STRANA ZELENÝCH s.r.o. v likvidácii

Čo dokáže spojiť ľavicového liberála a konzervatívnu pravičiarku? No predsa láska k peniazom. V nasledujúcom článku si podrobne ukážeme, ako dokážu niektorí komunálni poslanci „vycuciavať“ verejné peniaze a ako sa neštítia zneužívať zelenú značku pre svoje ekonomické záujmy.

So zelenými stranami na Slovensku to vyzerá hrozne. O Strane zelených Slovenska ako Trójskom koňovi SMERu som písal pred dvomi rokmi (článok tu). Dnes si rozoberieme druhú zelenú stranu, ktorá je na tom minimálne rovnako zle.

Zhruba pred rokom vylúčila Európska strana zelených našu Stranu zelených zo svojich štruktúr. Dôvody boli nasledovné:

ide o jednočlovekovú stranu Martina Jónu bez akýchkoľvek oficiálnych štruktúr, vnútorných volieb, stretnutí členov alebo straníckych kongresov,
stranu nepovažujú za dôveryhodnú a zastávajú názor, že strana neexistuje ako politicky zelená strana, a že podľa nich ide iba o zneužívanie zelenej značky,
strana medzi voľbami nevykonáva žiadne aktivity a nemá žiadnu zelenú agendu alebo činnosti v oblasti životného prostredia,
strana nedodržiava pravidlá Európskej strany zelených o prehľadnom a transparentom financovaní,
strana nedodržiava množstvo ďalších kritérií členstva (bližšie informácie nájdete tu).

Originálne dokumenty nájdete tu (ich slovenský preklad skúsim doplniť neskôr). Strana zelených ani Slovenská republika nemá podľa zoznamu z marca 2017 zastúpenie v štruktúrach Európskej strany zelených (link tu – na strane 22 aktuálny zoznam členov).

Fungovanie a financovanie strany

Strana zelených kedysi fungovala ako štandardná strana so štruktúrami a zelenou agendou. V roku 2005 vymyslela skupina ľudí v okrese Bratislava II, ako stranu až ukradnúť. V krátkom čase tu pribudlo 600 nových členov vďaka čomu si táto skupina ľudí nominovala na zjazd strany prakticky polovicu všetkých delegátov a tak ovládla celú stranu (bližšie tu alebo tiež tu).

Následne Strana zelených postupne pod vedením Pavla Petríka, Martina Jónu a Petra Pilinského (starosta MČ Bratislava–Rača) rozpredala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a dlží Martinovi Jónovi 428 000 eur a jeho firmám Timonity s.r.o. a PELITAS s.r.o. ďalších 128 000 eur. To postupne spôsobilo “redukciu” členov strany zo 712 v roku 2011 na aktuálne desať členov (výročné správy z Ministerstva vnútra SR z rokov 2016 a 2015, 2011, 2010, 2009).

Zaujímavosťou je rok 2011, kedy sa 712 “riadne platiacich členov” strany vyskladalo na neuveriteľných 328 eur členského, čiže priemerne menej ako 0,5 eur na člena. V roku 2007 audítor ešte upozorňoval, že tento ekonomický “Titanic” má krátkodobé dlžoby (záväzky) o 64 000 eur vyššie ako krátkodobý majetok a celkové dlžoby (záväzky) o 24 000 eur vyššie ako celkový majetok (výročná správa 2007). Teraz pri zápornej hodnote (imaní) strany -452 000 eur to už nikoho neprekvapuje a na túto skutčonosť už radšej neupozorňujú ani audítori.

Zaujímavosti z výročných a audítorských správ by boli na samostatný článok. O ekonomických problémoch a stave likvidácie strany svedčí aj neexistencia webovej stránky stranazelenych.sk a jej aktuálne presmerovanie na konkurenčnú stránku stranazelenychslovenska.sk.

