dnes počítali s nízkou naplnenosťou električky. Ako nesprávne podkladové údaje v praxi odhalí realita plných vozňov v rannej špičke si môže každý overiť sám.

Dnes má električka v Petržalke iba dve zástavky. Predstavte si, že by bola dokončená celá trasa až na koniec. Pri takto zjavne podhodnotených počtoch obyvateľov, budú električkové vozne tak plné, že na posledných zástavkach sa do nich nebude dať prakticky dostať. Zvýšiť kapacitu skrátením intervalu bude nemožné, pretože trasa sa projektuje bez mimoúrovňových križovatiek, ako „mestotvorný prvok“. Ako také „kvalitné“ dopravné riešenie vyzerá, keď sa z nosného systému stáva električka ako mestotvorný prvok si môže každý výskušať už dnes na zástavke Farského.

Individuálna automobilová doprava (IDS)

O problémoch s parkovaním ako aj o väčšinu dňa upchatých mostoch a dialničnom obchvate je škoda hovoriť. Trend, aby ľudia z áut prestúpili na hromadnú dopravu je rozumný. Treba si však uvedomiť, že nejeden z „expertov“, ktorý chce zdaniť Bratislavčanom auto ako luxus, vôbec nerieši nedostatočné budovanie kapacít hromadnej dopravy. Nerieši nezmyselné podkladové údaje, na základe ktorých sa súčasná situácia stále zhoršuje a navrhované alebo realizované riešenia sú odtrhnuté od reality.

Preto je potrebné zaviesť rezidenčnú parkovaciu politiku, aby večer doma zaparkovali hlavne ľudia s trvalým pobytom v danej oblasti. Takisto v prípade celomestskej parkovacej politiky je potrebné, aby bola zavedená najskôr pre mimobratislavských (viac tu). Bezplatné parkovanie iba pre registrované autá Bratislavčanov by pomohlo získať dôležité údaje. Na ich základe by mesto vedelo odborne nastaviť celý systém.

Záver

Takmer nikto nedokáže žiť v Bratislave väčšinu roka bez toho, aby používal auto alebo mestskú hromadnú dopravu. Cieľom parkovacej politiky ako aj cenotvorby lístkov v hromadnej doprave by malo byť motivovanie ľudí k prehláseniu trvalého pobytu (viac tu). To by zabezpečilo viac peňazí pre hlavné mesto. Zavedenie pravidiel by okrem peňazí pomohlo získať údaje o reálnom počte osôb žijúcich v Bratislave.

Mesto by mali riadiť ľudia, ktorí problémom naozaj rozumejú. Neznalosť reality a ignorácia faktov bude iba naďalej zhoršovať život v našom hlavnom meste ako aj v jeho najväčšej mestskej časti, Petržalke.

Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku a podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.

Plán Bratislava (5. časť)

Podľa môjho názoru, sa tím profesionálov, ktorí napísal fundované návody na riešenie problémov Bratislavy pomýlil pri výpočte jedného z najdôležitejších príjmov mesta (podielové dane) o viac ako 50% na jedného občana.

Údaje o tom, koľko by mestu priniesol zvýšený počet obyvateľov, sa v knihe nachádza na strane 130 a  v jej rozšírenej, elektornickej časti na strane 8 tu. V ňom sa uvádza:

“Iba necelých 42 % z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, každý ďalší občan by tak mestu priniesol okolo 125 eur (a mestským častiam dokopy ďalších 59 eur).”

V minulej časti (v piatok tu) som napísal, že toto tvrdenie (výpočet) sa mi nepozdáva. Keďže nie je uvedený vzorec alebo výpočet ako k nemu odborníci z Plánu Bratislava prišli, tak som oň verejne požiadal. Tu som dostal odpoveď, ale výpočet v nej, bohužiaľ, stále nie je.

Samozrejme, na rozdiel od iných údajov v knihe, vzorec na počítanie podielových daní je verejne prístupný. Už pred napísaním minulého článku moje výpočty ukazovali o viac ako 50% vyššie čísla, než sú tie uvedené v knihe.

Ak teda vychádzame z údajov z roku 2017, z ktorých predpokladám vychádzali aj autori, tak v texte má byť podľa mňa namiesto:

„Iba necelých 42% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, každý ďalší občan by tak mestu priniesol okolo 125 eur (a mestským častiam dokopy ďalších 59 eur).”

napísané:

„Vyše 65% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, nasledujúci občan by tak mestu priniesol okolo 200 eur (a mestským častiam dokopy ďalších približne 100 eur).”

Viem, teraz to na prvý pohľad pre nezainteresovaných vyzerá, že sa tu hrám o nejaké „hlúpe“ číslo.

PROBLÉM JE, ŽE TOTO „HLÚPE“ ČÍSLO OVPLYVŇUJE KAŽDÝ ROK DESIATKY MILIÓNOV EUR V ROZPOČTE HLAVNÉHO MESTA A JEHO MESTSKÝCH ČASTÍ.

