Program

/in /

Pred minulými voľbami som nemal reálnu skúsenosť s riadením Petržalky, preto som hlavne písal, čo by som chcel urobiť a čo si myslím, že budem vedieť urobiť. Dnes, po štyroch rokoch, to viem dosť presne. Viem jasne povedať, ktoré oblasti vnímam ako najväčšie výzvy a čo v týchto oblastiach viem reálne urobiť. Program som podľa toho zoradil od najzávažnejších oblastí, s ktorými sa Petržalka musí popasovať. (Ak máte záujem pozrieť si odpočet našej práce za posledné štyri roky, nájdete ho tu.)

SENIORI

Slovensko starne, Bratislave starne, ale najviac starne Petržalka. Kým pred dvadsiatimi rokmi tvorili obyvatelia starší ako 65 rokov 11% celej slovenskej populácie, tak v Petržalke to bolo iba niečo cez 4%. V minulom roku to už bolo na Slovensku viac ako 17% a v Petržalke dokonca takmer 21%. Za dvadsať rokov sa na Slovensku zvýšil počet seniorov približne o 50% ale v Petržalke to bolo takmer 500%. Z nového a mladého sídliska osemdesiatych rokov minulého storočia sa postupne stáva “seniorská štvrť”. A v najbližšom desaťročí sa tento trend nezlepší, ale práve naopak, percento ľudí 65+ bude ešte vyššie ako dnes.

Čo to znamená pre všetkých obyvateľov Petržalky? Kým za posledných desať rokov si väčšina mladých rodín prešla tým, že nevedeli umiestniť dieťa do materskej školy, tak v najbližších desiatich rokoch nás bude postupne na Slovensku, ale obzvlášť v Petržalke, čakať problém so službami a zariadeniami pre seniorov. A tento sociálny problém bude ďaleko väčší, ako to bolo pri materských školách. Keď sa v minulosti nepodarilo nájsť miesto pre trojročné dieťa a občas aj pre štvorročné, tak päťročného predškoláka už spravidla zobrali všade. Problém s kapacitným umiestnením dieťaťa sa tak do dvoch rokov zvykol vyriešiť. Pri senioroch to také ľahké určite nebude a súkromné zariadenia pre nich sú ďaleko drahšie ako tie školské.

Kľúčovou úlohou samosprávy po aktuálnej pandemickej situácii bude, aby seniori zostali čo najdlhšie čulí a čo najviac samostatní. Je to výhodné pre samotných seniorov, ich rodiny, ale pri aktuálnych kapacitách a ekonomickej situácii je to doslova nevyhnutné pre celú spoločnosť.

Samozrejme, skôr či neskôr, príde čas, kedy aj tí najvitálnejší seniori budú postupne potrebovať aspoň základnú pomoc. Pomoc pri zabezpečení stravy, pomoc pri niektorých činnostiach v domácnosti (upratanie a podobne). Tento typ pomoci sa nazýva aj terénna opatrovateľská služba. Vykonáva sa priamo v domácnostiach seniorov. Jej rozsah, kvalita ako aj kapacita budú už v najbližšom čase veľmi dôležité, preto je to moja hlavná priorita v tejto oblasti. Opätovne treba zopakovať, že čím dlhšie budú vedieť seniori kvalitne bývať doma, vo svojich bytoch, o to dlhšiu a krajšiu budú mať jeseň svojho života. Na terénnu službu bude musieť nadväzovať denný stacionár (niečo ako denná materská škola pre seniorov) a následne bude potrebné navýšiť kapacity v zariadeniach opatrovateľskej služby. Na základe demografického trendu je jasné, že doterajšia kapacita musí byť navýšená v najbližších desiatich rokoch niekoľkonásobne. (Domovy dôchodcov má podľa štatútu v kompetencii mesto a domovy sociálnych služieb (DSS) zase vyššie územné celky).

Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné ďalej rozvíjať spoluprácu s Univerzitou tretieho veku pri Ekonomickej univerzite a s dennými centrami seniorov. Príkladom môže byť už v tomto období zriadená nová klubovňa aktívnych seniorov na Osuského ulici. Tak ako sa nám za uplynulé štyri roky podarilo v Petržalke vyriešiť problém s kapacitami materských škôl, budeme musieť čo najskôr zvýšiť kapacitu terénnej opatrovateľskej služby a následne zriadiť denný stacionár a ďalšie zariadenia opatrovateľskej služby.

Rovnako považujem za veľmi dôležité robiť čo najväčšie množstvo aktivít pre petržalských seniorov (športových, spoločenských aj kultúrnych), ktoré ich zmysluplným spôsobom budú motivovať k pohybu, k pravidelným denným činnostiam ako aj k snahe čo najviac rozvíjať ich sociálne kontakty a informačné schopnosti. Treba si uvedomiť, že aj z ekonomického hľadiska sú náklady spoločnosti na uvedené aktivity pri zdravých senioroch rádovo v jednotkách eur mesačne, pri čiastočne odkázaných v desiatkách až stovkách eur (podľa miery odkázanosti) a pri úplne imobilných dokonca v tisícoch eur mesačne. Tieto náklady v dnešnej dobe nebude vedieť znášať väčšina rodín a preto kľúčová bude prevencia, to znamená predchádzanie resp. systematické pracovanie na tom, aby boli seniori čo najdlhšie samostatní. Preto bude mojou snahou ich v tomto čo najviac podporiť.

ŠKOLSTVO A ŠPORT

Druhou kľúčovou oblasťou na nasledujúce štyri roky bude školstvo a šport. Tak ako som už spomenul pri svojom odpočte (ktorý nájdete tu), v nasledujúcom období bude v oblasti školstva potrebné dokončiť rekonštrukcie kuchýň a toaliet na základných školách, keďže by to mal byť štandard. Okrem toho, z dôvodu postupného poklesu detí v materských školách (viac o tejto problematike sa dočítate tu) bude nevyhnutné zabezpečiť vo viacerých petržalských školách stravovanie pre deti s intoleranciami, vytvárať kapacity pre deti zo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ako aj opätovné sprevádzkovanie štátnych jaslí. V neposlednom rade bude potrebné, aby sa jednotlivé materské školy začali postupne špecializovať na určité oblasti (šport, jazyky, umenie, …) a aby výchovno-vzdelávací proces bol na konkurencieschopnej úrovni. V opačnom prípade hrozí, že z dôvodu nízkej kapacity sa do 10-15 rokov postupne pozatvára skoro polovica súčasných materských škôl.

V oblasti športu bude kľúčové okrem rekonštrukcie a budovania športovísk pre čo najširšiu oblasť športov, nájsť vhodný a dlhodobo udržateľný systém podpory športových klubov a športových krúžkov. Chcem, aby športová infraštruktúra v Petržalke patrila medzi najlepšie v Bratislave. Dôležitosť športovania pre deti, mládež, dospelých aj seniorov si uvedomujú všetci. Kvalitná infraštruktúra je základ. Organizované amatérske ako aj profesionálne športové združenia sú motorom, ktoré túto infraštruktúru vedia aktívne využívať a pomáhať tak rozvíjať oblasť s pohybovými možnosťami pre všetkých obyvateľov.

Rovnako je dôležité pokračovať v postupnej rekonštrukcii a obnove verejných detských ihrísk. Funkčné a bezpečné detské ihriská so zaujímavými hernými prvkami sú základom pohybových návykov detí.

S oblasťou školstva a seniorov neoddeliteľne súvisí stravovanie. Tak ako som spomenul, či už pre seniorov alebo žiakov škôl bude potrebné zabezpečiť kvalitné stravovanie rozšírené o potreby diétnych jedál alebo čím ďalej viac rozšírených intolerancií. Preto okrem technického zabezpečenia kuchýň, ktorému sme sa venovali posledné štyri roky, bude potrebné zamerať sa aj na prevádzku kuchýň s cieľom zabezpečenia čo najväčšieho spektra spomenutých stravovacích potrieb a požiadaviek.

VEREJNÝ PRIESTOR

Stav chodníkov, ciest, parkovísk a terás trápi takmer všetkých. Napriek tomu, že to považujem za priority na nasledujúce obdobie, dávam jú až na tretie miesto, lebo aj napriek ich stavu vyššie spomenuté dve priority považujem stále za výrazne dôležitejšie. Tak isto aj na tomto mieste zopakujem, aké množstvo kilometrov a metrov štvorcových plochy je potrebné opraviť a aká suma by bola potrebná, ak by sa to malo celé urobiť dodávateľsky.

Kompletná obnova povrchov všetkých chodníkov, ciest, parkovísk a terás, by stála približne 150 000 000 eur.

Disponibilný rozpočet mestskej časti Petržalka bol v minulom období približne 6-7 miliónov eur ročne, pričom prijatím vládnych balíčkov, zvýšením cien energií a infláciou sa táto suma v nasledujúcom období skôr zníži, ako zvýši. Jednoduchým matematickým výpočtom zistíme, že pokiaľ jedinou úlohou mestskej časti nebude oprava chodníkov, ciest, parkovísk a terás, tak pri danom rozpočte (a teda aj výške daní) nie je za súčasných podmienok reálne možné systematicky opravovať spomenuté povrchy tak, aby sa raz za 20-30 rokov obnovili. Keby dnes boli nové a funkčné, bolo by možné na nich vykonávať takú údržbu, aby sa ich životnosť čo najviac predĺžila. Súčasný desaťročiami zanedbaný a žalostný stav sa dá riešiť naozaj iba postupne od najvážnejších problémov a najhorších úsekov. Cieľom na nasledujúce štyri roky je vyriešiť čo najviac, ale určite nie je reálne možné vyriešiť všetky. Kľúčové bude pri oprave chodníkov, ciest a parkovísk v správe mestskej časti urobiť viac, ako sa urobilo v súčte za posledných dvadsať rokov a aby sa vymyslel spôsob, ako zabezpečiť systematickú obnovu v budúcnosti.

Okrem spevnených plôch tvorí náš verejný priestor aj tráva, stromy, parky a podobne. Pekné pokosenie už považujem za samozrejmosť a viem garantovať, že problémy z minulosti sa už nebudú opakovať. Vzhľadom ku klimatickým zmenám bude potrebné obnoviť čo najväčšie množstvo pôvodných závlahových systémov. Tak isto by som chcel postupne zveľaďovať zelené plochy výmenou trávnatých kobercov v parkoch, v okolí Draždiaka ako aj v školských areáloch. Výsadba vzrastlých stromov by sa mala stať samozrejmosťou, aby nebolo potrebné pri zasadení vždy čakať 20 rokov, kým dôjde k nahradeniu vyrúbaného stromu. Takisto sa bude treba zamerať na uzatvorenie kontajnerových stojísk, ktoré sa po kompletnej výmene malých smetných košov stali jedným z najväčších zdrojom odpadu na verejných priestranstvách.