Martin Jóna a Strana zelených

Martin Jóna je podľa môjho názoru buď úplný ekonomický diletant alebo tunelár. Vystupuje ako bohatý človek. Ktorá fyzická osoba by požičala strane v ktorej je “iba” ústredným tajomníkom postupne sumu prevyšujúcu 428 000 eur. Firmy v jeho vlastníctve, ktoré začiatkom tohto roka previedol na Jána Kabinu, tiež dlhodobo “tolerovali” Strane zelených neuhradené faktúry spolu vo výške 128 000 eur (viď výročné správy). Podľa vyjadrení admina Strany zelených na facebooku Martin Jóna ovláda túto stranu cez jej dlh.

Keď v tomto roku ohlasoval kandidatúru na župana Daniel Krajcer, tak jeho kampaň mala byť, na rozdiel od iných, financovaná transparentne. Platená mala byť zo súkromných peňazí Juraja Miškova (SKOK), Lászla Sólymosa (Most-Híd) a Martina Jónu (Strana zelených). Tu je video z tlačovky a tu sa o tom píše na sme.sk tu na pravda.sk, tu na webnoviny.sk, tu na zoznam.sk, … .

Neskôr nejaký anonym napísal do viacerých redakcií upozornenie, že ako môže Martin Jóna platiť kampaň Krajcerovi, keď dlhuje štátu na daniach a odvodoch. Transparentné financovanie kampane bolo jednou z hlavných predvolebných tém a je preto zvláštne, že si redakcie túto informáciu nevšimli. Jediný, kto o tom napísal bol Plus JEDEN DEŇ tu (keby to zmazali alebo zmenili, tak tu je prinstscreen a tu celý článok). Avšak aj oni zverejnili túto správu so zlým dátumom 1.8.2017. Nechcem konšpirovať, či to bol zámer alebo náhoda, ale už som sa stretol s tým, že takto sa zvykne zverejňovať niečo, čo nechcete, aby ľudia videli. Touto chybou sa z októbrovej horúcej bulvárnej novinky stala správa stará 3 mesiace. To malo za následok, že sa to nikomu nezobrazilo, a preto má tento článok na facebooku 0 zdieľaní, 0 lajkov aj 0 komentárov. Autorovi článku, ktorý je za svoju prácu platený a tiež sa nejakou náhodou jeho meno zabudlo pod článkom uviesť, vôbec neprekážalo, že na jeho článok nie sú absolútne žiadne reakcie a podľa štatistík si takúto novinku nikto nevšimol 🙂 .

Na žiadosť Daniela Krajcera uvádzam, že nakoniec Martin Jóna na jeho kampaň neprispel ani jedno jediné euro (tu je link na transparentný účet). Táto informácia je uvedená aj v „stratenom“ článku pre Plus JEDEN DEŇ. Kto si ale neprečíta tento článok alebo nepozrie pohyby na transparentnom účte, môže si urobiť mylný záver, že mu na volebnú kampaň prispieval.

Stranu zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského môžeme definovať ako predajnú značku bez akýchkoľvek zelených princípov. Svedčí o tom aj správa Európskych zelených tu. Preskakovali a spájali sa v rôznych koalíciách podľa toho, kde bola lepšia ponuka. Napríklad v roku 2006 boli koaličným partnerom strán SMER, HZDS, SNS a Slobodného fóra. V roku 2013 podporovali župana Freša v koalícii SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SaS, SMK a OKS. Teraz naposledy boli v koalícii SMER, Most-Híd, SDKÚ-DS a SKOK.