Podľa údajov z mobilných telefónov (článok na SME tu alebo aktuality.sk tu) z mája 2017, v Bratislave žije, resp. každý deň prespáva 666-tisíc obyvateľov SR. V tom istom mesiaci podľa štatistického úradu žilo v Bratislave 427 000 obyvateľov. Rozdiel teda predstavuje 239 000 obyvateľov. K týmto treba pripočítať ďalších približne 130 000 ľudí, ktorí sem podľa pohybu mobilov každý pracovný deň cestujú za prácou (viac ako 50% z nich), do škôl, na úrady, či za zábavou. Podľa môjho názoru je analýza pohybu mobilov zatiaľ najpresnejší spôsob, akým niekto vypočítal počet obyvateľov, ktorým Bratislava každodenne poskytuje služby (MHD, parkovanie, osvetlenie, čistota a poriadok, odhrnutné a posypané cesty v zime, …). Spolu by sa malo jednať o približne 369-tisíc obyvateľov (239-tisíc + 130-tisíc).

Koľko by priniesol ďalší občan sa dá vypočítať pomerne ľahko. Koľko by ich prinieslo 10 000, 130 000 či 369 000 sa presne vypočítať nedá. Dôvodom je to, že takáto veľká zmena pohne vzorcom a presné číslo záleží od toho na úkor ktorých miest a obcí by tento prírastok bol. Dá sa však konštatovať, že v roku 2017 by sa za každých ďalších 100 000 obyvateľov Bratislavy, zvýšil príjem mesta o približne 18 500 000 eur (tzn. cca 185 eur na osobu) a približne 8 700 000 eur mestským častiam spolu (tzn. cca 87 eur na osobu). To znamená, že za 130 000 dochádzajúcich obyvateľov podľa mojích výpočtov chýba mestu približne 24 000 000 eur a nie 16 000 000 eur ako uvádza Plán Bratislava na strane 130 v knihe a na strane 7 v elektornickej časti.

V prípade, že by si všetkých 369-tisíc obyvateľov, ktorí tu bývajú a nemajú trvalí pobyt (239-tisíc), a ktorí sem každodenne prichádzajú (130-tisíc) prehlásilo trvalý pobyt, hlavné mesto by v roku 2017 dostalo naviac cca 68 000 000 eur a mestské časti spolu ďalších cca 32 000 000 eur. Spolu by tak do rozpočtu Bratislavy prišlo približne 100 000 000 eur. Toto číslo je úmyselne zaokrúhlené, napriek tomu by malo sedieť s presnosťou na približne 98%.

Všetky navrhované opatrenia v Pláne Bratislava kapitole financie spolu, ktoré môže mesto ovplyvniť, predstavujú ledva polovicu z tejto sumy pre rozpočet hlavného mesta (pod hlavným mestom myslím rozpočet magistrátu, bez rozpočtov mestských častí). A to sú niektoré opatrenia absolútne nerálne (viď napríklad navýšenie príjmov mesta cez spaľovanie odpadu okolitým obciam) alebo v navrhovanej forme nepresaditeľné (navýšenie dane z nehnuteľnosti o 100%).

Teraz sa ale vrátim k druhej, nemenej dôležitej veci. Ak ste kolektív autorov (profesionálov, odborníkov) a predkladáte fundovaný návod (takto je kniha prezentovaná), nemali by ste urobiť veľa zásadných chýb. Ale určite by ste mali vedieť ako vyzerá správny vypočet podielových daní, ktoré sú hlavným a najvyšším príjmom mesta a ktoré veličiny majú najvýraznejší vplyv na ich výšku. Ja som napísal, aký má byť podľa mňa správny výsledok, i keď tiež iba zaokrúhlený. Buď som to zle vypočítal ja (dúfam že nie), alebo ste to zle vypočítali vy (dúfam že áno). K vyriešeniu rébusu, kto z nás zle počíta podielové dane sú potrebné vaše výpočty. Ja si teda aspoň v otázkach skúsim tipnúť, ako ste to počítali.

Odborníkom z Plánu Bratislava by som rád položil nasledujúce otázky:

1. Ako ste vypočítali, že necelých 42% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov? Je to vypočítané ako 23% podľa počtu obyvateľov (znížené o 57% kvôli nadmorskej výške, čiže 9,89%) + 32% podľa počtu obyvateľov prepočítaného koeficientom čo spolu predstavuje 41,89% (9,89% + 32%)?

2. Ako ste vypočítali, že za všetkých dochádzajúcich pracujúcich a študentov tak mestu chýba 16 mil. eur (13% z dnešných príjmov z podielových daní)? Bolo to vypočítané ako 125 eur (za každého ďalšieho občana) x 130 000 (denne dochádzajúcich) = 16 250 000 eur?

3. Viete uviesť vaše kompletné výpočty k vyššie uvedeným číslam a faktom? To čo ste zverejnili včera bohužiaľ žiadne výpočty neobsahuje.

4. Vzhľadom k uvedeným číslam, nepovažujete problém neprihlásených obyvateľov ako jeden z najkľúčovejších dôvodov nedostatku financií Bratislavy?

Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovedí na moje otázky budem môcť odborne podiskutovať na tému, koľko každý ďalší občan prinesie mestu na podielových daniach a ako to riešiť.

Táto séria článkov je reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.

Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.