V neposlednom rade bude potrebné začať postupne zvyšovať bezpečnosť verejných priestorov prostredníctvom kamerových systémov. Prednostne by sa mali inštalovať v areáloch materských a základných škôl, na verejných ihriskách a športoviskách, ktoré sú najčastejším cieľom vandalizmu a poškodzovania. Predídeme tak zbytočnému a opakovanému odčerpávaniu verejných prostriedkov na ich zbytočnú opravu. Následne by sa mali monitorovacou technikou vybaviť kontajnerové stojiská, ktoré sú zdrojom znečistenia a odkladania rôznych druhov odpadov, ako aj parkoviská. Parkoviská treba chrániť pred krádežami a poškodzovaním súkromného majetku na verejných priestranstvách. V mestskej časti je aj nemalá časť magistrátnych ciest, chodníkov a zopár parkovísk. Na oprave týchto sa budeme snažiť spolupracovať s mestom, keďže ich oprava a údržba je v kompetencii mesta.

Uvedené tri oblasti považujem za hlavné priority nasledujúceho volebného obdobia. Za ďalšie dôležité považujem nasledujúce témy:

PARKOVANIE

V oblasti parkovania sa Petržalka za posledné štyri roky výrazne posunula. Samozrejme, že to so sebou prinieslo aj nové problémy, keďže sme sa túto roky neriešenú tému snažili posunúť čo najviac a čo najrýchlejšie. Jedným z hlavných problémov sú dva systémy – mestský PAAS s bielymi čiarami a petržalský s modrými čiarami. Každý má trochu iné časy a pravidlá (hlavne pre návštevy) a preto v tom ľudia (hlavne návštevníci Petržalky) majú chaos. Určite bude dôležité nájsť spôsob ako tieto dva systémy (alebo ich pravidlá) zjednotiť a nakoniec, samozrejme, mať v Bratislave jeden spoločný systém.

Čo sa týka (ne)dostatku parkovacích miest, tak až po zavedení zón v celej Petržalke sa zreálnia parkovacie potreby a možnosti. Aj keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať, nemalé množstvo parkovacích miest zaberajú vraky (resp. dlhodobo nepoužívané autá), týždňovkári – ľudia, ktorí niekde v Petržalke zaparkujú a potom celý týždeň alebo aj niekoľko týždňov auto nepoužívajú. Časť parkovacích miest zaberajú aj autá rezidentov, ktoré sa síce nepoužívajú, ale bezplatný verejný priestor ich nemotivuje k tomu, aby nepojazdnosť svojho auta museli riešiť. V neposlednom rade majú svoj podiel na situácii s parkovaním aj nevyužívané vyhradené parkovacie miesta, častejšie skôr vyhradené pre ŤZP. Po zavedení zón v oblasti Dvory nemá väčšina rezidentov problém zaparkovať. Výnimkou je niekoľko exponovaných oblastí. Ak niekde v zazónovaných častiach chýbajú miesta, tak je to spravidla niekoľko parkovacích miest na niektorých uliciach. Problém s parkovaním v zazónovaných častiach ostali mať nerezidenti a niektoré druhy návštev, najmä po 18:00. Týchto chceme riešiť postupným rozširovaním parkovacích možností na parkoviskách súkromných subjektov ako sú obchodné reťazce Billa, Lidl, Kaufland, Tesco a pod. alebo inými súkromnými vlastníkmi parkovacích kapacít.

Po zazónovaní oblasti Dvory do petržalského parkovacieho systému by sa v priebehu roku 2023 mal zazónovať aj zvyšok Petržalky. Dôležité je, aby podmienokou spoplatnenia bola poskytnutá služba parkovania v dostupnej vzdialenosti. V opačnom prípade by išlo iba o ďalšiu daň.

KULTÚRA A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT

Okrem samosprávnej podpory športu je nemenej dôležitá aj podpora kultúry. Mojou snahou preto bude ďalej rozširovať okruh tradičných a zaužívaných spoločenských podujatí, akými sú na najväčšom slovenskom sídlisku napríklad Dni Petržalky, SeniorFest či Večery autentického folklóru. Zároveň však chcem s kolegami a partnermi prinášať a rozvíjať aj úplne nové podujatia, akými aj v tomto roku boli napríklad PetržalkaFest či Leto na Draždiaku. Rovnako sa budem snažiť o zlepšenie systému podpory organizácií, s ktorými mestská časť spolupracuje a ktoré podobne ako športové kluby zabezpečujú v Petržalke rôznorodé a prínosné činnosti pre deti, mládež i dospelých. Práve tieto neziskové organizácie a záujmové spolky dokážu narábať s financiami na podporu kultúrneho života najefektívnejšie, pretože sú v denno-dennom kontakte s danými cieľovými skupinami a najpodrobnejšie poznajú ich potreby.

V neposlednom rade by som chcel – podobne ako v prvom volebnom období v prípade petržalskej údržby – ešte viac previazať prácu nášho miestneho úradu, našich kultúrnych zariadení a našej knižnice, vždy v snahe robiť čoraz kvalitnejšie projekty a navštevovanejšie podujatia v rámci tejto dôležitej agendy. Vzhľadom na naše úspory (či už nežiadúce pandemické, alebo tie praktické, ktoré plynú z väčšej efektivity), nemá Petržalka problém finančne vykryť ani tieto ciele a plány nielen v nasledujúcich štyroch rokoch.

DRAŽDIAK

Asi nikomu, kto bol v lete na Draždiaku netreba dokazovať, aký obrovský potenciál má toto petržalské more. Podarilo sa nám tu zabezpečiť slušné verejné toalety, prezliekacie kabínky, lavičky a nakoniec aj nový trávnatý koberec. Myslím si, že ďalšie skvalitňovanie okolia Draždiaku výrazne spríjemní pobyt ľudí v jeho okolí, preto by som rád pokračoval v rozširovaní nových zatrávnených oblastí, ktoré by vedeli nahradiť väčšinu kamenistého okolia. Rovnako chcem ďalej pokračovať v rozširovaní ďalšieho zázemia, ktoré sa v u obyvateľov osvedčilo.

VEREJNO-PROSPEŠNÉ SLUŽBY

Dôležité bude aj naďalej rozvíjať vlastné verejno-prospešné služby, efektívne navyšovať ich kapacitu v závislosti od potrieb a požiadaviek. Za posledné štyri roky sa stali samozrejmosťou činnosti ako kosenie trávy, vysýpanie malých smetných košov, zimná údržba, zametanie či ostatné menšie údržbárske práce (maliarske, elektrikárske, vodárske, …). V nasledujúcom období bude mojím cieľom rozšíriť tieto činnosti o ďalšie oblasti, hlavne oprava a výmena asfaltových povrchov ciest, chodníkov a parkovísk ako aj väčšie rekonštrukcie vlastných priestorov.

TERASY

Už síce boli spomenuté v rámci chodníkov, ciest a parkovísk, ale ich problematika je komplikovanejšia. Kým chodníky, cesty a parkoviská sú v majetku mestskej časti a ich neriešenie je hlavne problém množstva potrebných peňazí, tak pri terasách je problémom aj ich vlastníctvo. Treba si uvedomiť, koľko peňazí potrebuje a nemá mestská časť pre opravy a údržby svojho majetku. Na druhej strane sú v zlom stave terasy, ktoré nie sú v majetku mestskej časti a ako je uvedené vyššie, nie je dosť peňazí ani pre potreby vlastného majetku. Preto očakávať, že Petržalka môže zo svojho rozpočtu vo veľkom opravovať takýto rozsah cudzieho majetku, je nereálne. Áno, je mojim cieľom voľnými kapacitami ľudí a techniky verejno-prospešných služieb postupne riešiť neodtekajúce kanály alebo pretekajúci povrch. Treba si ale uvedomiť, že mestská časť neoprávnene zasiahneme do cudzieho majetku a niekto sa začne sťažovať, že mu zateká garáž alebo iný nebytový priestor pod terasou, tak bude potrebné dokazovať, že to nebolo spôsobené našou činnosťou.

PSÍČKARI

Výmenou smetných košov a prirobenie veľkých roliek pomohlo k vyriešeniu dlhoročného problému “nedostatku” sáčkov na psie exkrementy. Hlavným problémom bol v minulosti ich nízky počet ako aj neohľaduplné správanie niektorých psíčkarov, ktorí brali celé balenia. Dnes už sú sáčky na toľkých košoch, že takmer nikto nemá potrebu ich brať. Všetci vedia, že ich tam vždy nájdu dostatok. Podobne ako tento problém by som chcel vyriešiť aj problémy s voľnými výbehmi a jednoduchými cvičiskami pre psíčkarov.

FINANCIE

A, samozrejme, nakoniec tá najdôležitejšia otázka. Kde na to všetko zobrať peniaze. Ako som už uviedol vo svojom odpočte, jedna z vecí, ktorú si trúfam riešiť, je hospodárenie a to dokonca aj hospodárenie s verejnými peniazmi. Vďaka opatreniam, ktoré som za štyri roky urobil, dokáže mestská časť zabezpečiť svoj bežný chod a ešte aj ušetrí časť peňazí na splácanie dlhoročného investičného dlhu. Z dôvodu opatrení štátu, ktoré majú najbližšie dva roky zobrať veľa peňazí samosprávam, z dôvodu inflácie ako aj nárastu cien energií bude potrebné vymyslieť ešte niečo ďalšie, aby množstvo peňazí bolo dostatočné na zabezpečenie všetkých uvedených priorít a oblastí. Z tohto dôvodu by som chcel voľné kapacity, najmä v oblasti verejno-prospešných služieb, začať ako mestská časť využívať aj na podnikateľskú činnosť, čím by bolo možné si časť výpadku príjmov zarobiť. Myslím si, že je niekoľko oblastí, kde tak veľká mestská časť ako Petržalka nemá zlé postavenie a dokonca pri dobrom nastavení môže mať aj slušnú konkurenčnú výhodu.

Som zvyknutý vidieť prekážky ako možné príležitosti. Dokázal som to pri celoplošnom testovaní, kedy okrem kvalitnej a rýchlej služby pre obyvateľov som pre mestskú časť zarobil viac ako 1 milión eur. Samozrejme, podnikateľská činnosť nevie byť hlavným zdrojom príjmu, skôr iba doplnkovým, preto bude potrebné pokračovať v konsolidácii interných nákladov a zefektívňovaní fungovania niektorých oddelení alebo organizácií. Samozrejme, väčšinu z tých najväčších úspor sa už podarilo urobiť, ale ako vždy a všade, aj tu ostali rezervy, na ktorých je možné ešte zapracovať, hlavne v časoch, ktoré nás momentálne čakajú.

