Čo sa (ne)urobilo v Petržalke za posledné 4 roky

ANI NAJLEPŠIE PLÁNY A VÍZIE SA NEPODARÍ NAPLNIŤ, AK VÁM CHÝBAJÚ PENIAZE. ANI PREBYTOK NEZNAMENÁ, ŽE JE DOSŤ NA VŠETKO.

Preto jedna z najdôležitejších vecí vo fungovaní samospráv je hospodárenie. Pri porovnaní so zahraničím je vidieť výrazný rozdiel, s akým množstvom peňazí (či už celkovo alebo na jedného obyvateľa) hospodária mestá a obce na Slovensku a v zahraničí. To má veľký vplyv na ich možnosti poskytovania služieb svojim obyvateľom.

Petržalka za posledné tri roky môjho starostovania hospodárila s prebytkom viac ako 18 miliónov eur, pričom v poslednom roku 2021 to bolo 8,5 milióna. Okrem toho sa nám za tieto tri roky podarilo znížiť celkovú zadĺženosť o takmer jeden milión eur.

Zvýšenie zadĺženosti indikuje, že sa v danom období minulo viac ako sa “zarobilo”, čo logicky znamená, že sa menej urobí v budúcom období, kedy bude potrebné dané úvery splácať. Naopak, zníženie zadĺženosti spravidla znamená, že sa vyrovnali dlžoby z minulosti a namiesto splácania úverov bude mať samospráva k dispozícii viac peňazí v budúcnosti, keďže nebude musieť toľko splácať.

Petržalka má viac ako 113 000 obyvateľov, preto je zaujímavé porovnanie zvýšenie/zníženie zadĺženia od 31.12.2018 do 31.12.2021 s ostatnými krajskými mestami (okrem Bratislavy a Košíc majú všetky menej obyvateľov ako Petržalka) a s ostatnými veľkými mestskými časťami Bratislavy (nad 30 000 obyvateľov). Z uvedenej tabuľky vyplýva, že Petržalka v tomto období patrila k najlepším iba Žilina, Petržalka, Trenčín a Banská Bystrica mali k 31.12.2021 nižší dlh ako k 31.12.2018.

Keď už teda máme také prebytky, prečo sú tie chodníky, cesty a parkoviská stále rozbité? Dôvodom je, že samosprávy sú dlhodobo podfinancované a zanedbaných vecí je veľmi veľa. Napríklad 2 milióny eur za posledné štyri roky dala Petržalka do rozšírenia kapacít materských škôl. Každému, kto má dieťa a z kapacitných dôvodov ho neprijali do štátnej materskej školy netreba dlho vysvetľovať. Pre bežnú rodinu je finančne dôležité, aby mohlo dieťa chodiť do štátnej materskej školy za poplatok 40 eur/mesačne a nie do súkromnej za 400 eur/mesačne. Petržalka k 15.9.2022 navýšila počet tried o 22 (480 detí) a ďalšie štyri triedy (90 detí) sa ešte rozšíria v priebehu novembra 2022. V bežnej triede pre päťročné deti je maximálna kapacita 25 detí. V tej istej triede ale umiestnite iba 23 detí, ak ide o deti trojročné. Čím mladšie deti prijímate, tým nižšia je v rovnakých priestoroch celková kapacita. Ako je vidieť v nasledujúcej tabuľke, počet prijatých detí sa za posledné štyri roky otvorením nových tried zvýšil “iba” o 397 a nie až možných 480. Bolo to z dôvodu príjmania väčšieho množstva menších detí oproti minulým rokom.

Ďalšia oblasť s obrovským investičným dlhom sú základné školy. V Petržalke je 11 základných škôl. Každá má jednu kuchyňu (spolu 11 kuchýň) a väčšinou majú dve stupačky toaliet (spolu 24 stupačiek lebo ZŠ Tupolevova a ZŠ Turnianska majú v prístavbe o jednu naviac). Všetky školy boli postavené medzi rokmi 1977 až 1988. To znamená, že v roku 2018, pri mojom nástupe na pozíciu starostu, mali “najmladšie” školy 30 rokov a najstaršie takmer 40 rokov. Do roku 2018 boli zrekonštruované 2 kuchyne (z 11), 7 stupačiek s toaletami (z 24) a päť šatní pri telocvični (z 11). V niektorých školách sa splašky vytláčali do kuchyne, väčšina toaliet bola v zlom stave, niektoré z nich plesnivé a smradľavé zo zatekajúcej kanalizácie. Ako je vidieť v tabuľke, za posledné štyri roky sa podarilo zrekonštruovať ďalších 5 školských kuchýň, 9 stupačiek s toaletami a 4 šatne pri telocvičniach, čo stálo spolu takmer 3 milióny eur.

