Plán Bratislava (3. časť)

“Dopravný podnik Bratislava stojí každá sekunda, ktorú električky stratia pri čakaní na križovatkách,

1 416 eur ročne.”

Dnešná časť bude skôr o probléme preverovania údajov, pri ktorých môžu vzniknúť rôzne komplikácie. Tvrdenie o 1 416 eurách nájdete na strane 134 v knihe a v elektronickej forme tu na strane 17 tu.

Ak každá sekunda stojí 1 416 eur ročne, tak každá minúta stojí 60x toľko, čiže 84 960 eur ročne.

Ak každá minúta stojí 84 960 eur ročne, tak každá hodina stojí 60x toľko, čiže 5 097 600 eur ročne.

Ak každá hodina stojí 5 097 600 eur ročne, tak každý deň stojí 24x toľko, čiže 122 342 400 eur ročne.

Z výpočtu vyššie vyplýva, že ak by električky “stratili” pri čakaní na križovatkách celý deň, nie len jednu sekundu ako uvádza príklad v knihe, malo by to DPB stáť ročne 122 342 400 eur.

Celoročný rozpočet DPB je približne 110 000 000 eur (rok 2016). To je ale o viac ako 12 000 000 eur menej, než suma, ktorú by podľa údaju v knihe stáli DPB celodenné prestoje električiek na križovatkách.

V sume 110 000 000 eur sú okrem električiek zahrnuté aj celoročné náklady na autobusy, trolejbusy, administratívnych pracovníkov, strážnu službu, prevádzku budov (teplo, elektrina, upratovanie, …) a množstvo iných nákladov.

Tento výpočet spomínam hlavne preto, lebo vstupuje do príkladu, o ktorom by som sa chcel s autorom a jeho kolektívom odborne pobaviť (tiež na tej istej strane o vetu ďalej):

“Ak úprava jednej križovatky za 20-tisíc eur ušetrí električkám aspoň 5 sekúnd času, táto investícia sa mestu vráti za necelé tri roky. Zrýchlenie celej električkovej radiály o dve minúty (či už preferenciou alebo rekonštrukciou) ušetrí mestu 170-tis. eur ročne (čo sa rovná nákladom na úpravu ôsmich križovatiek).”

Priznávam bez mučenia, že sa mi tento výpočet nepozdáva. A dôvodom nie je prepočet jednej sekundy na celý deň. Pri prepočte som, samozrejme, uviedol maximálny možný čas, čiže 24 hodín a preto existuje niekoľko možných vysvetlení. V knihe nemuseli počítať deň ako 24 hodín, ale ako pracovný deň 8 hodín, čo by predstavovalo 40 780 800 eur ročne. Ale aj to je podľa mňa stále viac než reálne náklady DPB na električky ročne. Môže to byť ale prepočítané na časový fond všetkých vodičov električiek, kedy by to bolo ešte menej.

Toto číslo uvádzam najmä ako príklad, že keď nikde v odbornej knihe ani v jej rozšírenej elektronickej časti nie je uvedený výpočet, je ťažké skontrolovať jeho správnosť. Pri jednoduchom prepočte, ktorý som uviedol vyššie, dostaneme číslo zjavne nezmyselné. V elektronickej časti je síce uvedená štruktúra, z ktorej táto suma pozostáva, ale ani podľa nej si nie som istý výpočtom, ktorým sa dospelo k tejto sume. A bez toho neviem posúdiť, čo všetko je v ňom zohľadnené.

K výpočtu mám ešte jednu otázku. Pri šetrení času električiek na križovatke sa nepočíta so zvýšeným časom a teda aj nákladmi pri autobusoch a trolejbusoch, ktoré tou istou križovatkou budú prechádzať. Mne sa zdá logické, že ak prestavením križovatky ušetríte čas električkám, tak ostatným účastníkom tejto križovatky čas navýšite. Náklady ostatných účastníkov by nás nemuseli trápiť, keby sa zároveň nejednalo o autobusy a trolejbusy DPB. Jedine, že by ich autori považovali za nulové alebo zanedbateľné.

V žiadnom prípade nespochybňujem ekonomickú snahu o úsporu v tomto príklade. Treba ale priznať, že navrhované riešenie má aj negatívny ekologický dopad. Určite električka stojaca na križovatke vyprodukuje menej škodlivín, ako všetky osobné a náklade autá, autobusy, … , za ten istý čas. V žiadnom prípade nejdem spochybňovať preferovanie hromadnej dopravy, ale v predchádzajúcich častiach tu sa riešil aj enviromentálny rozmer spaľovania voči skládkovaniu. Tam sa niektorí diskutéri ohradili, že vyššia cena (v prípade likvidácie odpadu viac ako dvojnásobná) nie je problém, ak je to ekologickejšie riešenie. Tak si kladiem otázku, či všetky riešenia majú mať ekologický rozmer nadradený tomu ekonomickému. A ak len vybrané, tak podľa akého kľúča by odborníci vyberali.

Odborníkom z Plánu Bratislava by som preto rád položil niekoľko otázok:

1. Ako vyzerá celý výpočet, na základe ktorého autor knihy a kolektív dospeli k záveru, že “každá sekunda, ktorú električky stratia pri čakaní na križovatkách, stojí Dopravný podnik Bratislava 1 416 eur?

2. Koľko stojí DPB každá sekunda, ktorú autobusy stratia pri čakaní na križovatkách ročne?

3. Koľko stojí DPB každá sekunda, ktorú trolejbusy stratia pri čakaní na križovatkách ročne?

4. Jedna sekunda ročne je myslená ako jedna sekunda každý deň v roku, čiže 365 sekúnd za rok?

5. Ak sa úpravou križovatky ušetrí električkám 5 sekúnd, bude autobusom a trolejbusom jazdiacim cez túto križovatku trvať cesta dlhšie? Ak áno, o koľko?

6. Koľko električkových radiál je v Bratislave a o ktorej z nich sa v príklade bavíme?

Ďakujem a verím, že po poskytnutí odpovedí na moje otázky budem môcť odborne podiskutovať na tému návratnosti 20-tisíc eur do troch rokov za úpravu jednej križovatky, ak sa touto úpravou ušetrí električkám 5 sekúnd, ako aj ušetrenia 170-tisíc eur ročne pri zrýchlení celej električkovej radiály o 2 minúty.

Táto séria článkov je reakcia na Plán Bratislava, ktorý vyšiel v apríli tohto roku. V knihe sa uvádza, že na nej pracovalo viac ako 70 profesionálov (odborníkov) takmer dva roky. Matúš Vallo, autor knihy a kandidát na primátora, o ňu opiera celú svoju volebnú kampaň. Opakovane sa odvoláva na zistenia, nápady a návrhy riešení z tejto knihy.

Moje meno je Ján Hrčka. Som osem rokov komunálnym poslancom za Petržalku, a dva a pol roka som robil prednostu miestneho úradu. Keďže sa podľa vyjadrení autorov jedná o odbornú publikáciu, rád by som o niektorých odborných návrhoch podiskutoval. Narazil som ale na nezrovnalosti, a preto pred samotnou diskusiou si potrebujem vyjasniť niektoré fakty a tvrdenia.