Čo sa (ne)urobilo v Petržalke za posledné 4 roky

/in /

ANI NAJLEPŠIE PLÁNY A VÍZIE SA NEPODARÍ NAPLNIŤ, AK VÁM CHÝBAJÚ PENIAZE. ANI PREBYTOK NEZNAMENÁ, ŽE JE DOSŤ NA VŠETKO.

Preto jedna z najdôležitejších vecí vo fungovaní samospráv je hospodárenie. Pri porovnaní so zahraničím je vidieť výrazný rozdiel, s akým množstvom peňazí (či už celkovo alebo na jedného obyvateľa) hospodária mestá a obce na Slovensku a v zahraničí. To má veľký vplyv na ich možnosti poskytovania služieb svojim obyvateľom.

Petržalka za posledné tri roky môjho starostovania hospodárila s prebytkom viac ako 18 miliónov eur, pričom v poslednom roku 2021 to bolo 8,5 milióna. Okrem toho sa nám za tieto tri roky podarilo znížiť celkovú zadĺženosť o takmer jeden milión eur.

Zvýšenie zadĺženosti indikuje, že sa v danom období minulo viac ako sa “zarobilo”, čo logicky znamená, že sa menej urobí v budúcom období, kedy bude potrebné dané úvery splácať. Naopak, zníženie zadĺženosti spravidla znamená, že sa vyrovnali dlžoby z minulosti a namiesto splácania úverov bude mať samospráva k dispozícii viac peňazí v budúcnosti, keďže nebude musieť toľko splácať.

Petržalka má viac ako 113 000 obyvateľov, preto je zaujímavé porovnanie zvýšenie/zníženie zadĺženia od 31.12.2018 do 31.12.2021 s ostatnými krajskými mestami (okrem Bratislavy a Košíc majú všetky menej obyvateľov ako Petržalka) a s ostatnými veľkými mestskými časťami Bratislavy (nad 30 000 obyvateľov). Z uvedenej tabuľky vyplýva, že Petržalka v tomto období patrila k najlepším iba Žilina, Petržalka, Trenčín a Banská Bystrica mali k 31.12.2021 nižší dlh ako k 31.12.2018.

Keď už teda máme také prebytky, prečo sú tie chodníky, cesty a parkoviská stále rozbité? Dôvodom je, že samosprávy sú dlhodobo podfinancované a zanedbaných vecí je veľmi veľa. Napríklad 2 milióny eur za posledné štyri roky dala Petržalka do rozšírenia kapacít materských škôl. Každému, kto má dieťa a z kapacitných dôvodov ho neprijali do štátnej materskej školy netreba dlho vysvetľovať. Pre bežnú rodinu je finančne dôležité, aby mohlo dieťa chodiť do štátnej materskej školy za poplatok 40 eur/mesačne a nie do súkromnej za 400 eur/mesačne. Petržalka k 15.9.2022 navýšila počet tried o 22 (480 detí) a ďalšie štyri triedy (90 detí) sa ešte rozšíria v priebehu novembra 2022. V bežnej triede pre päťročné deti je maximálna kapacita 25 detí. V tej istej triede ale umiestnite iba 23 detí, ak ide o deti trojročné. Čím mladšie deti prijímate, tým nižšia je v rovnakých priestoroch celková kapacita. Ako je vidieť v nasledujúcej tabuľke, počet prijatých detí sa za posledné štyri roky otvorením nových tried zvýšil “iba” o 397 a nie až možných 480. Bolo to z dôvodu príjmania väčšieho množstva menších detí oproti minulým rokom.

Ďalšia oblasť s obrovským investičným dlhom sú základné školy. V Petržalke je 11 základných škôl. Každá má jednu kuchyňu (spolu 11 kuchýň) a väčšinou majú dve stupačky toaliet (spolu 24 stupačiek lebo ZŠ Tupolevova a ZŠ Turnianska majú v prístavbe o jednu naviac). Všetky školy boli postavené medzi rokmi 1977 až 1988. To znamená, že v roku 2018, pri mojom nástupe na pozíciu starostu, mali “najmladšie” školy 30 rokov a najstaršie takmer 40 rokov. Do roku 2018 boli zrekonštruované 2 kuchyne (z 11), 7 stupačiek s toaletami (z 24) a päť šatní pri telocvični (z 11). V niektorých školách sa splašky vytláčali do kuchyne, väčšina toaliet bola v zlom stave, niektoré z nich plesnivé a smradľavé zo zatekajúcej kanalizácie. Ako je vidieť v tabuľke, za posledné štyri roky sa podarilo zrekonštruovať ďalších 5 školských kuchýň, 9 stupačiek s toaletami a 4 šatne pri telocvičniach, čo stálo spolu takmer 3 milióny eur.

Do opravy športovísk v školských areáloch išiel ďalší takmer 1 milión eur, necelých 300 000 eur do bezbariérových prístupov na školách (nájazdové rampy spolu s bezbariérovými stoličkami na schodoch), dovybavenie kuchýň (11 základných škôl a 20 materských škôl) konvektomatmi a iným modernejším zariadeniami stálo vyše 200 000 eur. Uvedené oblasti školstva za posledné štyri roky “spotrebovali” z rozpočtu spolu cca 6,5 miliónov eur. Do rekonštrukcie chodníkov a ciest išlo v rovnakom období približne 1,5 milióna eur, čiže menej ako jedna štvrtina. Na otázku, či je vzdelanie priorita, odpovie “áno” viac ako 90% ľudí. Malo by byť samozrejmé, že po tridsiatich až štyridsiatich rokoch sú kuchyne a toalety na školách zrekonštruované, že nesmrdia a nie sú plesnivé. V roku 2018 to v Petržalke samozrejmosťou nebolo a preto sme tieto veci uprednostnili pred inými, napríklad chodníkmi, cestami a parkoviskami.

V minulosti kosenie (mimo areálov ZŠ a MŠ), zimnú údržbu, vysýpanie malých smetných košov, pristavovanie veľkokapacitných kontajnerov a podobne robila dodávateľská firma. Pri správnom manažmente je omnoho efektívnejšie robiť všetky tieto aj ďalšie veci vo vlastnej réžii. Pri rozširovaní kapacít materských škôl sa dve triedy robili vlastnými zamestnancami a náklady boli o 30% až 50% nižšie ako od dodávateľov.

Robiť viac vo vlastnej réžii si ale vyžaduje areál – šatne a sociálne zariadenia pre zamestnancov, garáže a odstavné plochy pre techniku ako aj dielne na opravy, údržbu a montáže. Žiadny vhodný areál Petržalka nemala, a preto za 2,6 milióna eur kúpila areál aj s budovami od ZSE na Ondreja Štefanka (bývalá Čapajevova ulica). Ďalej chýbala technika a náradie, keďže počet a stav tej pôvodnej bol naozaj žalostný. Postupne sa kúpili štyri hákové nakladače, dve odťahovacie vozidlá, jeden traktobager, 22 traktorových kosačiek, 5 komunálnych traktorov, 2 autoplošiny, 2 špecializované multifunkčné stroje s množstvom príslušenstva, 10 malých multifunkčných strojov na zametanie a zimnú údržbu, … . Bolo potrebné vybaviť jednotlivé dielne (autodielňa, stolárska dielňa, zámočnícka dielňa, …). To všetko za štyri roky predstavovalo ďalších viac ako 1,5 milióna eur, čo spolu s areálom stálo viac ako 4 milióny eur. Vďaka tomu nie je problém pokosiť strojovo celú Petržalku za 7 dní (v minulosti dodávateľ robil za 15 dní), zamestnanci za výrazne nižšie ceny vyrábajú lavičky, servisné cyklostojany, opravujú herné prvky, … . Orezov stromov sa robí výrazne viac a kým v minulosti sa požičiavala plošina jedenkrát do týždňa, tak dnes sú v akcii dve takmer každý deň. Vianočné osvetlenie už nestojí cez externú firmu 50 000 eur, ale ho zavesia a zvesia zamestnanci za 2 týždne, čo šetrí viac ako polovicu peňazí. Výtlky sa tiež začali opravovať vo vlastnej réžii, kanálové vpuste sa prečisťujú systematicky vlastným strojom a rovnako nie je problém urobiť aj opravu prepadnutej kanalizácie prostredníctvom traktobagra. Takto sa za peniaze urobí oveľa viac.

ČO TEDA TIE CHODNÍKY, CESTY, PARKOVISKÁ A TERASY?

Samozrejme, stále je ešte veľa vecí, ktoré je potrebné zlepšiť a stále je veľa vecí, ktoré sú desaťročia zanedbané a je potrebné ich postupne vyriešiť. Stále nemáme techniku, aby sme vedeli riešiť orezy vysokých stromov nad 20 metrov, stovky . A, samozrejme, chodníky. Tých je takmer 300 kilometrov. Jeden meter štvorcový opravy asfaltovej plochy dnes stojí 85-90 eur. Pre predstavu, len okolo jedného vnútrobloku, napr. takého, v akom bývam ja, je viac ako 1 000 metrov chodníka, čo pri priemernej šírke 2,5 metra znamená plochu 2 500 m2 a pri cene 85 eur/m2 by stálo viac ako 200 000 eur. Iba za jeden vnútroblok.

Takýchto vnútroblokov (alebo ich ekvivalentov) je niekoľko stoviek (ten červený štvorček je zrovna ten môj vnútroblok).

To je ale cena len za výmenu asfaltového povrchu (rozrezať a zlikvidovať starý a naliať nový). Ak je niekde prepadnutný chodník, kanalizácia alebo treba vymeniť obrubníky, tak cena za dané úseky rastie.

Podobné je to aj s “betónovými” parkoviskami. Tie sú v rovnakom stave od postavenia Petržalky pred 40 rokmi. Tam jeden meter štvorcový stojí podobne 90 eur/m2 (nie je potrebné rezať a likvidovať starý asfalt, ale pre autá je potrebná hrubšia vrstva asfaltu). Tento rok sme robili parkovisko na Jiráskovej. Za 700 m2 sme zaplatili 64 000 eur.

Celé parkovisko má viac ako 5 500 m2 (cesta a 215 parkovacích miest). Na otázku, prečo sme už neopravili celé parkovisko, ale iba 700 m2, je odpoveď, že by to stálo cez 500 000 eur, čo je rozpočet vyhradený na celoročnú opravu povrchov pre celú Petržalku. Podobne je na tom neďaleké parkovisko Ševčenkova, ktoré má takmer 6 500 m2 plochy a 250 parkovacích miest. Asfaltový povrch na celé parkovisko by stál približne 600 000 eur (plus opravy podkladu).

Samozrejme, to nie sú jediné dve parkoviská, takýchto parkovísk sú v Petržalke desiatky, na ktorých sa spolu nachádza približne 12 000 parkovacích miest.

