Plán Bratislava (5. časť)

Podľa môjho názoru, sa tím profesionálov, ktorí napísal fundované návody na riešenie problémov Bratislavy pomýlil pri výpočte jedného z najdôležitejších príjmov mesta (podielové dane) o viac ako 50% na jedného občana.

Údaje o tom, koľko by mestu priniesol zvýšený počet obyvateľov, sa v knihe nachádza na strane 130 a  v jej rozšírenej, elektornickej časti na strane 8 tu. V ňom sa uvádza:

“Iba necelých 42 % z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, každý ďalší občan by tak mestu priniesol okolo 125 eur (a mestským častiam dokopy ďalších 59 eur).”

V minulej časti (v piatok tu) som napísal, že toto tvrdenie (výpočet) sa mi nepozdáva. Keďže nie je uvedený vzorec alebo výpočet ako k nemu odborníci z Plánu Bratislava prišli, tak som oň verejne požiadal. Tu som dostal odpoveď, ale výpočet v nej, bohužiaľ, stále nie je.

Samozrejme, na rozdiel od iných údajov v knihe, vzorec na počítanie podielových daní je verejne prístupný. Už pred napísaním minulého článku moje výpočty ukazovali o viac ako 50% vyššie čísla, než sú tie uvedené v knihe.

Ak teda vychádzame z údajov z roku 2017, z ktorých predpokladám vychádzali aj autori, tak v texte má byť podľa mňa namiesto:

„Iba necelých 42% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, každý ďalší občan by tak mestu priniesol okolo 125 eur (a mestským častiam dokopy ďalších 59 eur).”

napísané:

„Vyše 65% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov, nasledujúci občan by tak mestu priniesol okolo 200 eur (a mestským častiam dokopy ďalších približne 100 eur).”

Viem, teraz to na prvý pohľad pre nezainteresovaných vyzerá, že sa tu hrám o nejaké „hlúpe“ číslo.

PROBLÉM JE, ŽE TOTO „HLÚPE“ ČÍSLO OVPLYVŇUJE KAŽDÝ ROK DESIATKY MILIÓNOV EUR V ROZPOČTE HLAVNÉHO MESTA A JEHO MESTSKÝCH ČASTÍ.

Podľa údajov z mobilných telefónov (článok na SME tu alebo aktuality.sk tu) z mája 2017, v Bratislave žije, resp. každý deň prespáva 666-tisíc obyvateľov SR. V tom istom mesiaci podľa štatistického úradu žilo v Bratislave 427 000 obyvateľov. Rozdiel teda predstavuje 239 000 obyvateľov. K týmto treba pripočítať ďalších približne 130 000 ľudí, ktorí sem podľa pohybu mobilov každý pracovný deň cestujú za prácou (viac ako 50% z nich), do škôl, na úrady, či za zábavou. Podľa môjho názoru je analýza pohybu mobilov zatiaľ najpresnejší spôsob, akým niekto vypočítal počet obyvateľov, ktorým Bratislava každodenne poskytuje služby (MHD, parkovanie, osvetlenie, čistota a poriadok, odhrnutné a posypané cesty v zime, …). Spolu by sa malo jednať o približne 369-tisíc obyvateľov (239-tisíc + 130-tisíc).

Koľko by priniesol ďalší občan sa dá vypočítať pomerne ľahko. Koľko by ich prinieslo 10 000, 130 000 či 369 000 sa presne vypočítať nedá. Dôvodom je to, že takáto veľká zmena pohne vzorcom a presné číslo záleží od toho na úkor ktorých miest a obcí by tento prírastok bol. Dá sa však konštatovať, že v roku 2017 by sa za každých ďalších 100 000 obyvateľov Bratislavy, zvýšil príjem mesta o približne 18 500 000 eur (tzn. cca 185 eur na osobu) a približne 8 700 000 eur mestským častiam spolu (tzn. cca 87 eur na osobu). To znamená, že za 130 000 dochádzajúcich obyvateľov podľa mojích výpočtov chýba mestu približne 24 000 000 eur a nie 16 000 000 eur ako uvádza Plán Bratislava na strane 130 v knihe a na strane 7 v elektornickej časti.

V prípade, že by si všetkých 369-tisíc obyvateľov, ktorí tu bývajú a nemajú trvalí pobyt (239-tisíc), a ktorí sem každodenne prichádzajú (130-tisíc) prehlásilo trvalý pobyt, hlavné mesto by v roku 2017 dostalo naviac cca 68 000 000 eur a mestské časti spolu ďalších cca 32 000 000 eur. Spolu by tak do rozpočtu Bratislavy prišlo približne 100 000 000 eur. Toto číslo je úmyselne zaokrúhlené, napriek tomu by malo sedieť s presnosťou na približne 98%.

Všetky navrhované opatrenia v Pláne Bratislava kapitole financie spolu, ktoré môže mesto ovplyvniť, predstavujú ledva polovicu z tejto sumy pre rozpočet hlavného mesta (pod hlavným mestom myslím rozpočet magistrátu, bez rozpočtov mestských častí). A to sú niektoré opatrenia absolútne nerálne (viď napríklad navýšenie príjmov mesta cez spaľovanie odpadu okolitým obciam) alebo v navrhovanej forme nepresaditeľné (navýšenie dane z nehnuteľnosti o 100%).

Teraz sa ale vrátim k druhej, nemenej dôležitej veci. Ak ste kolektív autorov (profesionálov, odborníkov) a predkladáte fundovaný návod (takto je kniha prezentovaná), nemali by ste urobiť veľa zásadných chýb. Ale určite by ste mali vedieť ako vyzerá správny vypočet podielových daní, ktoré sú hlavným a najvyšším príjmom mesta a ktoré veličiny majú najvýraznejší vplyv na ich výšku. Ja som napísal, aký má byť podľa mňa správny výsledok, i keď tiež iba zaokrúhlený. Buď som to zle vypočítal ja (dúfam že nie), alebo ste to zle vypočítali vy (dúfam že áno). K vyriešeniu rébusu, kto z nás zle počíta podielové dane sú potrebné vaše výpočty. Ja si teda aspoň v otázkach skúsim tipnúť, ako ste to počítali.

Odborníkom z Plánu Bratislava by som rád položil nasledujúce otázky:

1. Ako ste vypočítali, že necelých 42% z podielových daní je ovplyvnených počtom obyvateľov? Je to vypočítané ako 23% podľa počtu obyvateľov (znížené o 57% kvôli nadmorskej výške, čiže 9,89%) + 32% podľa počtu obyvateľov prepočítaného koeficientom čo spolu predstavuje 41,89% (9,89% + 32%)?

2. Ako ste vypočítali, že za všetkých dochádzajúcich pracujúcich a študentov tak mestu chýba 16 mil. eur (13% z dnešných príjmov z podielových daní)? Bolo to vypočítané ako 125 eur (za každého ďalšieho občana) x 130 000 (denne dochádzajúcich) = 16 250 000 eur?

3. Viete uviesť vaše kompletné výpočty k vyššie uvedeným číslam a faktom? To čo ste zverejnili včera bohužiaľ žiadne výpočty neobsahuje.

4. Vzhľadom k uvedeným číslam, nepovažujete problém neprihlásených obyvateľov ako jeden z najkľúčovejších dôvodov nedostatku financií Bratislavy?

Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovedí na moje otázky budem môcť odborne podiskutovať na tému, koľko každý ďalší občan prinesie mestu na podielových daniach a ako to riešiť.

Táto séria článkov je reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.

Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.