Plán Bratislava (8. časť)

Tentokrát by som chcel, po krátkej odmlke, pokračovať v svojej sérii o Pláne Bratislava. Aby som zbytočne netraumatizoval niektorých ľudí, tak spojím viacero rôznych otázok v jednej časti. Následne po odpovediach príde mnou sľubovaná časť, ktorú som pracovne nazval „Plán A“.

Poďme ale pekne po poriadku k otázkam pre Matúša Valla a jeho tím odborníkov z Plánu Bratislava:

V kapitole mobilita (strana 147 v elektronickej forme tu) je uvedené, že parkovacia karta pre rezidentov (Bratislavčanov) bude stáť 299 eur. Za druhé motorové vozidlo, pre rovnakého držiteľa, 599 eur.

1. Kde sa dá, prosím, v knižnej časti Plánu Bratislava dočítať, že plánujete spoplatniť ročnou sumou 299 eur každú bratislavskú domácnosť vlastniacu jedno auto?

2. Kde sa dá v knižnej forme dočítať, že domácnosť s dvomi autami bude platiť 598 eur (299+299) alebo 898 eur (299+599) ročne? (898 ak obe autá vlastní tá istá osoba)

3. Rozumiem tomu správne, že idete presadzovať, aby Bratislavčania platili vyššie dane z nehnuteľnosti o 100% (tzn. cca 40 eur ročne pre domácnosť s bytom o rozlohe 75 m2), súčasne platili za jedno auto 299 eur ročne a navyše ešte platili poplatky za parkovanie mimo svojho bydliska 1 až 2 eurá za hodinu?

4. Prečo nikde nekomunikujete, že plánujete navýšiť ročné náklady väčšiny bratislavčanov o sumu minimálne 350 eur?

5. Prečo nikde nekomunikujete, že chcete bratislavským domácnostiam navýšiť v priemere poplatky o viac ako 500 eur ročne, pričom obyčajná rodina s dvomi autami, ktoré používa, zaplatí naviac takmer 1 000 eur ročne?

6. Aký máte „plán B“ na financovanie, ak takéto drakonické navýšenie nákladov bratislavským domácnostiam neprejde zastupiteľstvom? (doteraz ani poplatok 100 eur za prvé auto nedokázal prejsť zastupiteľstvom)

V navrhovaných opatreniach na zvýšenie ročných príjmov Bratislavy je tabuľka na strane 12 (elektronická časť tu). V nej sú navrhnuté opatrenia vo výške “až 176 miliónov eur”, pričom tie v kompetencii mesta tvoria z tejto sumy 60 miliónov eur (daň z nehnuteľností zvýšená o 100%).

7. Nepovažujete “fond mobility” resp. vami navrhnutú parkovaciu politiku ako jeden zo zdrojov navýšených ročných príjmov mesta?

8. Prečo v tabuľke nových možných príjmov pre mesto nie je zahrnutý “fond mobility” (parkovacia politika), ktorý sa spomína v kapitole mobilita? (podľa navrhovaného použitia by sa malo jednať o najvyšší, vami navrhovaný príjem, ktorý je v kompetencii mesta, a preto sa čudujem, že tam nie je uvedený)

9. V akej výške odhadujete ročné príjmy do “fondu mobility”? (kľudne v troch scénaroch optimisticky, realisticky a pesimisticky)

Tvrdíte, že: „Vytvorenie holdingu vytvára priestor na odpolitizovanie riadenia podnikov … “ (strana 134 v knihe a strana 19 v elektronickej forme tu).

10. Mohli by ste, prosím, podrobnejšie vysvetliť, akým spôsobom vytvorenie holdingu vytvorí priestor na odpolitizovanie riadenia?

11. Ako bude prebiehať voľba predsedu predstavenstva holdingovej (materskej) spoločnosti?

12. Ako budú prebiehať voľby predsedov predstavenstiev ostatných spoločností v holdingu?

13. Ako budú prebiehať voľby členov dozornej rady všetkých týchto spoločností?

Tvrdíte, že: „Vytvorenie holdingu umožní zdieľať finančné prostriedky a cez ziskové mestské podniky dotovať tie, ktoré tvoria stratu.“ (strana 134 v knihe a strana 18 v elektronickej forme tu).

14. Z piatich uvedených firiem OLO, DPB, KSP, Metro a BVS, ktoré majú spoločný obrat cca 232 miliónov eur ročne vytvárajú spolu zisk približne 7,5 milióna eur (3,2% z obratu). Zo 7,5 milióna zisku len samotné OLO vytvára takmer 7,1 milióna (95%). OLO generuje zisk 7,1 milióna eur pri obrate 27,5 milióna eur (25% ročného obratu) a všetky ostatné spoločnosti spolu z obratu 204 miliónov eur generujú zisk približne 412 tisíc eur (0,2% z ročného obratu). Aký význam by toto celé malo bez spoločnosti OLO?

15. To myslíte vážne, že chcete zo zisku OLO dotovať stratový DPB?

V kapitole mobilita máte síce uvedené parkovanie, ale z hľadiska financií chýbajú nasledujúce údaje:

16. Koľko predpokladáte, že sa ročne vyberie na parkovaní? (opäť kľudne tri scénare optimistický, realistický a pesimistický)

17. Aké predpokladáte náklady na prevádzku parkovacej politiky? (poprosím uviesť aj položky, ak ich máte)

18. Parkovanie plánujete prevádzkovať novovytvorenou mestskou organizáciou alebo existujúcou organizáciou? Ak existujúcou, tak ktorou?

Posledné, na čo by som sa chcel spýtať v tomto článku sú informácie o autoroch Plánu Bratislava. V tlačenej verzii knihy je na druhej strane uvedené, že na nej pracovalo viac ako šesťdesiat odborníkov takmer dva roky. V sprievodnom liste ku knihe ako aj v elektronickej forme sa uvádza, že je to vyše sedemdesiat odborníkov. Na stránke je napísane 76 autorov. Chcel by som sa preto spýtať:

19. Je nejaký rozdiel medzi pojmom autori a odborníci, ktorí pracovali na knihe? Alebo môžem v tomto prípade považovať slovo autor a slovo odborník za totožné pomenovanie?

20. Kedy vznikol nápad urobiť knihu Plán Bratislava?

21. Kedy sa reálne začalo na knihe Plán Bratislava pracovať?

22. Môžete, prosím, uviesť, ku každému z autorov knihy, kedy sa stal členom kolektívu, tzn. od ktorého mesiaca a roku spolupracoval na knihe Plán Bratislava?

Ďakujem za trpezlivosť.

Po tom, ako dostanem odpovede napíšem už sľúbený „Plán A“. Samozrejme, ho budete môcť rovnako podrobiť kontrole alebo kritike. Takisto vám následne rád odpoviem na všetky vaše otázky.