V nasledujúcej tabuľke je počet kilometrov ako aj metrov štvorcových ciest, chodníkov a parkovísk, podľa evidencie mestskej časti.

Terasy (z ktorých väčšina nie je majetkom mestskej časti) sú kapitola sama o sebe. Tam je okrem povrchu potrebné spraviť aj izoláciu (aby voda nezatekala do konštrukcie). Oprava jedného m2 stojí 140 eur. Okrem povrchu má viacero terás z dôvodu rokov zatekania poškodenú aj časť nosných prvkov. Tu sa cena opravy odvíja od vážnosti poškodenia, ale malé sumy to rozhodne nebudú. Odhadom tak minimálne 15 miliónov eur.

Predpokladaná suma, ktorú by bolo potrebné na kompletnú rekonštrukciu všetkých chodníkov, parkovísk, ciest a terás v Petržalke je okolo 150 miliónov eur.

Občania, logicky, chcú, aby sa tieto veci riešili. Ak niekto sľubuje, že to vyrieši dokonca za jedno volebné obdobie, tak určite vie povedať, odkiaľ na to zoberie peniaze. Petržalka posledné tri roky hospodári veľmi dobre, dokonca lepšie ako väčšina porovnateľných samospráv. Ušetrila 18 miliónov eur za tri roky, tzn. 6 miliónov eur ročne. Ak by sa všetky usporené peniaze dávali iba na chodníky, parkoviská a terasy, tak pri potrebnej sume 150 miliónov eur to znamená, že najbližších 25 rokov sa v Petržalke neurobí nič iné. Najbližších 25 rokov by sa nepostavili žiadne zariadenia pre seniorov, nezrekonštruovali kuchyne a toalety na školách, žiadne zateplenie budov, zelené strechy, oprava alebo budovanie nových športovísk, rekonštrukcia telocviční, stavba športovej haly alebo parkovací dom. Žiadne nové parky alebo iné vylepšenia vo verejnom priestore. Dvadsaťpäť rokov iba opravy chodníkov, parkovísk, ciest a terás.

Áno, 500 000 eur ročne na opravy chodníkov je málo. Dokonca aj dva milióny eur na všetky uvedené oblasti ročne bude málo, lebo namiesto 25-tich rokov sa čas opravy predĺži na trojnásobok cca 75 rokov. Čiastočne by problém riešila efektívna oprava vo vlastnej réžii, kedy by sa náklady na opravu znížili o už spomenutých 30% až 50%, čiže aj pri menšej sume by bolo možné opraviť viac ako je tomu teraz prostredníctvom dodávateľských firiem. K tomu je ale potrebný opäť vlastný areál, technika a najmä kvalitní zamestnanci.

REZIDENTSKÉ PARKOVANIE

Nie je možné robiť odpočet a nespomenúť petržalské rezidentské parkovanie (modré čiary). Koncom roku 2018 nemala Petržalka, rovnako ako takmer celý zvyšok Bratislavy, žiadny systém pre zýhodňovanie parkovania rezidentov. V novembri 2019 sme spustili dočasný pilotný systém, ktorý mal byť od 1.1.2021 (resp. 1.4.2021) nahradený celomestským systémom PAAS.

O dva týždne to budú presne tri roky, odkedy existuje petržalský rezidentský systém parkovania. Samozrejme, nie je dokonalý, ale treba si uvedomiť, že pred tromi rokmi nikto netušil, že z dočasného systému na 1,5 roka sa stane systém, ktorý bude v tomto čase v Bratislave najväčší (najviac zaregistrovaných rezidentov, najviac zaregistorvaných áut a najviac regulovaných parkovacích miest). Dokonca je vo všetkých uvedených parametroch väčší, ako všetky ostatné systémy v Bratislave spolu (mesto + ostatné mestské časti). Zavedenie a trojročná prevádzka tohto systému stála približne 350 000 eur ročne, napriek tomu za celé tri roky nemuseli rezidenti zaplatiť ani jedno jediné euro. Na opakované otázky, prečo maľujeme modré čiary na starý betónový povrch je odpoveď vyššie v článku. Oprava povrchov parkovísk by stále približne 26 miliónov eur a keby sa čakalo, kým sa opravia parkoviská, tak dnes by neexistovalo žiadne preferovanie rezidetnov pri parkovaní. Modré čiary sa premaľovávajú približne 1x ročne, niektoré parkoviská dvakrát ročne. Celkové maľovanie modrých čiar (vrátane parkovísk viac ako 1x ročne) stálo ročne približne 50 000 eur (cena práce a materiálu).

Iba koncom roku 2019, kedy sa spustil systém, sa mimoriadne prihlásilo na trvalý pobyt do Petržalky viac ako 2 000 ľudí. Väčšina z nich by sa bez spustenia parkovania na trvalý pobyt neprihlásila. Za týchto 2 000 ľudí naviac dostane Petržalka každý rok o 250 000 eur na daniach viac. Za desať rokov to bude približne 2,5 milióna eur, čo predstavuje viac ako 70% všetkých nákladov na celé desaťročné obdobie. V neposlednom rade treba povedať, že vďaka dočasnému petržalskému systému sa v niektorých oblastiach zlepšilo parkovanie oveľa skôr ako vo zvyšku Bratislavy, v iných oblastiach sa vďaka nemu nezhoršilo tak ako v zvyšku Bratislavy. V neposlednom rade, celý tento čas bolo možné zisťovať, v ktorých oblastiach takýto systém pomôže a kde treba ešte hľadať ďalšie, nové parkovacie kapacity.

Aj keď posledné roky boli v hospodárení Petržalky najlepšie v histórii, aj keď sa veľká suma peňazí investovala do budovania vlastných verejno-prospešných služieb a splácania investičného dlhu na školách, ako aj navyšovania kapacít v materských školách, na základe uvedených čísel je jasné, že peniaze, ktoré má mestská časť k dispozícii nepostačujú na vyriešenie desaťročiami naakumulovaného ostatného investičného dlhu počas jedného volebného obdobia. Akokoľvek by si všetci priali, aby prišiel kúzelník, ktorý mávnutím čarovného prútika všetko vyrieši, tak realistickejšie je, že si to musí niekto poctivo odmakať. Aj v tomto prípade populistická cesta marketingovou skratkou je skôr cestou do pekla a nie k vyriešeniu rokmi zanedbaného stavu.

Ostrov menom Petržalka

/in /

Ak by na ostrove menom Petržalka žilo 100 mužov a jedna žena, o desať rokov sa počet ľudí zvýši maximálne o 10 detí. Ak by ale na ostrove žilo 100 žien a jeden muž, za desať rokov sa počet ľudí na ostrove môže zvýšiť až o 1 000 detí.

Tento hraničný štatistický príklad uvádzam preto, aby som objasnil, ako súčasná veková štruktúra žien v Petržalke (ale aj v Bratislave a na celom Slovensku) ovplyvní množstvo detí v nasledujúcich, minimálne dvadsiatich rokoch. Počet narodených detí bude mať vplyv na potrebné kapacity materských a základných škôl.

Trochu štatistiky na začiatok

Podľa aktuálneho sčítania žije v Petržalke 114 000 obyvateľov. Z toho je 55 000 mužov a 59 000 žien. Počet žien v reprodukčnom veku od 16 do 49 rokov bude ovplyvňovať, koľko sa v nasledujúcich rokoch narodí detí.

Od 30 do 39 rokov je v Petržalke 11 235 žien, priemerne 1 123 v ročníku. Deti týchto žien dnes využívajú väčšinu potrebnej kapacity v materských a základných školách.

V nadchádzajúcich dvoch dekádach budú tieto kapacity zapĺňať ženy od 10 do 29 rokov, ktorých je v Petržalke iba 7 655, priemerne 383 v ročníku. To znamená priemerný pokles pre najbližších dvadsať rokov o dve tretiny (66%) žien oproti posledným desiatim rokom.

Údaje za hlavné mesto ako celok sú o trošku lepšie. V Bratislave žije 42 981 žien vo veku od 30 do 39 rokov (4 298 priemerne v ročníku) a vo veku 10 až 29 rokov tu aktuálne žije 37 867 žien, čo je 1 893 priemerne v ročníku a predstavuje to pokles “iba” o viac ako polovicu (56%) v porovnaní s poslednými desiatimi rokmi.

Tento trend je rovnako vidieť, ak si porovnáme počet 18-ročných žien v Petržalke (v zátvorke údaje za rovnaký rok pre Bratislavu). V roku 2001 ich bolo 1 600 (3 300) v roku 2005 ich počet klesol na menej ako 900 (2 800), o ďalších päť rokov v roku 2010 to bolo už menej ako 500 (2 100) a k 31.12.2020 žilo podľa Štatistického úradu SR v Petržalke iba 250 18-ročných žien (v Bratislave 1 350). Žien na začiatku reprodukčného veku je trikrát menej ako na jeho konci!

2020 2019 2018 2017 2016 2015 2014 2013 2012 2011
Petržalka 253 234 252 215 224 252 256 293 314 370
Bratislava 1361 1301 1411 1297 1255 1323 1288 1499 1682 1874
SR 24810 24882 26785 27419 27648 28449 28890 29780 32268 35186
2010 2009 2008 2007 2006 2005 2004 2003 2002 2001
Petržalka 470 522 551 632 721 866 1117 1360 1448 1603
Bratislava 2108 2281 2366 2540 2721 2817 3069 3225 3297 3333
SR 36260 37903 38337 38675 40140 40564 42051 43372 43535 43673

Tabuľka s počtom 18 ročných žien v Petržalke, Bratislave a v Slovenskej republike 2001 – 2020

Výrazný pokles počtu detí v materských školách

To, kedy dôjde k zlomu, sa dá odhadnúť podľa počtu žien v priemernom veku matky pri pôrode. Ten je v Bratislave 32,83 (32,97 pre Bratislavu V).

Vek Bratislava Petržalka
45 4061 924
44 4425 1063
43 4640 1171
42 4328 1233
41 4358 1217
40 4600 1278
39 4444 1343
38 4542 1378
37 4702 1348
36 4736 1330
35 4549 1281
34 4372 1075
33 4209 1024
32 4022 871
31 3814 797
30 3491 788
29 2970 669
28 2808 601
27 2235 476
26 1950 444
25 1719 339

Tabuľka počtu žien v Bratislave a v Petržalke podľa veku

Z uvedenej tabuľky je vidieť, že 36 až 39 ročných žien je najviac. To sú tie, ktorých deti dnes tvoria najvyšší počet v materských školách (pri priemernom veku matky pri pôrode 33 rokov, má 36 ročná matka 3-ročné a 38-ročná 5-ročné dieťa). V rokoch 2019 až 2021 sa narodilo o 100 až 150 detí menej ako v rokoch 2018 a 2017. V tomto roku už môžeme očakávať, že sa v Petržalke narodí o 150 až 200 detí menej ako v roku 2021 a v priebehu najbližších päť rokov to bude až niekde na úrovni od 300 do 500 detí menej oproti roku 2021. Z tabuľky vyplýva, že v Bratislave to bude s posunom jeden až dva roky neskôr oproti Petržalke, keďže najsilnejšie ročníky sú o jeden až dva roky posunuté. Prepad bude v najbližších rokoch o takmer 20 až 30% a následne bude pokles ďalej pokračovať.