Do opravy športovísk v školských areáloch išiel ďalší takmer 1 milión eur, necelých 300 000 eur do bezbariérových prístupov na školách (nájazdové rampy spolu s bezbariérovými stoličkami na schodoch), dovybavenie kuchýň (11 základných škôl a 20 materských škôl) konvektomatmi a iným modernejším zariadeniami stálo vyše 200 000 eur. Uvedené oblasti školstva za posledné štyri roky “spotrebovali” z rozpočtu spolu cca 6,5 miliónov eur. Do rekonštrukcie chodníkov a ciest išlo v rovnakom období približne 1,5 milióna eur, čiže menej ako jedna štvrtina. Na otázku, či je vzdelanie priorita, odpovie “áno” viac ako 90% ľudí. Malo by byť samozrejmé, že po tridsiatich až štyridsiatich rokoch sú kuchyne a toalety na školách zrekonštruované, že nesmrdia a nie sú plesnivé. V roku 2018 to v Petržalke samozrejmosťou nebolo a preto sme tieto veci uprednostnili pred inými, napríklad chodníkmi, cestami a parkoviskami.

V minulosti kosenie (mimo areálov ZŠ a MŠ), zimnú údržbu, vysýpanie malých smetných košov, pristavovanie veľkokapacitných kontajnerov a podobne robila dodávateľská firma. Pri správnom manažmente je omnoho efektívnejšie robiť všetky tieto aj ďalšie veci vo vlastnej réžii. Pri rozširovaní kapacít materských škôl sa dve triedy robili vlastnými zamestnancami a náklady boli o 30% až 50% nižšie ako od dodávateľov.

Robiť viac vo vlastnej réžii si ale vyžaduje areál – šatne a sociálne zariadenia pre zamestnancov, garáže a odstavné plochy pre techniku ako aj dielne na opravy, údržbu a montáže. Žiadny vhodný areál Petržalka nemala, a preto za 2,6 milióna eur kúpila areál aj s budovami od ZSE na Ondreja Štefanka (bývalá Čapajevova ulica). Ďalej chýbala technika a náradie, keďže počet a stav tej pôvodnej bol naozaj žalostný. Postupne sa kúpili štyri hákové nakladače, dve odťahovacie vozidlá, jeden traktobager, 22 traktorových kosačiek, 5 komunálnych traktorov, 2 autoplošiny, 2 špecializované multifunkčné stroje s množstvom príslušenstva, 10 malých multifunkčných strojov na zametanie a zimnú údržbu, … . Bolo potrebné vybaviť jednotlivé dielne (autodielňa, stolárska dielňa, zámočnícka dielňa, …). To všetko za štyri roky predstavovalo ďalších viac ako 1,5 milióna eur, čo spolu s areálom stálo viac ako 4 milióny eur. Vďaka tomu nie je problém pokosiť strojovo celú Petržalku za 7 dní (v minulosti dodávateľ robil za 15 dní), zamestnanci za výrazne nižšie ceny vyrábajú lavičky, servisné cyklostojany, opravujú herné prvky, … . Orezov stromov sa robí výrazne viac a kým v minulosti sa požičiavala plošina jedenkrát do týždňa, tak dnes sú v akcii dve takmer každý deň. Vianočné osvetlenie už nestojí cez externú firmu 50 000 eur, ale ho zavesia a zvesia zamestnanci za 2 týždne, čo šetrí viac ako polovicu peňazí. Výtlky sa tiež začali opravovať vo vlastnej réžii, kanálové vpuste sa prečisťujú systematicky vlastným strojom a rovnako nie je problém urobiť aj opravu prepadnutej kanalizácie prostredníctvom traktobagra. Takto sa za peniaze urobí oveľa viac.

ČO TEDA TIE CHODNÍKY, CESTY, PARKOVISKÁ A TERASY?

