Plán Bratislava (6. časť)

Spraviť chybu je úplne normálne. Mýli sa skôr jednotlivec, ale ani skupina nie je neomylná. Chybu dokonca môže spraviť aj skupina profesionálov, odborníkov v knihe Plán Bratislava, ktorá predkladá fundované návody. A to dokonca aj vtedy, keď na tom pracujú takmer dva roky. Čo by sa ale nemalo stať, ak ste skupina profesionálov a odborníkov a danej problematike naozaj rozumiete, je nasledujúce:

„Nemali by ste mať problém nájsť konkrétnu chybu vo vlastných výpočtoch a tvrdeniach, na ktorú vás niekto upozorní. Ak tákuto svoju chybu neviete nájsť, spochybňuje vás to ako profesionálov a odborníkov na oblasť o ktorej píšete.“

A to je dôvod, prečo som zatiaľ nenapísal, ako má vyzerať správny výpočet podielových daní.

Predstav si, Matúš, situáciu, že som sa rozhodol urobiť dieru do sveta v oblasti stavebnícta. Pod mojím vedením som vytvoril skupinu odborníkov (architektov, statikov, stavbyvedúcich, …) pracujúcich dva roky na knihe, ktorá má priniesť fundované návody a riešenia v tejto oblasti. Po dvoch rokoch tvrdej práce knihu vydám a zrazu tam ty pri prvom čítaní nájdeš chybu v statickom výpočte a to nie si statik a statickými výpočtami sa neživíš. Ok, ako som už napísal, chyba sa môže stať komukoľvek a kdekoľvek. Ak ale moja skupina odborníkov, v tomto prípade statikov, napriek tvojmu upozorneniu nenájdu chybu vo svojom vlastnom výpočte, zamestnal by si takých ľudí vo svojom projekte?

Týmto sa dostávame k môjmu výpočtu. Veľmi rád ho zverejním a tebe, Matúš, ako aj celému tvojmu tímu vysvetlím. Na to, že to máte v knihe vypočítané zle, som ochotný riskovať svoju reputáciu. Stačí, keď tvoj odborný tím pre oblasť financií vsadí tiež tú svoju na správnosť vášho výpočtu, ktorý si mi včera poslal.

Ak aspoň niekto z autorov naozaj rozumie tomu vzorcu, mal by vedieť nájsť chybu a vypočítať to správne. Odo mňa dokonca máte správny výsledok. Koľko času potrebuje tvoj tím, aby preveril svoj vlastný výpočet ohľadom podielových daní, ktorého výsledok uvádza v knihe?

Toto je jedna z možností, kde sa dá naozaj overiť, kto tomu rozumie a kto nie. Ak sa mýlim a váš výpočet je správny, prestanem riešiť ďalšie chyby v knihe a verejne uznám, že tomu nerozumiem a že sa jedná o odbornú knihu.

====================================================

Čo sa týka ostatných tebou uvádzaných vecí, o ktorých píšeš vo svojej odpovedi tu:

  1. mesto robí PR kampaň, lebo súčasný primátor Ivo Nesrovnal nič iné okrem PR robiť nevie. A keďže je to iba PR, tak aj keby uvádzali, že za novo priháseného dostane mesto 10 000 eur, vedia to ospravedlniť tým, že to robia, aby ľudí motivovali. Na druhej strane, oni píšu o meste a ak by mysleli mesto ako celok (tzn. vrátane mestských častí), tak by nimi uvádzaný údaj bol pardoxne pravdivý – pri prvých pár obyvateľoch, vysvetlenie je nižšie.
  2. podľa finančného riaditeľstva bolo v Bratislave za rok 2017 na daniach poukázaných 194 388 014,83 eur na 422 932 obyvateľov. To vychádza 459,62 eur na obyvateľa, čo sa v zmysle štatútu rozdelilo v pomere 68:32 pre mesto a mestské časti. Z toho vyplýva, že mesto dostalo v roku 2017 na jedného obyvateľa 312,54 eur a mestské časti ďalších 147,08 eur.
  3. údaje pre počty obyvateľov, dôchodcov a žiakov pre všetky obce je verejne dostupný, čiže nie je problém nasimulovať skutočný dopad pre ten ktorý rok. Napríklad, po simulácii roku 2017, pri zachovaní ceteris paribus (tzn. ostatných veličín nezmenených) ti môžem prezradiť, že ak by novoprihlásení obyvatelia kopírovali štruktúru obyvateľov Slovenska, tak pri 100 000 obyvateľoch sa bude príjem mesta (vrátane mestských častí) na jedného obyvateľa rovnať cca 277 eur. To znamená, že za všetkých 130-tisíc dochádzajúcich a pracujúcich chýba mestu cca 24 500 000 eur (68% z 277 eur). Včera uvedené číslo bolo o cca 2% nižšie, keďže som to počítal na predpokladaných príjmoch za roku 2017 a nie reálnych.
  4. jeden naviac prihlásený obyvateľ (prvý nasledujúci) by pri zachovaní ceteris paribus priniesol mestu (vrátane mestských častí) niečo vyše 300 eur (teoreticky magistrát môže myslieť toto číslo). Na základe simulácie môžme konštatovať, že pohyb vzorcov by spôsobil, že pri 130 000 obyvateľoch by táto suma klesla na približne 277 eur na jedného obyvateľa (vrátane mestských častí). Pre mesto samotné by to znamenolo extra príjem 188 eur na obyvateľa a už spomínaných 24 500 000 pri 130-tisícoch dochádzajúcich (váš príklad z knihy). Preto, násobiť väčší počet obyvateľov (stačí už samotných 10 000) podľa prvého vypočítaného obyvateľa je nepresné.
  5. Neviem, či ste sa bavili s ľudmi od Market Locator. Z toho čo viem, tak ich metodika výpočtu bola konzervatívna, a preto si uvedené čísla trúfajú obhájiť. Dôvodom je, že dátové SIM karty v tablete, alarme, GPS zariadení auta boli samozrejme odfiltrované. Tak isto filtrovali všetky karty firiem, ktoré majú viac ako 5 SIM kariet, čo sú najčastejší vlastníci dvojsimkových telefónov. Podľa dát s ktorými pracovali tvrdia, že v nich samozrejme bude duplicita, ale počet odfiltrovaných (nezapočítaných) SIM kariet (napríklad zahraničné, firemné na 5 SIM a iné) by mal byť vyšší, ako počet duplicít. Ohľadom detailov odporúčam kontaktovať priamo ich.
  6. To, že problém nepríhlasených obyvateľov nepovažujete za ten najkľúčovejší, lebo sama Bratislava ho dokáže zmeniť iba v obmedzenej miere, je presne to, s čím vôbec nesúhlasím. Prečo si to myslím, chcem vysvetliť práve v jednom z mnou navrhovaných riešení problému financovania Bratislavy a aj preto si teraz vyjasňujem tie vaše. Tam budete mať rovnako priestor hodnotiť (a kľudne aj kritizovať) moju logiku a reálnosť mnou navrhovaných riešení.