Kde, kedy a o koľko sa tento počet zníži, záleží na viacerých faktoroch. Napríklad v Petržalke tento jav nastáva medzi prvými už teraz. Hlavný podiel na tom má obrovské rozširovanie kapacít (jedno z najväčších v Bratislave a asi aj na Slovensku), kedy za roky 2018 až 2022 boli miesta v Petržalke navýšené o približne 580 detí (v rokoch 2010 až 2018 to bolo cca 500). Ďalším významným dôvodom je efekt “slabnúcich” ročníkov.  Najviac detí za posledných 10 rokov sa v Petržalke narodilo v roku 2017 (1 433 detí, dnešní predškoláci) a odvtedy ich počet postupne klesá cez 1 385 (rok 2018), 1 284 (rok 2019), 1 259 (rok 2020) až po 1 272 v roku 2021. Vďaka vyššie spomenutému, ako aj vďaka rôznym nástrojom uprednostňovania starších a petržalských detí, budú v školskom roku 2022/2023 prijaté takmer všetky deti, ktoré dovŕšia do 31.12.2022 tri roky. To znamená, že Petržalka, na rozdiel od iných mestských častí už nebude pred sebou tlačiť neprijaté deti staršie ako 3 roky. Samozrejme, voľné miesta v konkrétnych škôlkach ešte pár rokov nebudú totožné s preferovanou materskou školou rodiča.

Rok Prijatých Neprijatých Z neprijatých 2 roční
2019 869 855 137
2020 868 935 165
2021 913 640 75
*2021 220 ďalšie rozšírené miesta v priebehu roka
2022 1050 250 100
*2022 150 ďalšie rozšírené miesta v priebehu roka

Tabuľka prijatých a neprijatých detí v Petržalke za roky 2019 až 2022

PREHĽAD PRÍJMANIA DETÍ DO MŠ V ROKU 2022/2023 V PETRŽALKE

2 700 – všetkých žiadostí spolu o prijatie (vrátane viacnásobných žiadostí)

1 370 – unikátnych žiadostí (z toho viac ako 200 nerezidentov)

1 300 – unikátnych žiadostí bez už prijatých detí (70 žiadostí sú deti ktoré už MŠ navštevujú ale chcú ju zmeniť, spravidla z dôvodu vzdialenosti od bydliska (minulý rok nastúpili tam, kde ich zobrali)

1 200 – unikátnych žiadostí bez detí narodených v roku 2020 (100 žiadostí sú deti ktoré nemajú do 31.12.2022 tri roky – nie je možné prijať)

z 1 200 detí je:

900 – detí ktoré budú mať tri roky do 31.8.2022 (je možné prijať všetky, i keď nie vždy na preferovanú MŠ)

300 – detí ktoré budú mať tri roky od 1.9.2022 do 31.12.2022 a môžu nastúpiť do materskej školy až po dovršení tretieho roku (tzn. v priebehu septembra až decembra 2022)

1 050 aktuálna voľná kapacita, ktorá pokrýva 900 detí starších ako 3 roky k 31.8.2022 ako aj polovicu z detí, ktoré budú mať tri roky od 1.9.2022 do 31.12.2022

150 vznikne do konca roku 2022

80 – vznikne otvorením novej MŠ Fedinova do 15.9.2022

70 – vznikne otvorením novej MŠ Fialova (na Slnečniciach) do 31.10.2022

Na základe skúseností z minulých rokov viac ako 50 detí, ktoré budú prijaté, 1.9.2022 nenastúpi do materskej školy

Deti ktoré dovŕšia tri roky v roku 2023 môžu byť prijaté až po 1.1.2023 za predpokladu, že v MŠ ostala voľná kapacita

Súčasnú potrebu kapacít materských škôl najbližších 30 rokov učrite neprekročíme

K rekordným číslam z posledných 14 rokov, kedy sa v Petržalke narodilo takmer 19 000 detí (1 350 priemerne každý rok) sa  najbližšíchdvadsať rokov určite nedostaneme. Dôvodom je veková štruktúra žien, kedy vo veku od 0 do 9 je ich menej ako 700 v každom ročníku, vo veku od 10 do 15 menej ako 500 v každom ročníku a vo veku od 16 do 25 (na začiatku reprodukčného procesu) je ich dokonca iba okolo 300 v každom ročníku.

Vo svetle týchto skutočností vyzerá takmer 160 miliónov eur v pláne obnovy na rozširovanie kapacít materských škôl značne neefektívne. Kým sa tieto projekty pridelia žiadateľom, zrealizujú a deti nastúpia do novootvorených tried, stanú sa buď okamžite, alebo v priebehu jedného-dvoch rokov zbytočnými. Takéto projekty sa mali uskutočniť pred viac ako desiatimi rokmi. Vyhodené peniaze budú v budúcnosti opäť na niečo dôležitejšie chýbať, lebo základné prognózovanie na Slovensku, žiaľ, neexistuje.

Samozrejme, okrem narodených detí treba počítať aj s vnútroštátnou migráciou obyvateľov (aj detí) formou prisťahovania sa. V projektoch, ktoré sa stavajú (Slnečnice, Nesto a podobne) bude v tomto období počet prisťahovaných maximálne vo výške 20 000 až 25 000, čo vzhľadom k 114 000-ovej Petržalke tento klesajúci trend iba zmierni, ale určite nezastaví. Rovnako nastane presun časti detí zo súkromných materských škôl do štátnych z dôvodu nižších poplatkov, čo trochu “pomôže doplniť” kapacity, ktoré sa začnú uvoľňovať. V neposlednom rade bude potrebné a možné opätovne otvoriť pre jednotlivé oblasti aj štátne jasle a špecializovať materské školy alebo ich triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom strava pre deti s intoleranciami sa bude musieť stať samozrejmosťou. Je pravdepodobné, že všetky spomenuté opatrenia dokážu pomôcť k zníženiu poklesu detí odhadom iba o 20 až 30% namiesto “prepadu” o 50% na základe počtu žien v produktívnom veku.

Záver

Kým Petržalka problém s dostatočnou kapacitou pre deti v materských školách vyrieši tento rok, ostatné mestské časti to čaká postupne v období nasledujúcich dvoch až troch rokov. Nie je veľa vecí, ktoré je možné s dostatočným predstihom predpovedať. Počet novonarodených detí do tejto kategórie ale patrí, preto je smutnou vizitkou minulého alebo súčasného riadenia tohto štátu , že sa na tento stav nepripravili. Aktuálne podporovanie rozširovania kapacít cez investície je úplne zbytočné, lebo do 5 rokov sa začnú postupne existujúce triedy zatvárať. Rovnako je veľmi dôležité, aby sa hlavne samosprávy začali pripravovať  na obrovský a dlhodobý pokles počtu detí už teraz, inak o pár rokov budú riešiť problem, čo s prázdnymi triedami a škôlkami.

Prečo má Bratislava a Petržalka málo peňazí (detailné vysvetlenie)

/in , /

Ak má niekto záujem si prečítať skrátenú verziu, tak ju nájde tu na janohrcka.blog.sme.sk.

Prečo má Bratislava málo peňazí

V roku 1993 mala Bratislava podľa štatistického úradu 447 805 obyvateľov. V roku 1996 ich počet stúpol na 452 278 a odvtedy sa už tomuto číslu ani nepriblížil. V roku 2018 dostáva Bratislava peniaze na 425 923 obyvateľov, ktorí tu majú trvalý pobyt. To znamená, že po viac ako 20 rokoch v Bratislave žije oficiálne o 25 000 obyvateľov menej, ako tu žilo v roku 1996. Adekvátne k tomu aj Bratislava dostáva menej peňazí.

Dôvod, pre ktorý všetky tieto údaje uvádzam, je, aby sme sa dostali k čo najreálnejšiemu číslu o počte obyvateľov, ktorí bývajú v Bratislave. Podľa spoločnosti Market locator, ktorá analyzovala dáta troch mobilných operátorov začiatkom roku 2017, “nocuje” v Bratislave 666 tisíc ľudí. Ďalších 130 tisíc sem denne prichádza za prácou (info tu). Uvedené údaje spoločnosť Market locator považuje za konzervatívny (minimálny) odhad vzhľadom k použitej metodike. Pri počítaní spoločnosť vychádzala iba z mobilných telefónov s hlasovými službami, nepočítala zahraničné telefónne čísla, čísla, ktoré sa nepohybovali (nemenili BTS stanicu) a vyradila telefónne čísla spoločností, ktoré majú viac ako 5 mobilných čísiel, keďže takíto zamestnanci majú spravidla aj súkromné číslo.

Už v roku 2008 magistrát uvádzal, že do Bratislavy denne prichádza 170 tisíc ľudí (link tu). Nepredpokladám, že o takmer 10 rokov (Market locator zbieral údaje v apríli 2017) je číslo 130 tisíc na základe analýzy mobilných operátorov nereálne. Práve naopak. Ak podľa zvolenej metodiky je číslo o denne prichádzajúcich reálne, tak by logicky malo byť správne aj číslo o „nocujúcich“.

Na základe uvedených údajov sa v Bratislave počas pracovného dňa pohybuje takmer 800 000 obyvateľov. V roku 2018 ale dostáva Bratislava peniaze iba za 425 923 ľudí (53,5%), to znamená, iba za približne polovicu. Ak by mali všetci, ktorí tu “nocujú” a každý deň pracujú, prihlásený trvalý pobyt, dostala by Bratislava zo štátu viac ako 100 miliónov eur ročne viac (cca 285 eur za osobu). Tieto peniaze by prišli do mestského rozpočtu a Bratislavčanov by to nestálo ani 1 euro z ich vrecka. Je to výrazne vyššia suma, ako by mesto získalo navýšením daní z nehnuteľností o 100%.

Ak cesty, parkovanie, mestskú hromadnú dopravu, osvetlenie, upratovanie, … denne využíva takmer raz toľko ľudí, za koľko Bratislava dostáva peniaze, je logické, že nemá dosť peňazí. Preto neprihlásených ľudí považujem za hlavnú príčinu finančných problémov Bratislavy. Prehlásenie trvalého pobytu je časovo aj finančne zložité. Keďže neexistuje žiadny benefit alebo sankcia, pre ktoré by ľudia mali túto tortúru podstúpiť, tak neexistuje žiadna motivácia, aby si trvalý pobyt prehlásili.