2006

2013

2017

Spolubývajúca Zuzana Rattajová

Je verejným tajomstvom, že ľavicový liberál Martin Jóna a pravicová konzervatívka (členka strany KDH) Zuzana Rattajová spolu dlhodobo žijú. Srdcu človek neprikáže, takže si musia vzájomne tolerovať nezlučiteľné politicko-ideologické názory. Pre konzervatívnych členov KDH je problémom, ak slobodná žena žije so ženatým (resp. možno už rozvedeným) mužom pod jednou strechou. Iným prekáža, že slečna Rattajová za Stranu zelených komunikuje a zúčastňuje sa na oficiálnych rokovaniach tejto politickej strany (viď protokol o vylúčení Strany zelených ako aj o návšteve na Slovensku). Ja osobne vidím najväčší problém v tom, že nemá problém akceptovať a pomáhať svojmu priateľovi, Martinovi Jónovi, k veľmi podivnému fungovaniu Strany zelených. Otázka znie, ako sa zachová, keď si bude musieť vybrať, ako volený zástupca, medzi ekonomickým profitom ich „spoločnej domácnosti“ a záujmami obyvateľov, ktorých vo verejnej funkcii zastupuje. Uveďme si niekoľko praktických príkladov.

Zuzane Rattajovej sa cez jej občianske združenie Art Design Project o.z. darí tam, kde sedí Martin Jóna. Od decembra 2013, odkedy je Martin Jóna ako jediný neposlanec členom dotačnej komisie na bratislavskej župe, získala najväčšie dotácie zo všetkých subjektov. Postupne v jednotlivých rokoch dostala 26 000 eur priamo pre svoje združenie a ďalších 52 197 eur v spoločnom projekte s iným subjektom.

Súpis jednotlivých dotácií pre Art Design Project:

V roku 2014

1 500 eur tu (čerpanie podľa záverečného účtu 2014)

V roku 2015

52 197 eur tu (spolu so školským športovým klubom) (celé uznesenie tu)

2 000 eur (čerpanie podľa záverečného účtu 2015)

V roku 2016

5 000 eur tu (čerpanie podľa záverečného účtu 2016)

2 500 eur tu

V roku 2017

15 000 eur tu

V Petržalke Martin Jóna podľa oficiálnej zápisnice (tu) presadzoval navýšenie dotácie pre svoju priateľku, namiesto toho, aby v zmysle článku III. etického kódexu voleného zástupcu (tu) nahlásil osobný konflikt záujmov a nehlasoval. Rovnako Mestská časť Petržalka uzavrela s Art Design Project zmluvu bez súťaže na 7 000 eur (tu) na Marhuľové slávnosti, ktoré organizoval Martin Jóna (link tu).

Takto nejako si predstavujem spojenie príjemného s užitočným. Problém ale bude v tom, že je to ďaleko viac užitočné pre ich osobné záujmy a ich spoločný rozpočet, ako pre záujmy obyvateľov, ktorých zastupujú ako volení zástupcovia.

Prepisovanie zadlžených firiem

Ešte jedno majú Rattajová a Jóna spoločné. Je to prepisovanie firiem na rovnakú osobu menom Ján Kabina. Kým Rattajová prepisovala na Kabinu svoju časť podielu vo firme Josef Konrad Gallery s.r.o. (link tu) ešte v čase, kedy oficiálne nemala dlhy voči štátu

tak Martin Jóna na Kabinu prevádzal firmu začiatkom roku 2017 (link tu), v čase keď jeho firma Timonity s.r.o. dlžila na daniach a odvodoch štátu viac ako 65 000 eur.

Zadlžovanie a súdenie akosi prenasleduje Zuzanu Rattajovú aj v jej novom, na dotácie veľmi úspešnom, občianskom združení. Možno to bude tým, že aj keď dostala najväčšiu sumu na dotáciách zo všetkých subjektov, tak je to stále málo na platenie iným subjektom.

Môžem sa iba domnievať, prečo Martin Jóna predáva svoju firmu Timonity s.r.o., ktorá má nedoplatok na daniach a odvodoch vyše 65 000 eur. Keďže v zbierke listín nie je súvaha ani výkaz ziskov a strát od roku 2010(!!!), neviem povedať, aký majetok firma oficiálne má. Ale ak v nej hospodáril rovnako ako v Strane zelených, ktorá k 31.12.2016 má vlastné imanie -452 000 eur, tak si myslím, že to bude kvôli snahe vyhnúť sa plateniu.

