Exodus v Petržalke

Petržalku v najbližších rokoch postihne hromadné vysťahovanie obyvateľov. Do roku 2040 by v nej malo bývať iba 70 642 ľudí, čo je o 32 604 menej ako dnes. Tvrdí to strategický dokument hlavného mesta pod názvom Územný generel dopravy, ktorého hlavnou úlohou bolo analyzovať a navrhnúť riešenia pre všetky druhy dopravy (strany 125-127 z dokumentu tu a celý dokument tu).

Celá Bratislava bude mať podľa tohto odborného dokumentu v roku 2040 dokonca o 50 159 obyvateľov menej, ako tomu bolo začiatkom tohto roku. Dokonca sa títo ľudia odsťahujú mimo spádovej oblasti, lebo aj tá počíta s úbytkom ľudí o 35 107, oproti dnešnému stavu.

Raj pre developerov

Zdajú sa vám tieto čísla nereálne a nezmyselné? Máte pravdu. Veď aj prognostický ústav Slovenskej akadémie vied predpokladá do roku 2035 nárast počtu obyvateľov Bratislavy o viac ako 21 000 (strana 90 tu). Ale ako inak zabezpečiť pri zahusťovaní Bratislavy, aby kapacita dopravy a jej posúdenie bolo vždy dostatočné? Teda aspoň na papieri, lebo každodennú realitu všetci poznáme. Len na okraj treba podotknúť, že tento odborný a strategický dokument, bol zaplatený, ako inak, z fondov Európskej únie.

O tom, ako nesprávny počet obyvateľov Bratislavy spôsobuje nedostatok peňazí v hlavnom meste som písal v minulom článku tu a detaily som rozpísal tu. Rozumiem, že štát pri delení peňazí vychádza z nariadenia, pre ktoré je smerodatný oficiálny počet obyvateľov podľa štatistického úradu. Ale ako môže strategický dokument na nasledujúcich 20 až 30 rokov odignorovať reálne počty obyvateľov? Ako tento nezmysel mohol niekto prevziať a zaplatiť?

Koľko ľudí býva v Bratislave

Bratislava dnes nevie, koľko v nej reálne býva ľudí a nevie ani koľko ich denne prichádza. Podľa analýzy mobilných telefónov v hlavnom meste „prespáva“ 666 tisíc ľudí a ďalších 130 tisíc sem denne prichádza (článok tu). Vzhľadom k prebiehajúcej ako aj plánovanej výstavbe skôr treba očakávať iný stav. V roku 2040 sa bude v Bratislave denne nachádzať okolo jedného milióna ľudí, z toho približne 200 tisíc v Petržalke.

To výrazne negatívnym spôsobom ovplyvní statickú aj dynamickú dopravu v hlavnom meste. Ak sa plánovanie, odborné riešenia a vydávania povolení opierajú v Bratislave o takéto nezmysly, je len otázka času, kedy na to všetci obyvatelia mesta doplatíme.

Nosný dopravný systém vs. električka

Uprednostňovanie hromadnej dopravy pred individuálnou (auto) je cesta, ako znížiť hustotu premávky. Všetky plánované riešenia v histórii mali mať kapacitu vyše 10 000 osôb za hodinu, čo malo výrazne skvalitniť hromadnú dopravu pre najväčšiu mestskú časť. Dnes sa už nehovorí o nosnom systéme, ale iba o električke s kapacitou okolo 3 000 cestujúcich za hodinu. Dopravné modely mesta dnes počítali s nízkou naplnenosťou električky. Ako nesprávne podkladové údaje v praxi odhalí realita plných vozňov v rannej špičke si môže každý overiť sám.

Dnes má električka v Petržalke iba dve zástavky. Predstavte si, že by bola dokončená celá trasa až na koniec. Pri takto zjavne podhodnotených počtoch obyvateľov, budú električkové vozne tak plné, že na posledných zástavkach sa do nich nebude dať prakticky dostať. Zvýšiť kapacitu skrátením intervalu bude nemožné, pretože trasa sa projektuje bez mimoúrovňových križovatiek, ako „mestotvorný prvok“. Ako také „kvalitné“ dopravné riešenie vyzerá, keď sa z nosného systému stáva električka ako mestotvorný prvok si môže každý výskušať už dnes na zástavke Farského.

Individuálna automobilová doprava (IDS)

O problémoch s parkovaním ako aj o väčšinu dňa upchatých mostoch a dialničnom obchvate je škoda hovoriť. Trend, aby ľudia z áut prestúpili na hromadnú dopravu je rozumný. Treba si však uvedomiť, že nejeden z „expertov“, ktorý chce zdaniť Bratislavčanom auto ako luxus, vôbec nerieši nedostatočné budovanie kapacít hromadnej dopravy. Nerieši nezmyselné podkladové údaje, na základe ktorých sa súčasná situácia stále zhoršuje a navrhované alebo realizované riešenia sú odtrhnuté od reality.

Preto je potrebné zaviesť rezidenčnú parkovaciu politiku, aby večer doma zaparkovali hlavne ľudia s trvalým pobytom v danej oblasti. Takisto v prípade celomestskej parkovacej politiky je potrebné, aby bola zavedená najskôr pre mimobratislavských (viac tu). Bezplatné parkovanie iba pre registrované autá Bratislavčanov by pomohlo získať dôležité údaje. Na ich základe by mesto vedelo odborne nastaviť celý systém.

Záver

Takmer nikto nedokáže žiť v Bratislave väčšinu roka bez toho, aby používal auto alebo mestskú hromadnú dopravu. Cieľom parkovacej politiky ako aj cenotvorby lístkov v hromadnej doprave by malo byť motivovanie ľudí k prehláseniu trvalého pobytu (viac tu). To by zabezpečilo viac peňazí pre hlavné mesto. Zavedenie pravidiel by okrem peňazí pomohlo získať údaje o reálnom počte osôb žijúcich v Bratislave.

Mesto by mali riadiť ľudia, ktorí problémom naozaj rozumejú. Neznalosť reality a ignorácia faktov bude iba naďalej zhoršovať život v našom hlavnom meste ako aj v jeho najväčšej mestskej časti, Petržalke.

Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku a podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.