Ak by to zákon umožňoval, ľudia, ktorí si nechcú alebo nemôžu prehlásiť trvalý pobyt, by mali mať možnosť zaplatiť ročnú sumu, ktorú štát prispieva na jedného obyvateľa Bratislavy. Takto by mohli získali rovnaké práva ako obyvatelia s trvalým pobytom. Predpokladám, že pri dnešnej sume približne 300 eur ročne na osobu, by aj tak väčšina zvolila zmenu trvalého bydliska.

Preto, ak chceme riešiť problém s financovaním mesta, je potrebné začať s touto obrovskou skupinou ľudí. Mesto nemá dosah na zmenu legislatívy a nevie výrazne zjednodušiť a zlacnieť proces prehlásenia trvalého pobytu. Rovnako nemá dosah na zmenu metodiky (kritérií), na základe ktorých štát rozdeľuje peniaze medzi mestá a obce. Má ale dosah na dve základné veci. A tým je parkovanie a mestská hromadná doprava. Takmer všetci ľudia, ktorí väčšinu roka žijú v Bratislave, nevedia normálne fungovať bez toho, aby používali auto alebo mestskú hromadnú dopravu. Predstavte si, že všetky parkovacie miesta v správe mesta a mestských častí budú na celom území Bratislavy spoplatnené sumou 2 eurá za hodinu a Bratislavčania majú 100% zľavu. Každý, kto tu nemá trvalý pobyt, si rýchlo spočíta, či si prehlási trvalý pobyt, alebo cez parkovné prispeje na prevádzku mesta.

Kto to zaplatí

Dôvody pre nespoplatnenie Bratislavčanov sú jednoznačné. Je to spravodlivé, lebo podľa súčasnej legislatívy náklady na prevádzku mesta znášajú hlavne tí, ktorí v ňom majú trvalý pobyt. Preto, ak mesto nemá dostatok peňazí, tak musí najskôr spoplatniť tých, ktorí sa na prevádzke mesta nepodieľajú alebo podieľajú výrazne menej. Legislatívne je trochu problém v tom, že zákon citlivo vníma opodstatnenosť dôvodov diskriminovania ľudí. Zákon ale nezakazuje zaviesť poplatok 2 eurá za hodinu celoplošne pre všetkých a Bratislavčanom dať na poplatok 100% zľavu cez kartu Bratislavčana alebo iný nástroj.

Ďalším dôvodom je dôvod ekonomický. Ak zavediete parkovaciu politiku pre všetkých 800 tisíc ľudí, budete potrebovať ďaleko väčšie množstvo policajtov a techniky. Dôvodom je riešenie násobne väčšieho množstva priestupkov. Preto zavedenie parkovacej politiky iba pre časť vodičov je výrazne menej nákladné.

Tretím, nemenej dôležitým dôvodom je politická priechodnosť. Doteraz viaceré snahy zaviesť platenú parkovaciu politiku stroskotali, lebo sa jedná o nepopulárne opatrenie. Mesto nemá poriadne údaje ani len o počte obyvateľov, ktorí v tomto meste reálne bývajú. Nevie, aký je tu počet áut, legálnych parkovacích miest a množstvo iných dôležitých informácií. Obyvatelia v niektoýrch častich mesta sú prakticky odkázaní na osobný automobil. Takto navrhnuté riešenie by bez väčších problémov prešlo, lebo nepostihuje Bratislavčanov. Takisto by vďaka nemu mesto získalo údaje o počte a štruktúre aút v Bratislave, lebo na získanie zľavy vo výške 100% by sa všetci museli do systému zaregistrovať.

Vyhodnocovať podľa EČV (ŠPZ) áut, koľko ľudí (užívateľov áut – vodičov) má alebo nemá trvalý pobyt, nie je práve najpresnejšie. EČV auta sa prideľuje podľa sídla majiteľa. V Bratislave sídli veľa firiem a dnes už viacero zamestnancov využíva firemné auto na súkromné účely. Preto až evidencia, pri ktorej by obyvatelia s trvalým pobytom priraďovali auto, ku ktorému majú vzťah (súkromné, firemné, v majetku lízingovej spoločnosti, …) by zreálnilo, koľko áut má užívateľov s trvalým pobytom v Bratislave.

Dodatočná motivácia používania aplikácie (s anonymizovanými údajmi) by dokonca mohla prispieť k analýze pohybu áut, ktoré by výrazne pomohlo pri identifikácii najväčších problémov s individuálnou automobilovou dopravou (IAD).

Dotované cestovné v MHD

Aktuálne náklady DPB sú 110 miliónov ročne. Z tejto sumy približne 55 miliónov eur (50%) platí mesto vo forme príspevku z daní obyvateľov. Ak teda platíme za lístok 1 euro, tak jeho reálna cena sú eurá dve. Polovicu z tejto sumy zaplatí mesto DPB z daní Bratislavčanov. Preto je logické, že Bratislavčania platia “dotovanú” cenu 1 euro. Mimobratislavčania žijúci a pracujúci v Bratislave by mali zaplatiť minimálne reálne náklady. Pravidlá mestskej hromadnej dopravy v spojení s parkovaciou politikou by určite motivovali ľudí k prehláseniu trvalého pobytu.

Rovnako ako pri parkovaní, aj tu by mesto nemalo trestať krátkodobých návštevníkov hlavného mesta (20 dní v roku). Tí by mali počas tejto doby mať možnosť využívať režim primeraného poplatku alebo poplatku za dotovanú cenu 1 euro. Poplatok za celoročnú električenku vo výške 1 000 eur alebo jednorázového cestovného na 60 minút za 4 eurá, by mali platiť iba mimobratislavskí, ktorí tu žijú alebo pracujú väčšiu časť v roku.  Obyvatelia s trvalým pobytom by mali mať 75% zľavu, ktorá by ostatných motivovala si prehlásiť trvalý pobyt do hlavného mesta.

Zvýšená miera individuálnej automobilovej dopravy (osobných áut) nie je príčina, ale následok. Následok dlhodobo podfinancovaného mesta a z toho vyplývajúceho zanedbaného budovania kvalitnej hromadnej dopravy. Je to ako s bytom, kde žijú štyria zarábajúci ľudia, ale iba dvaja sa podieľajú na nákladoch domácnosti. Kde dlhodobo absentujú peniaze, tam po čase nefungujú základné veci. Preto, ak chceme Bratislavčanov presvedčiť, aby začali výrazne viac využívať hromadnú dopravu, tak to bude treba všetko dobehnúť. Na rekonštrukciu električkových trás treba viaceré povolenia. Niektoré rekonštrukcie treba vyriešiť komplexne. To má za následok, že viaceré zmeny budú zložitejšie a tým aj časovo náročnejšie. Počas doby, kým mesto tie najväčšie problémy neodstráni, by sa mali hľadať iné zdroje financovania ako peniaze obyvateľov Bratislavy.

Dostatok peňazí a čas

Navrhované riešenie nezlepší dopravu, ale tú nezlepší ani spoplatnenie Bratislavčanov. Parkovacie domy, nové alebo záchytné parkoviská sa tiež nevybudujú zo dňa na deň. Rovnako, zlepšenie MHD, oprava a rozšírenie električkových radiál alebo kvalitných cyklistických chodníkov sa neudeje mávnutím čarovného prútika. Práve naopak, viaceré problémy sú komplikované alebo kumulované a ich kvalitné riešenie potrvá niekoľko rokov. Preto spoplatniť auto ako luxus a nahradiť ho prísľubom kvalitnejšej alternatívy, ktorá bude realitou v lepšom prípade o 5 rokov, je nezmysel.

Aj keby ste dnes mali dostatok peňazí, tak v zmysle platnej legislatívy musíte najskôr vysúťažiť projektantov. Tí musia vypracovať projekt. Na základe projektu musíte vysúťažiť zhotoviteľa a ten musí následne projekt zrealizovať. Pred samotnou realizáciou musíte získať všetky potrebné povolenia a súhlasy. V ideálnom prípade, kedy máte vysporiadané pozemky, územné rozhodnutie a nemáte žiadne iné administratívne problémy, nikto sa v súťaži neodvolá, úrad pre verejne obstarávanie vám súťaž nezruší a všetci dodržia stanovené termíny, realizáciu neurobíte skôr ako o dva roky. A aby bola zmena v Bratislave viditeľná, potrebujete desiatky takýchto projektov.

Štát problém riešiť nebude

Na získanie trvalého pobytu je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Okrem toho, dôvodom neprehlasovania ľudí na trvalý pobyt je aj jeho administratívna komplikovanosť a finančné zaťaženie (poplatky). Problém je, že štát prerozdeľuje peniaze (podielové dane) práve podľa tohto kritéria. Keďže v Bratislave žije odhadom raz toľko ľudí, ako dostávame peňazí, je logické, že vo zvyšných mestách na Slovensku to bude presne opačne.

Jedným z najvplyvnejších združení na Slovensku je Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Bez jeho súhlasu štát nebude tieto pravidlá meniť a ostatné obce na súčasnom systéme profitujú. Druhým problémom je, že najvplyvnejšia strana SMER-SD má v Bratislave dlhodobo najnižšiu podporu a preto je nulová šanca pre Bratislavu na zmenu systému k lepšiemu – spravodlivejšiemu, ak predkladaný návrh bude na úkor ostatných miest a obcí, kde má táto strana podporu výrazne vyššiu. V neposlednom rade, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pochádzajú z rôznych kútov Slovenska. Takáto zmena bude mať priamy negatívny vplyv na ich mesto alebo obec. Preto presadiť takúto zmenu je prakticky nemožné.

Politicky najschodnejšie riešenie je dofinancovať Bratislavu tak, aby ste ostatným mestám a obciam peniaze nezobrali. Druhou možnosťou je navýšiť celkový balík peňazí, ktorý sa medzi obce prerozdeľuje. Tým by aj po zmene systému neexistovali porazení, ktorí by mali výrazne menej príjmov z daní, ako je tomu teraz. Myslieť si a tvrdiť, že návrhom zmeny zákona sa tento problém vyrieši je zjavným nepochopením elementárnych princípov fungovania politiky. Je to ako keby ste požiadali členské krajiny NATO, aby miliardy eur nemíňali na obranu, ale na boj proti klimatickým zmenám a boj proti hladu vo svete. Áno, znie to šľachetne, ale každého, kto by prišiel na pôdu NATO s takýmto návrhom by asi odviezli v kazajke.

