Plán Bratislava (2. časť)
“Ak by v bratislavskej spaľovni pálili odpad aj okolité obce Bratislavského či Trnavského kraja, okrem vyšších príjmov pre mesto by sa zároveň znížila miera skládkovania a environmentálnej záťaže vytvoreného odpadu.”
Text je v knihe na strane 135 a v elektronickej forme na strane 21 tu.
V meste ako je Bratislava je ekologický rozmer dôležitý. Všetci o tom vedia, zodpovední o tom hovoria, ale nikto to poriadne nerieši. A tu sa zrazu dočítam, že profesionáli z Plánu Bratislava majú riešenie. A je úplne jednoduché. Od zajtra všetci Bratislavčania budú jazdiť v elektromobile.
Áno, priznávam, prehnal som to. Ale v odbornej knihe by som očakával reálne riešenia. Návrh vyšších príjmov spaľovaním odpadu okolitých obcí v spaľovni považujem za rovnako nereálny ako ten, ktorý som uviedol ja. A na uvedenom príklade ľudia, dúfam, pochopia, prečo je nereálny.
To, že spaľovna OLO v posledných rokoch beží takmer na 100% svojej kapacity som písal v minulom článku tu. Otestujme ale teoretickú situáciu, že by OLO malo dostatočnú kapacitu pre odpad okolitých obcí.
Bratislavská spaľovňa energeticky zhodnocuje odpad za 80 eur bez DPH tonu (tretia odrážka tu je cenník). Likvidácia odpadu skládkovaním sa oproti tomu pohybuje približne na 35 eurách za tonu bez DPH, čo predstavuje menej ako 45% ceny v spaľovni (tu sú aktuálne cenníky niektorých skládok Dubová tu (Pezinok), Čukarská Paka tu (Šamorín), Trnava tu, (informačne ceny skládok Topoľčany tu, Liptovský Hrádok tu). A to ešte nepočítam zvýšené náklady obcí spojené s dopravou do bratislavskej spaľovne. K cenám skládok existuje analýza z roku 2014 tu, kedy bola priemerná cena 30 eur/tona.
Ak by mala bratislavská spaľovňa teoreticky voľnú kapacitu, už by stačilo “iba” málo. Prehovoriť starostov a poslancov okolitých obcí Bratislavského a Trnavského kraja, aby vozili svoj odpad do bratislavskej spaľovne za viac ako dvojnásobné ceny. Tu je tá analógia z úvodu článku o elektroautách. Keby všetci od zajtra začali používať elektroautá, tak by to vyriešilo veľa problémov. Každému je ale jasné, že sa to nestane. Väčšina z ľudí, ktorí v obchode zistia, že porovnateľné elektroauto stojí viac ako dvojnásobok bežného, si ho jednoducho nekúpia. Dôvod je ekonomický, lebo väčšina si ho nemôže dovoliť kúpiť. Ani vo výrazne bohatších krajinách alebo mestách nejazdí viac ako 1% elektromobilov. Ekologické riešenia sú, bohužiaľ, výrazne drahšie.
Súhlasím, že v dlhodobom horizonte nás tieto lacné riešenia dobehnú. Ale pokiaľ sa nezmení legislatíva alebo ceny nezačnú byť porovnateľné (ani na jedno nemá mesto dosah), tak ľudia nebudú jazdiť elektromobilmi, jesť biopotraviny, … a dobrovoľne likvidovať odpad za viac ako dvojnásobné ceny.
Navrhované riešenie môže znieť ako dobrý nápad, ale nemá s realitou nič spoločné. Určite nie v našich končinách.
Odborníkom z Plánu Bratislava by som preto rád položil otázku:
Ako by ste chceli presvedčiť okolité obce Bratislavského či Trnavského kraja, aby v bratislavskej spaľovni pálili odpad, keďže je to pre nich viac ako dvojnásobne drahšie?
Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovede budem môcť odborne podiskutovať na tému spaľovania odpadu z okolitých obcí, čím sa zvýšia príjmy mesta a súčasne sa zníži enviromentálna záťaž.
Táto séria článkov je reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.
Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.