Samozrejme, stále je ešte veľa vecí, ktoré je potrebné zlepšiť a stále je veľa vecí, ktoré sú desaťročia zanedbané a je potrebné ich postupne vyriešiť. Stále nemáme techniku, aby sme vedeli riešiť orezy vysokých stromov nad 20 metrov, stovky . A, samozrejme, chodníky. Tých je takmer 300 kilometrov. Jeden meter štvorcový opravy asfaltovej plochy dnes stojí 85-90 eur. Pre predstavu, len okolo jedného vnútrobloku, napr. takého, v akom bývam ja, je viac ako 1 000 metrov chodníka, čo pri priemernej šírke 2,5 metra znamená plochu 2 500 m2 a pri cene 85 eur/m2 by stálo viac ako 200 000 eur. Iba za jeden vnútroblok.

Takýchto vnútroblokov (alebo ich ekvivalentov) je niekoľko stoviek (ten červený štvorček je zrovna ten môj vnútroblok).

To je ale cena len za výmenu asfaltového povrchu (rozrezať a zlikvidovať starý a naliať nový). Ak je niekde prepadnutný chodník, kanalizácia alebo treba vymeniť obrubníky, tak cena za dané úseky rastie.

Podobné je to aj s “betónovými” parkoviskami. Tie sú v rovnakom stave od postavenia Petržalky pred 40 rokmi. Tam jeden meter štvorcový stojí podobne 90 eur/m2 (nie je potrebné rezať a likvidovať starý asfalt, ale pre autá je potrebná hrubšia vrstva asfaltu). Tento rok sme robili parkovisko na Jiráskovej. Za 700 m2 sme zaplatili 64 000 eur.

Celé parkovisko má viac ako 5 500 m2 (cesta a 215 parkovacích miest). Na otázku, prečo sme už neopravili celé parkovisko, ale iba 700 m2, je odpoveď, že by to stálo cez 500 000 eur, čo je rozpočet vyhradený na celoročnú opravu povrchov pre celú Petržalku. Podobne je na tom neďaleké parkovisko Ševčenkova, ktoré má takmer 6 500 m2 plochy a 250 parkovacích miest. Asfaltový povrch na celé parkovisko by stál približne 600 000 eur (plus opravy podkladu).

Samozrejme, to nie sú jediné dve parkoviská, takýchto parkovísk sú v Petržalke desiatky, na ktorých sa spolu nachádza približne 12 000 parkovacích miest.

V nasledujúcej tabuľke je počet kilometrov ako aj metrov štvorcových ciest, chodníkov a parkovísk, podľa evidencie mestskej časti.

Terasy (z ktorých väčšina nie je majetkom mestskej časti) sú kapitola sama o sebe. Tam je okrem povrchu potrebné spraviť aj izoláciu (aby voda nezatekala do konštrukcie). Oprava jedného m2 stojí 140 eur. Okrem povrchu má viacero terás z dôvodu rokov zatekania poškodenú aj časť nosných prvkov. Tu sa cena opravy odvíja od vážnosti poškodenia, ale malé sumy to rozhodne nebudú. Odhadom tak minimálne 15 miliónov eur.

Predpokladaná suma, ktorú by bolo potrebné na kompletnú rekonštrukciu všetkých chodníkov, parkovísk, ciest a terás v Petržalke je okolo 150 miliónov eur.

Občania, logicky, chcú, aby sa tieto veci riešili. Ak niekto sľubuje, že to vyrieši dokonca za jedno volebné obdobie, tak určite vie povedať, odkiaľ na to zoberie peniaze. Petržalka posledné tri roky hospodári veľmi dobre, dokonca lepšie ako väčšina porovnateľných samospráv. Ušetrila 18 miliónov eur za tri roky, tzn. 6 miliónov eur ročne. Ak by sa všetky usporené peniaze dávali iba na chodníky, parkoviská a terasy, tak pri potrebnej sume 150 miliónov eur to znamená, že najbližších 25 rokov sa v Petržalke neurobí nič iné. Najbližších 25 rokov by sa nepostavili žiadne zariadenia pre seniorov, nezrekonštruovali kuchyne a toalety na školách, žiadne zateplenie budov, zelené strechy, oprava alebo budovanie nových športovísk, rekonštrukcia telocviční, stavba športovej haly alebo parkovací dom. Žiadne nové parky alebo iné vylepšenia vo verejnom priestore. Dvadsaťpäť rokov iba opravy chodníkov, parkovísk, ciest a terás.