Mesto sa musí o seba vedieť postarať

Ak teda chce Bratislava dostať viac peňazí, musí prijať opatrenia, ktorými budú Bratislavčania zvýhodnení. A tým sú napríklad spomínané poplatky za parkovanie alebo cena lístkov a električeniek v MHD. Tak ako som už spomenul, zákon citlivo vníma opodstatnenosť dôvodov diskriminácie ľudí. Zvýhodňovanie ľudí na základe trvalého pobytu, ale určite nie je problém. Príkladom je karta Bratislavčana, ktorá dlhodobo funguje. Jej hlavným problémom je nízka miera zvýhodnenia. Zľavu 20% získate pri vstupe do galérie, múzea alebo zoo. Pri cestovnom v MHD je to iba 10% čo dnes pri ročnej električenke predstavuje 26 eur. Ak by celoročná električenka stála 1 000 eur a jednorázový cestovný lístok 4 eurá, tak zľava vo výške 75% pre Bratislavčanov by bola ďaleko väčšou motiváciou na zmenu trvalého pobytu. Rovnako ako už spomínané spoplatnenie všetkých verejných parkovísk sumou 2 eurá, pričom obyvatelia Bratislavy by mali 100% zľavu.

Áno, znie to hrozne, ale Bratislava je výrazne a dlhodobo podfinancovaná. Ak štát nemá záujem dofinancovať hlavnému mestu túto sumu, musia sa na ňu poskladať buď Bratislavčania, mimobratislavskí alebo spoločne. Je logické, že v prvom kroku by mala byť snaha spoplatniť dlhodobo žijúcich a pracujúcich, ktorí tu nemajú trvalý pobyt. Ak to nebude stačiť a minú sa aj všetky ostatné možné riešenia, bude nutné spoplatniť aj Bratislavčanov. Ale určite nie ako prvé, ale až ako posledné navrhované riešenie. A to nielen preto, že za danú situáciu nesú najmenšiu zodpovednosť, ale aj preto, že sú týmto stavom najviac poškodení. Možno práve zavedenie takýchto pravidiel v Bratislave presvedčí vládu zmeniť kritériá pre financovanie obcí alebo hlavného mesta.

Jedna Bratislava

Čo sa týka prehlasovania trvalého pobytu medzi mestskými časťmi, mala by mať Bratislava mechanizmus, aby Bratislavčanov do zmeny nenútila. Bratislava je jedno mesto a Bratislavčania v ňom prirodzene migrujú medzi mestskými časťami. Ak by niektorá mestská časť zavádzala napríklad rezidenčné parkovanie, malo by byť v Štatúte (Štatút je právna norma, ktorou si mesto určuje pravidlá fungovania medzi mestom a mestskými časťami) umožnené urobiť administratívnu zmenu. To znamená, že napríklad obyvateľ s trvalým pobytom v Petržalke, žijúci v byte alebo podnájme v Karlovej Vsi, by mal mať možnosť získať rovnaké práva, ako Karlovešťan, ktorý má na danej ulici trvalý pobyt. Kompenzáciou by malo byť, aby peniaze pripadajúce na daného Petržalčana dostala Karlova Ves. To by spôsobilo, že obyvatelia s trvalým pobytom v Bratislave by neboli nútení si meniť trvalý pobyt. Zmenu by vedeli administratívne spraviť mestské časti, ktoré by si navzájom dorovnali aj finančné plnenie. Uplatniť rezidenčnú výhodu by si mohol každý iba na jednom mieste v Bratislave (v jednej mestskej časti resp. jednej ulici). V opačnom prípade by napríklad preferovanie parkovania na danej ulici v noci pre ľudí s trvalým pobytom (resp. nahláseným rezidenčým zvýhodnením) nemalo zmysel.  Takéto opatrenie vie zaviesť Bratislava zmenou Štatútu mestskými poslancami, to znamená, bez potreby zásahu do súčasne platnej legislatívy Národnou radou SR.

Prehlásenie trvalého pobytu

Ľudia, ktorí momentálne žijú alebo denne pracujú v Bratislave a nemajú tu trvalý pobyt, by mali mať umožnené si ho sem jednorázovo prehlásiť. Následne by malo byť zabezpečené, aby nemuseli robiť zmeny, keď sa presťahujú alebo keď sa zmení vlastník ich nehnuteľnosti. Dnes je možné si prehlásiť trvalý pobyt v Bratislave cez komerčnú službu za sumu do 10 eur mesačne (link tu). Tu je ale riziko, že ak túto službu začne využívať veľa ľudí a na jej základe budú v Bratislave výrazné benefity, môžu dané firmy zvýšiť cenu. Navýšením ceny by veľmi neriskovali, lebo náklady na prehlásenie by boli vyššie ako zaplatenie takejto ceny.

Je ale v záujme mesta a jeho mestských častí, aby si ľudia, ktorí tu žijú, prehlásili trvalý pobyt aj keď tu nevlastnia nehnuteľnosť. Preto by tiež mali urobiť opatrenia, ako zjednodušiť možnosti prehlásenia trvalého pobytu ako aj vyriešenia ich prípadných nevýhod. Buď by mali poskytovať obdobnú službu za cenu nákladov a dlhodobo tieto podmienky garantovať. Ak by s tým bol legislatívny problém (niekoľko tisíc ľudí prihlásených do jedného bytu), stačilo by poskytnúť doplnkové služby už k dnes existujúcej možnosti mať trvalý pobyt na adrese sídla obce. Hlavným problémom v takomto prípade je preposielanie pošty, ktoré pošta poskytuje za cenu 18 eur ročne.

Presvedčiť ľudí, aby si jednorázovo zmenili všetky doklady nie je ľahké. Ak ale budú mať istotu, že nebudú musieť trvalý pobyt meniť opakovane alebo za ňho platiť horibilné sumy, bola by ich ochota určite výrazne vyššia.

Nespravodlivé prerozdeľovanie (aj) pre Petržalku

O nespravodlivom prerozdelení peňazí pre Bratislavu v rámci Slovenska hovoria všetci volení zástupcovia v Bratislave. O nespravodlivom prerozdelení peňazí medzi obyvateľov mestských častí Bratislavy sa nehovorí skoro vôbec. A tento problém je pritom omnoho väčší a možnosť jednotlivých mestských častí sa voči nemu brániť je výrazne menšia.

Už v apríli 2017 som podmieňoval prijatie akejkoľvek parkovacej politiky tým, že najskôr je potrebné vyriešiť nespravodlivé financovanie medzi mestskými časťami (info tu). Zo skúseností mi bolo jasné, že ak sa príjme parkovacia politika, opäť už nebude žiadna snaha ani motivácia meniť tento takmer 10 rokov nespravodlivo nastavený systém.

Dane pre mestské časti

Mesto Bratislava je rozdelené na mestské časti. Mestské časti sú na slovenské pomery kombináciou veľkých, stredne veľkých a malých miest s veľkými, stredne veľkými a malými dedinami s rôznymi rozlohami, členitosťou terénu ako aj rozdielnou vzdialenosťou od ostatných mestských častí. Táto špecifickosť spôsobuje rozdielne požiadavky a z toho vyplývajúce potreby. Ak si zoberieme, koľko ktorá mestská časť dostáva zo spoločných daní (daň z príjmu fyzických osôbo – DPFO a daň z nehnuteľností – DzN) na jedného obyvateľa, tak sa sumy pohybujú od 177,5 eur (75,7% priemeru) vo Vrakuni až po 447,8 eur (191,0 % priemeru) v Devíne. Takisto je možné vidieť (zvýraznené žltou), že Petržalka, ktorá ma takmer o polovicu viac obyvateľov ako Ružinov, dostáva z mesta na daniach o približne milión eur menej.

 

Mestské časti však majú vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti rozdielne počty materských alebo základných škôl. Zabezpečenie kompletnej prevádzky materských škôl, stravovanie a školské kluby detí na základnych školách sú originálne kompetencie, ktoré musí obec zabezpečiť zo svojho rozpočtu. Preto, ak na základe nariadenia vlády 668/2004 odpočítame náklady, ktoré podľa štátu pripadajú na tieto činnosti, tak sa nám predchádzajúca tabuľka ešte výraznejšie zdefromuje. Od 81,4 eur (58,5% priemeru) vo Vrakuni po 395,2 eur (283,8% priemeru) v Devíne.

 

Na príklade Devína a Čunova si môžeme vysvetliť dôvody. V obidvoch prípadoch sa jedná o najmenšie mestské časti Bratislavy. Devín dostáva na obyvateľa viac ako Čunovo. Ale Čunovo má raz také množstvo detí v materských školách (počet prepočítaných žiakov) ako Devín. Preto sa po započítaní týchto nákladov na originálne kompetencie rozdiel medzi nimi ešte zväčší. Devín mal v roku 2017 v materskej škole 30 detí a Čunovo 57 detí.

Bohaté a chudobné mestské časti

Pri porovnaní Devínskej Novej Vsi s počtom obyvateľov 16 009, ktorá zo spoločných daní dostáva 188,2 eura na jedného obyvateľa (135,1% priemeru Bratislavy) s trochu väčšou Vrakuňou s 20 198 obyvateľmi, ktorá dostáva na obyvateľa 81,4 eur (58,5% priemeru Bratislavy) vidíme obrovský nepomer. Tento nepomer je spôsobený iba tým, že v Devínskej Novej Vsi sídli Volkswagen a vďaka tomu má táto mestská časť 2,3 násobne viac peňazí z rozpočtu mesta ako Vrakuňa, kde namiesto toho “sídli” Pentagon.

Podobný nepomer je aj pri porovnaní druhej najväčšej mestskej časti Ružinov so 72 032 obyvateľmi a 181 eurami na jedného obyvateľa (131% priemeru Bratislavy) a najväčšej mestskej časti Petržalky so 103 473 obyvateľmi a 103,4 eurami na obyvateľa (74,3% priemeru Bratislavy). A to sa Petržalke prvýkrát v tomto roku neznižoval príjem o cca 600 000 eur ako solidarita voči malým mestským častiam. Inak by jej čísla na obyvateľa boli ešte o 6 eur nižšie. Rozdiel v daniach na obyvateľa je spôsobený tým, že v katastri Ružinova sídli Slovnaft a hlavne vďaka nemu dostáva Ružinov o 1,75 násobne viac peňazí ako Petržalka.

Mimochodom, solidarita. Do roku 2017 sa na solidaritu voči malý mestským častiam podieľali tie veľké. Takto veľká, ale chudobná Petržalka, prispievala peniaze malým ale bohatým Vajnorom. Viete si predstaviť, že by Brazília prispievala na chod Švajčiarska? Asi nie. Ale takýto super systém fungoval takmer 10 rokov v Bratislave a chudobná Petržalka takto prišla o približne 5 miliónov eur.

