Plán Bratislava (1. časť)
DOKÁŽE BRATISLAVSKÁ SPAĽOVŇA BEŽAŤ VIAC AKO 24 HODÍN DENNE?
Najväčším problémom Bratislavy a jej mestských častí je nedostatok finančných prostriedkov. Vždy ma zaujme, keď niekto príde s nápadom, ako to vyriešiť. Jedno z riešení navrhujú odborníci z knihy Plán Bratislava – zvýšiť príjmy mesta cez navýšenie spaľovania odpadu aj pre okolité obce.
“Ak by v bratislavskej spaľovni pálili odpad aj okolité obce Bratislavského či Trnavského kraja, okrem vyšších príjmov pre mesto by sa zároveň znížila miera skládkovania a environmentálnej záťaže vytvoreného odpadu.”
Nájdete ho na strane 135 alebo v elektronickej forme (na strane 21) tu.
Odborníci možno opomenuli kapacitu bratislavskej spaľovne. Tá činí podľa dostupných informácií 135 000 ton odpadu ročne. Tento údaj sa nachádza na stránke spaľovne tu, v histórii podniku OLO tu, na stránke hlavného mesta tu, alebo v tlačovej správe z roku 2012 tu.
Podľa výročných správ OLO, ktoré sa nachádzajú tu, sa dozvieme, že v spaľovni boli v posledných rokoch zhodnotené nasledujúce množstvá odpadu:
rok 2014 – 131 214 ton odpadu (tzn. 97,20% maximálnej kapacity) – výročná správa (strana 14) tu
rok 2015 – 131 031 ton odpadu (tzn. 97,06% maximálnej kapacity) – výročná správa (strana 20) tu
rok 2016 – 130 466 ton odpadu (tzn. 96,64% maximálnej kapacity) – výročná správa (strana 47) tu
rok 2017 – 136 895 ton odpadu (tzn. 101,40% maximálnej kapacity) – výročná správa (strana 83) tu
Pre úplnosť informácií, v spaľovni OLO dnes nekončí všetok odpad, ktorý vygeneruje hlavné mesto a jeho mestské časti. Dôvodom je, že niektorí dodávatelia magistrátu ako aj niektoré mestské časti uprednostňujú lacnejšie formy likvidácie odpadu (článok z roku 2012 tu). Dôvod je ekonomický. Kým OLO pýta za zneškodnenie (energetické zhodnotenie) odpadu 80 eur za tonu bez DPH, tak skládky (ktoré likvidujú odpad) alebo recyklačné dvory (ktoré podľa zákona zhodnocujú odpad) sa pohybujú niekde na úrovni 35 eur a menej na tonu bez DPH.
Podľa výkazov o odpadoch hlavné mesto a jeho mestské časti vygenerujú ročne väčšie množstvo rôznych druhov odpadov, ako dokáže spaľovňa momentálne spáliť.
Odborníkom z Plánu Bratislava by som preto rád položil otázku:
Ako chcete získať vyššie príjmy pre mesto cez spaľovanie odpadu pre okolité obce Bratislavského a Trnavského kraja, keď súčasná kapacita spaľovne je využitá takmer na 100% a pritom v spaľovni ani nekončí všetok odpad z hlavného mesta?
Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovede budem môcť odborne podiskutovať na tému vyšších príjmov pre mesto vďaka spaľovaniu odpadu pre okolité obce Bratislavského a Trnavského kraja.
Táto séria článkov začína ako reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.
Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.