Zelení v Moste

V posledných voľbách kandidovali Zelení na kandidátke Most-Híd (píše sa o tom aj v správe Európskych zelených tu).

Išlo o štyroch kandidátov na obrázku Jakub Kuruc, Rastislav Žitný, Ján Buocik a Martin Jóna. Paradoxne jediný, kto z nich naozaj niečo robí v zelenej oblasti je Jakub Kuruc. Je to mladý a naivný chalan, ktorému sa už podarilo viackrát v komunálno-politickej oblasti popáliť. Toto je jeden z príkladov, kedy obyčajný človek skončí v partii s ostrieľanými vlkmi, kde je iba za ovcu.

O Martinovi Jónovi som popísal v tomto článku dosť, takže sa budem venovať zvyšným dvom menám. U Jónu iba upozorním na to, že pravdepodobne ako nominant strany Most-Híd sedí v dozornej rade Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorej akcionárom je Ministerstvo financií (link tu). Za zelené minimum vo voľbách pre Most-Híd sa treba nejako odvďačiť.

Ján Buocik je bývalý člen SDKÚ-DS a kandidát za túto stranu v roku 2014 na starostu Ružinova. V meste pôsobí ako člen klubu strany Most-Híd. Písal som o ňom a Martinovi Jónovi pred voľbami (link tu). Vo voľbách skončil na peknom treťom mieste a to aj napriek tomu, že do volieb nedal ani jedno jediné euro. Teda ak verím údajom na jeho transparentnom účte.

Ďalší na zozname je Rastislav Žitný. Tento multifunkcionár je súčasne vicestarosta v Rači u Petra Pilinského (Strana zelených), popritom stíha robiť člena predstavenstva v Bratislavskej teplárenskej a.s. (BAT), je predseda dozornej rady Dopravného podniku Bratislava a.s. (DPB) ako aj predseda dozornej rady Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. A ešte stíha sedieť aj na mieste člena dozornej rady Národného tenisového centra a.s. (NTC) (tu výpis z orsr.sk).

Popritom je mestským poslancom, predsedom poslaneckého klubu Most-Híd, predsedom komisie pre školstvo, vzdelávanie a šport a samozrejme, sedí v dotačnej komisii, kade tečú peniaze ľuďom ako Zuzana Rattajová. Toto všetko nerobí z lásky k vlasti, voličom ani strane Most-Híd. V sumáre za tieto funkcie, kde prakticky nemá žiadnu zodpovednosť, dostane odhadom mesačne sumu prevyšujúcu 6 000 eur. Ešte je o ňom známe, že ak vám dal slovo, tak ho určite nedodrží. Zahlasuje vždy tak, ako mu prikáže ten, kto ho dostal do týchto funkcií a kto ho de facto drží – veď viete za čo.

Strana zelených Slovenska

Ak by ste náhodou na základe tohto článku plánovali skĺznuť k preferencii druhej zelenej strany, prosím prečítajte si ešte raz môj starší článok o Trójskom koňovi SMERu tu. Podľa personálneho obsadenia tejto strany som si 100% istý, že aj v ich prípade ide rovnako iba o zneužívanie zelenej značky. Klamal by som, keby som tvrdil, že sa možno medzi nimi nenájde pár naozaj zelených. Ale vedenie strany a uvedené mená v článku sú presne dôkazom, že nie sú na popredných miestach a nijako neriadia túto stranu. Veď iba vďaka zelenej značke, napriek svojmu hroznému personálnemu obsadeniu vo voľbách, získali viac hlasov ako strany SDKÚ-DS či ŠANCA alebo porovnateľne ako strana SKOK alebo TIP. Všetky uvedené strany dali na volebnú kampaň a zviditeľnenie svojej značky niekoľko stotisícové sumy peňazí. Niekedy správny názov strany je lepší ako drahá kampaň.