Hlavné mesto znevýhodňuje štátne materské školy

A mohol by som pokračovať. Jeden z hlavných problémov, ktorý takto nastaveným prerozdeľovaním financií medzi mestské časti vzniká, je nedostatok miest v materských školách. Problémom je, že kým štát prerozdeľuje podielové dane (daň z príjmu fyzických osôb – DPFO) podľa určitých kritérií (viac tu), tak v Bratislave sa tieto peniaze delia inak (viac tu). Štát posiela mestám a obciam cez DPFO na každé dieťa v materskej škole 2 297,76 eur (rok 2018). V Bratislave ale vďaka štatútu dostanú mestské časti iba 1 503,19 eur (65,42%,). To spôsobuje, že zvyšné peniaze, potrebné na prevádzku materských škôl, musia mestské časti hradiť z iných príjmov. Čím viac miest v materských školách mestská časť prevádzkuje, tým ju viac mesto “trestá”, lebo na ne musí viac doplácať z iných zrojov a opačne. Čím ich prevádzkuje menej, tým viac ušetrí, lebo náklady na prevádzku sú vyššie ako peniaze, ktoré v zmysle štatútu z mesta za materské školy dostane.

Takto nastavený systém v Bratislave dlhodobo vytvára tlak na nižšie kapacity v štátnych materských školách a vytvára väčší priestor pre neštátne zariadenia. Neštátne materské školy dostanú paradoxne z mesta vyšší príspevok na jedno dieťa ako štátne v zriaďovateľskej pôsobnosti mestských častí!!! Mestskí poslanci a primátor Ivo Nesrovnal o tomto vedia minimálne od septembra 2017. Keď som to v septembri minulého roka vysvetlil všetkým poslancom, tak sa pod materiál na zmenu financovania podpísalo 27 z nich. Zmena bola prijatá a zahlasovalo za ňu 30 poslancov. Následné primátor rozhodnutie pozastavil. Hlasovanie o potvrdení uznesenia odsabotovala primátorova skupina poslancov v zastupiteľstve. Medzi inými námestníčka Iveta Plšeková (poslankyňa za Petržalku), aktuálne kandidujúca za primátorku hlavného mesta so sloganom “Spravodlivosť pre Bratislavčanov”. To isté spravila aj námestníčka Ľudmila Farkašovská (poslankyňa za Petržalku), aktuálne kandidujúca za starostku Petržalky. Za návrh nezahlasoval ani Marián Greksa (poslanec za Petržalku), kandidát na starostu, napriek tomu, že bol pod návrhom podpísaný alebo Oliver Kríž, poslanec za Petržalku a mimochodom tiež kandidát na starostu. Rovnako túto zmenu nepodporil ani Martin Chren, dlhoročný obyvateľ Petržalky a súčasný kandidát na starostu Ružinova. A vo vymenovávaní by sa dalo pokračovať.

Politikárčenie namiesto odbornosti

Ako je mesto riadené cez politické záujmy a nie cez odborné a vecné návrhy, sa dá uviesť na sume 35 000 eur pre Karlovu Ves. Túto sumu nevyplatilo mesto Karlovej Vsi, keď v roku 2014 zle spočítalo počet stravníkov. Chybu som objavil, keď som preveroval správnosť prerozdeľovania daní medzi mestské časti. Najskôr primátor a jeho úradníci tvrdili, že nič také sa nestalo. Pri kontrole hlavným kontrolórom mesto pochybenie priznalo (zistenia 3.1 na strane 11). Napriek tomu, že zastupiteľstvo opakovane odhlasovalo, aby táto suma bola Karlovej Vsi dorovnaná, tak primátor Ivo Nesrovnal ani po viac ako roku peniaze mestskej časti neposlal.

Ako ďalší príklad možno uviesť tzv. „solidaritu“. Príspevok na prevádzku od veľkých mestských častí pre tie malé. Túto do roku 2017 platili štyri mestské časti Petržalka, Ružinov, Staré Mesto a Nové Mesto. Prijímateľom bolo sedem malých mestských častí Lamač, Vajnory, Záhorská Bystrica, Rusovce, Jarovce, Čunovo a Devín. Tri roky žiadali všetci o zmenu, ale primátor Ivo Nesrovnal nemal čas ani záujem. Až keď v septembri 2017 prešiel zastupiteľstvom môj návrh na zmenu financovnia, tak za jeden mesiac primátor vyriešil tento problém. Solidaritu už neplatia štyri veľké mestké časti, ale platí ho hlavné mesto zo svojho rozpočtu. Petržalka „vďaka“ solidarite prišla o približne päť miliónov eur.

Porovnávať neporovnateľné

Ľudia a médiá radi porovnávajú, kto čo dokázal v ktorej mestskej časti. Ale pri tomto porovnaní zabúdajú na to, že všetci nemajú rovnaké podmienky a finančné prostriedky. Pri pohľade na tabuľku vidíte, že byť starostom Vrakune je skôr za trest ako za odmenu. Máte okrajovú mestskú časť, čo má výrazný vplyv na zlú dopravnú obslužnosť obyvateľov. Máte najmenej peňazí na obyvateľa, čo spôsobuje výrazné podfinancovanie originálnych kompetencií pre materské školy a služby pre seniorov. Máte Pentagon, ktorý to obyvateľom tejto mestskej časti ešte viac znepríjemňuje. Rovnako nie je výhrou byť starostom Dúbravky. Nemáte síce Pentagon a na rozdiel od Vrakune máte električku, ale ste vo vyššej nadmorskej výške, máte viac členitý terén, z čoho vyplývajú vyššie náklady na zimnú a letnú údržbu. Byť starostom Karlovej Vsi, Podunajské Biskupice a Petržalky tiež nie je najväčšia výhra. Máte síce trochu viac peňazí ako Vrakuňa a Dúbravka, ale ľudia od vás očakávajú porovnateľné služby ako v Ružinove, Novom Meste a v Starom Meste. To je ale prakticky nemožné, lebo rozdiel vo vašich príjmoch a možnostiach je oproti týmto mestkým častiam priepastný.

V piatich najchudobnejších mestských častiach žije 212 075 obyvateľov, čo je takmer polovica (49,79%) zo 425 923 obyvateľov Bratislavy. Ich príjmy na jedného obyvateľa sú ale menej ako 75% priemeru (po odpočítaní nákladov na originálne kompetencie v zmysle nariadenia vlády 668/2004) . Na rozdiel od Starého Mesta, Nového Mesta a Ružinova majú všetky tieto mestské časti výrazne horšiu obslužnosť mestskou hromadnou dopravou. To nepočítam, že z rozpočtu mesta opäť najviac peňazí končí na opravy komunikácií alebo čistotu a poriadok práve v Starom Meste, Novom Meste a Ružinove. Tým sú chudobné mestké časti ešte viac znevýhodnené. Preto, keď počujem o plošnom “spravodlivom” spoplatnení všetkých Bratislavčanov vlastniacich osobné auto, tak sa mi obrazne povedané otvára vo vrecku nožík. Samozrejme, že dopravná situácia v meste je zlá a trend sa ešte zhoršuje. Dopravu treba určite riešiť ako prioritu. Ale riešiť to v prvom rade spoplatnením Bratislavčanov je znakom nepochopenia systému ako Bratislava (ne)funguje.

Čo zmenia voľby

Voľby, bohužiaľ, nie sú výberovým konaním na základe schopností kandidátov. Voľbý sú hlavne o sľuboch a sympatiách. A to veľa kandidátov vie. Ako rodený Petržalčan a volený zástupca, ktorého úlohou je hájiť záujmy obyvateľov tejto mestskej časti, som ešte v prvej polovici roku 2017 vysvetľoval mestským poslancom a starostom uvedené problémy. Bohužiaľ, slovenská politika ani tá bratislavská komunálna nie je o argumentoch, ani o tom, kto má pravdu. Starostovia a poslanci zvýhodnených mestských častí nemajú záujem znížiť príjmy pre svoje mestské časti. Dorovnať peniaze chudobným mestským častiam z rozpočtu mesta zas blokuje primátor Ivo Nesrovnal. Tým v praxi ukazuje, ako mu naozaj záleží na všetkých Bratislavčanoch.

Systém je možné zmeniť iba cez voľby, keď si práve päť znevýhodnených mestských častí zvolí dobrých mestských poslancov a hlavne svojho primátora, ktorý bude garantovať spravodlivý systém prerozdelenia daní. Lebo hovorením (písaním) o nespravodlivosti voči Bratislave sa zákony nezmenia (dôvody som vysvetlil vyššie). A každý, kto hlása spravodlivosť pre Bratislavu, by mal v prvom rade zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých jej obyvateľov bez ohľadu na príslušnosť k mestským častiam. Narodením alebo bývaním v niektorej mestskej časti by sme sa nemali stávať druho- alebo treťo- triednymi obyvateľmi. A to, že tomu väčšina volených zástupcov nerozumie alebo nechce rozumieť je spôsobené aj ľahostajnosťou obyvateľov a nízkou účasťou vo voľbách.

Kampaň nie je o vedomostiach

V politike sa rozhoduje o veľkých verejných peniazoch, ku ktorým sa veľa ľudí naučilo správať, ako keby boli cudzie. Voľby preto priťahujú veľmi špecifickú zmesku kandidátov. Niektorí sú vo funkcii pár rokov, iní ešte niekoľko mesiacov dozadu ani netušili, že budú kandidovať. Dôvod, pre ktorý sa tak veľa neschopných ľudí točí v (komunálnej) politike je, že neviete odmerať ozajstné vedomosti a schopnosti jednotlivých kandidátov. Preto stačí, že niekto dobre vyzerá, má dobré vystupovanie alebo ho odporučí nejaká známa osobnosť. V politike to nefunguje ako v hudbe, kde dáte do ruky kandidátom o prvé husle hudobný nástroj a za pár sekúnd každý vidí, kto vie aspoň na tie husle hrať. Nie je to ako v tenise, kde sú jasné pravidlá a vyhrá ten lepší.

Volebné kampane nie sú vedené v rovine odbornosti. Sú postavené trochu na programe, ale hlavne na pekných sľuboch a víziách. Niektorí kandidáti nemajú potrebu pochopiť slovenský alebo bratislavský systém. Radšej navrhujú riešenia zo zahraničia, pričom si neuvedomujú, že zákony v týchto krajinách sú výrazne odlišné ako tie naše. Takisto nemajú problém ignorovať skutočnosť, že priemerná mzda v Nemecku (3 775 eur) alebo v Rakúsku (3 632 eur) je štyrikrát vyššia ako na Slovensku (925 eur) (zdroj tu). Potom ich návrhy ako napríklad obmedzenie vstupu do centra mesta iba pre elektromobily pôsobia odtrhnuté od našej reality a možností bežných slovenských alebo bratislavských domácností. Riešenia z Rakúska alebo Nemecka sa u nás nedajú iba skopírovať. Lebo to by trebalo skopírovať aj ich príjmy a zákony.