Áno, 500 000 eur ročne na opravy chodníkov je málo. Dokonca aj dva milióny eur na všetky uvedené oblasti ročne bude málo, lebo namiesto 25-tich rokov sa čas opravy predĺži na trojnásobok cca 75 rokov. Čiastočne by problém riešila efektívna oprava vo vlastnej réžii, kedy by sa náklady na opravu znížili o už spomenutých 30% až 50%, čiže aj pri menšej sume by bolo možné opraviť viac ako je tomu teraz prostredníctvom dodávateľských firiem. K tomu je ale potrebný opäť vlastný areál, technika a najmä kvalitní zamestnanci.

REZIDENTSKÉ PARKOVANIE

Nie je možné robiť odpočet a nespomenúť petržalské rezidentské parkovanie (modré čiary). Koncom roku 2018 nemala Petržalka, rovnako ako takmer celý zvyšok Bratislavy, žiadny systém pre zýhodňovanie parkovania rezidentov. V novembri 2019 sme spustili dočasný pilotný systém, ktorý mal byť od 1.1.2021 (resp. 1.4.2021) nahradený celomestským systémom PAAS.

O dva týždne to budú presne tri roky, odkedy existuje petržalský rezidentský systém parkovania. Samozrejme, nie je dokonalý, ale treba si uvedomiť, že pred tromi rokmi nikto netušil, že z dočasného systému na 1,5 roka sa stane systém, ktorý bude v tomto čase v Bratislave najväčší (najviac zaregistrovaných rezidentov, najviac zaregistorvaných áut a najviac regulovaných parkovacích miest). Dokonca je vo všetkých uvedených parametroch väčší, ako všetky ostatné systémy v Bratislave spolu (mesto + ostatné mestské časti). Zavedenie a trojročná prevádzka tohto systému stála približne 350 000 eur ročne, napriek tomu za celé tri roky nemuseli rezidenti zaplatiť ani jedno jediné euro. Na opakované otázky, prečo maľujeme modré čiary na starý betónový povrch je odpoveď vyššie v článku. Oprava povrchov parkovísk by stále približne 26 miliónov eur a keby sa čakalo, kým sa opravia parkoviská, tak dnes by neexistovalo žiadne preferovanie rezidetnov pri parkovaní. Modré čiary sa premaľovávajú približne 1x ročne, niektoré parkoviská dvakrát ročne. Celkové maľovanie modrých čiar (vrátane parkovísk viac ako 1x ročne) stálo ročne približne 50 000 eur (cena práce a materiálu).

Iba koncom roku 2019, kedy sa spustil systém, sa mimoriadne prihlásilo na trvalý pobyt do Petržalky viac ako 2 000 ľudí. Väčšina z nich by sa bez spustenia parkovania na trvalý pobyt neprihlásila. Za týchto 2 000 ľudí naviac dostane Petržalka každý rok o 250 000 eur na daniach viac. Za desať rokov to bude približne 2,5 milióna eur, čo predstavuje viac ako 70% všetkých nákladov na celé desaťročné obdobie. V neposlednom rade treba povedať, že vďaka dočasnému petržalskému systému sa v niektorých oblastiach zlepšilo parkovanie oveľa skôr ako vo zvyšku Bratislavy, v iných oblastiach sa vďaka nemu nezhoršilo tak ako v zvyšku Bratislavy. V neposlednom rade, celý tento čas bolo možné zisťovať, v ktorých oblastiach takýto systém pomôže a kde treba ešte hľadať ďalšie, nové parkovacie kapacity.

Aj keď posledné roky boli v hospodárení Petržalky najlepšie v histórii, aj keď sa veľká suma peňazí investovala do budovania vlastných verejno-prospešných služieb a splácania investičného dlhu na školách, ako aj navyšovania kapacít v materských školách, na základe uvedených čísel je jasné, že peniaze, ktoré má mestská časť k dispozícii nepostačujú na vyriešenie desaťročiami naakumulovaného ostatného investičného dlhu počas jedného volebného obdobia. Akokoľvek by si všetci priali, aby prišiel kúzelník, ktorý mávnutím čarovného prútika všetko vyrieši, tak realistickejšie je, že si to musí niekto poctivo odmakať. Aj v tomto prípade populistická cesta marketingovou skratkou je skôr cestou do pekla a nie k vyriešeniu rokmi zanedbaného stavu.