Banánová republika

Samozrejme, všetko, čo je vyššie popísané, sú holé fakty. Je absurdné, keď si Strana zelených pod vedením Martina Jónu a Petra Pilinského ako štatutárov, neplní svoje zákonné povinnosti a v rokoch 2012, 2013, 2014 neodovzdá výročnú správu politickej strany a za rok 2015 ju odovzdá ako súčasť tej v roku 2016.

Podobný problém má Martin Jóna aj pri svojich firmách, kde nemá problém s neodovzdávaním oficiálnych účtovných výkazov a posledné sú z roku 2010. Opäť sa môžem iba domnievať, aký má dôvod neodovzdávať oficiálne dokumenty (súvahu a výkaz ziskov a strát). Pravdepodobne vie, že preňho pravidlá neplatia a vždy sa to nejako vybaví.

Aj vďaka Martinovi Jónovi a jeho Strane zelených vyzeráme ako banánová republika. To iba utvrdzuje ľudí v zahraničí, že v našej krajine nie je niečo v poriadku, a dáva odpoveď prečo sa Slovensko v rebríčkoch korupcie pohybuje na najhorších miestach v rámci Európy. Podobne na oko u nás zvyknú fungovať aj niektoré projekty informatizácie, školy, zdravotné zariadenia, kultúrne a športové spolky a podobne. Netreba sa preto čudovať, že v tejto krajine stále nie je dôležité čo viete a čo robíte, ale iba to, koho poznáte.

Mladá Bratislava (predtým Mladá Petržalka)

Samozrejme, Strana zelených nie je prvá ani posledná s takouto filozofiou na Slovensku. Slušní ľudia pohybujúci sa v komunále viacero z uvedených informácií vedia, alebo minimálne tušia. Málokto je ale ochotný písať o tom verejne pod svojim menom a ísť s takýmito ľuďmi do otvorenej konfrontácie. Spôsobuje to totiž koncentráciu nenávisti voči vašej osobe. Písal som o tom aj v minulosti, píšem o tom aj dnes.

Vďaka mojej otvorenosti riskujem, že v mestskom alebo petržalskom zastupiteľstve neprejdú žiadne moje návrhy, lebo tí, ktorých sa to týka, majú všade svojich ľudí a navzájom chránia svoje záujmy. Jediné čo ich ohrozuje je to, že sa ľudia dozvedia pravdu. O Martinovi Jónovi som písal ešte v roku 2014 (link tu). Takisto som už dávno opisoval, ako si niektorí robia z komunálnej politiky trafiky (link tu). Už vtedy som upozorňoval na Martina Jónu ako aj na ďalší podobný projekt Mladá Petržalka (v súčasnosti vystupujúci pod názvom Mladá Bratislava) pod vedením Olivera Kríža.

Oliver Kríž aj Martin Jóna sú v Petržalke v spoločnom poslaneckom klube a veľmi dobre si rozumejú. Oliver Kríž pod značkou Mladá Bratislava, pred tým Mladá Petržalka, kandiduje a kampaňuje od roku 2010 a podľa hrubých odhadov ho to muselo za 8 rokov stáť viac ako 250 000 eur. Je alergický na slovo transparentnosť a nikde sa nedozviete, koľko ho stojí kampaň a kto mu ju platí. Na rozdiel od Strany zelených ale nie je v žiadnych európskych štruktúrach, preto naňho nikto netlačí, aby ako politická strana mal prehľadné a transparentné financovanie. Mladá Bratislava funguje ako politická personálna agentúra. Oliver Kríž pri “transparentnom výbere v meste” presadil do predstavenstva OLO svojho bratranca Tomáša Mikusa a on sám je v tej istej spoločnosti ako člen dozornej rady. V Petržalke si nominoval svojho človeka na post konateľa Bytového podniku Petržalka, s ktorým sú veľké problémy a vybavil miesto v Petržalskej VPS-ke pre svojho člena/sympatizanta Mareka Kovačiča.

Podľa výročnej správy má strana 5 členov, z toho dvaja sú bratia a jeden je ich bratranec. Takéto množstvo dôkazov ako na Martina Jónu a Stranu zelených sa preto na Olivera Kríža a jeho Mladú Bratislavu pravdepodobne nepodarí zozbierať, ale filozofia fungovania v jeho príprade a v prípade Strany zelených je identická. A to, samozrejme, nie sú jediní v Petržalke, tobôž na Slovensku.

Článok na objednávku

Posledný víkend pred odovzdaním kandidačných listín do župných volieb som stretol Martina Jónu a Jana Buocika zbierať spolu podpisy. Písal som o tom tu v tomto článku. Okrem už spomínanej podivnej spolupráce, keďže obaja oficiálne kandidovali proti sebe, ma Martin Jóna požiadal, aby som o ňom napísal celý článok. Zmyslom jeho požiadavky bol marketingový slogan, že aj zlá reklama je reklama. Povedal som mu, že nie je pre mňa dostatočne zaujímavý na to, aby som mu venoval celý článok. Po voľbách, kedy sa Martin Jóna na rozdiel od svojej priateľky Zuzany Rattajovej nedostal do župy, mi na Petržalskom zastupiteľstve povedal, že je škoda, že som o ňom ten článok nenapísal, lebo už mohol byť poslancom.

Súhlasím, že je to škoda, že som jeho “úprimnej” žiadosti nevenoval viac pozornosti. Keby som bol našiel tieto informácie pred župnými voľbami, nebola by sa Zuzana Rattajová stala župnou poslankyňou a aj Michal Vlček by bol pravdepodobne predbehol Petra Pilinského, keďže bol medzi nimi rozdiel iba 120 hlasov. Na nezvolenie Jana Buocika by to v Ružinove pravdepodobne nestačilo, ale určite by mal horší výsledok, keďže teraz skončil tretí. Aspoň od pána Jónu nebude počuť sťažnosti na tento článok, keďže plním iba jeho výslovné želanie.

Ak má záujem, tak za zmenu môjho postoja sa môže poďakovať kolegyni z Petržalského zastupiteľstva Mirke Makovníkovej Mosnej. Tá, ako členka už spomenutej dotačnej komisie v Petržalke, niekoľko mesiacov poctivo zbierala informácie o Zuzane Rattajovej, keďže z dotačnej komisie si odniesla veľmi zlý zážitok. Mala veľa zaujímavých materiálov a na základe našich dobrých vzťahov ma poprosila, či by som jej s tým nepomohol. K určitým informáciám sa nevedela dostať a poprosila ma či nemám nejaký nápad alebo radu. Opäť raz sa mi potvrdilo, že robiť veci principiálne a pomáhať slušným ľuďom sa vyplatí. Pri snahe pomôcť jej vo výbornej práci som sa postupne dostal k väčšine tu zhrnutých faktov. Takže, Mirka, ak by sa ti náhodou Martin Jóna zabudol poďakovať, tak ja ti veľmi pekne ďakujem za super tému. Mne umožnila na vzorovom príklade vysvetliť fungovanie a motivácie niektorých komunálnych poslancov a tebe určite pomôže v tvojej záslužnej činnosti odhaľovania platenia fiktívnych alebo neoveriteľných služieb z verejných zdrojov.

Skutoční zelení

Som si vedomý, že po týchto dvoch článkoch o slovenských zelených stranách, si veľa ľudí povie, že už zelenej agende neverí, lebo sa na Slovensku iba zneužíva. Áno, je to pravda, že obe “zelené” politické strany na Slovensku to tak robia. Na druhej strane ale existuje naozaj veľa skutočne zelene rozmýšľajúcich ľudí, ktorých sa určite oplatí podporiť.

Sú to napríklad:

Mikuláš Huba – jeden z najznámejších skutočných ochranárov životného prostredia

Erik Baláž – aktuálne ocenený ako Biela vrana

Katarína Šimončičová – v minulosti tiež ocenená ako Biela vrana

Jaromír Šíbl – SOS Záhorie

Zuzana Hudeková –

Martin Vlačiky – OZ za lepšiu Kolibu

Jakub Mrva – Iniciatíva Naše Karpaty

Marek Páva – Iniciatíva Naše Karpaty

Michal Drotován – Zachráňme železnú studničku

Andrej Kovarik – Štátna ochrana prírody (SOP)

Sabina Barboriak – OZ hrad Slavin

a ďalší. Keďže táto agenda nie je moja najsilnejšia stránka, tak na ďalšie mená vám odporúčam sa opýtať týchto. Oni vám určite povedia aj o iných kvalitných ochranároch a skutočne zelene rozmýšľajúcich ľuďoch v politike.

Pikošky na záver

Na záver sa budem venovať niekoľkým pikoškám, na ktoré neostalo miesto v článku a už nechcem tento text extrémne ďalej predlžovať.

1. Zlodej kričí, chyťte zlodeja

Martin Jóna pred parlamentnými voľbami v roku 2016 propagoval môj článok o konkurenčnej strane zelených ako Trójskom koňovi SMERu. Vo svojom príspevku vykresľuje „svojich ľudí“ ako tých s reálnou agendou. V kontexte tohto článku to vyzerá ozaj otrasne, ale politici pre peniaze a politickú moc nemajú problém klamať o čomkoľvek.

2. Doba kešu

Kým Bašternák a Kaliňák mali dobu kešu v roku 2012, tak Strana zelených ju mala aj v roku 2014. Rodinný príslušník (pravdepodobne brat alebo bratranec) Martina Jónu, Daniel Jóna (tiež veľmi úspešný nominant v spoločnostiach ovládaných verejným sektorom – výpis z orsr tu), zaplatil v roku 2014 na koncile v Istanbule členský poplatok za tri roky spätne u Európskych zelených v hotovosti. Išlo o sumu 1200 eur (nájdete to tu v dokumente – Timeline – 7 a 9 November). Paradoxne podľa výročnej správy Strany zelených (v roku 2015 sú uvedené údaje aj za dva roky spätne 2014 a 2013), boli oficiálne náklady strany 44 eur. Takisto, podľa toho istého dokumentu, zaplatili členské 400 eur aj v roku 2015, kedy Strana zelených mala za celý rok dokonca nulové náklady. Keďže tieto náklady si Strana zelených neuvádza v žiadnom z rokov v nákladoch, ide pravdepodobne o takzvané igelitkové alebo alobalové peniaze. Inak si neviem vysvetliť, prečo by som zaplatil 1600 eur v hotovosti ako regulérny náklad strany a nikde to oficiálne neuviedol.

3. Výhovorka hodná prváka na základnej škole

Na stretnutí v reštaurácii UFO (nad Mostom SNP) sa vedenie Európskych zelených pýtalo Martina Jónu a Zuzany Rattajovej, prečo na webovej stránke nemajú žiadne náznaky aktivity (link tu). Za odpoveď by sa nemusel hanbiť ani prvák na základnej škole, ktorý vysvetľuje učiteľovi, prečo si nenapísal domácu úlohu. Odpoveď bola, lebo si pripravovali kampaň na voľby. Strana zelených je asi jediná, ktorá sa pripravuje na voľby tak, že o sebe na svojej webovej stránke radšej ani nedáva vedieť 🙂 🙂 🙂 .

Politici sa najviac boja verejnej kontroly a publicity. Ak vás tento článok zaujal a chcete pomôcť, šírte ho prosím vyzdieľaním na facebooku (ideálne s komentárom „dlhý článok ale oplatí sa prečítať celé“) a podporte ho na Vybrali SME (po kliknutí sem). Prispejete tak k čítanosti a tým aj informovanosti širokej verejnosti. Ďakujem.